JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

CETA – Pyrrhovo víťazstvo

Európska komisia nakoniec pretlačila dohodu CETA napriek veľkým výhradám viacerých vlád a napriek silným sociálnym protestom. O sile ...

[Joachim Becker]

Propaganda sú tí druhí

V roku 1953 vypukli v bývalom východnom Nemecku nepokoje. Bertolt Brecht ako reakciu napísal báseň Riešenie. Vedenie krajiny lamentovalo, ...

[Richard Filčák]

Odporovať Číne je strategický záujem Slovenska

Čína nie je a ani tak skoro (ak vôbec) nebude najväčšia ekonomika sveta, Európska Únia je. Kto to nevie nerozumie ekonómii ani politike. ...

[Peter Weisenbacher]

KONIEC POLITICKEJ KOMÉTY

Kríza žánru | Slovensko | Pavol Marchevský | 11.01.2012

_ma_small

Politická pozícia premiérky Ivety Radičovej bola počas celého volebného obdobia jej vlády záhadou.

S istým časovým odstupom od októbrových udalostí môžeme konštatovať, že aj pre ňu samotnú. Preto aj interpretácia jej pádu sa pohybuje na dvoch protikladných póloch. Prvý vychádza z jej pozície ako bábky držanej vo funkcii, dokedy nebude príliš prekážať vo veľkej hre politických bardov. Preto ak by vládu neposlali ku dnu Sulíkovci, bolo by len otázkou času, kedy by sa stala obeťou iného predátora slovenskej politickej džungle.

Podľa druhej interpretácie sa premiérke darilo umne ad hoc získavať podporu pre svoje politické ciele, aj nezávisle od materskej strany. Po zvolení generálneho prokurátora v júni 2011, nahnala poslancov späť do vládneho košiara, a tým dokonca získala najsilnejšiu politickú pozíciu od jej vymenovania za predsedníčku vlády. Pád vlády bol potom iba skratom neskúseného politického partnera, ktorý si poplietol pojmy a svoj politický amaterizmus vydával za politickú zásadovosť. Vláda tak skončila v dôsledku externých vplyvov, ktoré nemohol nikto predvídať.

Bez ohľadu na to, ku ktorej interpretácií sa prikloníme, faktom je, že vláda padla po 16 mesiacoch a experiment s predsedom vlády, ktorý nie je zároveň na predsedníckej stoličke vládnej strany, nevyšiel.

VÍŤAZ PRVÝ - R. FICO

Ak mohol niekomu padnúť kameň zo srdca po páde vlády a avizovanom odchode I. Radičovej z politiky, bol to určite R. Fico. Ešte pred straníckymi primárkami SDKÚ o lídra kandidátky pred parlamentnými voľbami 2010 sa vyjadril, že radšej by prijal ako politického protivníka I. Mikloša. Agresívnou rétorikou si boli obidve strany porovnateľnými súpermi, ktorí sa na politickej scéne navzájom potrebujú. Po vstupe I. Radičovej do kampane si R. Fico dosť rozpačito hľadal vhodnú politickú pozíciu, aby príliš agresívnymi výrokmi voči žene nepopudil vlastných voličov.

Dlhodobejšie fungovanie Radičovej vlády mohlo Smer vážne ohroziť. Podpora verejnosti na úrovni 40-tich percent podčiarknutá skúsenosťou, že kraľuje medzivolebných, nie predvolebných prieskumov, zároveň s neistým koaličným partnerom potácajúcim sa okolo hranice zvoliteľnosti, nápadne pripomínalo osud HZDS. I keď jednofarebná vláda sa v súčasnosti javí ako až príliš optimistický variant, priaznivejšie okolnosti pádu vlády si R. Fico ani nemohol želať. Vedenie KDH, ktoré o spolupráci so Smerom poškuľovalo už od roku 2006, konečne získalo rukolapný argument pre svojich voličov a nižšie stranícke štruktúry, prečo sa nerozhodnúť inak ako pre Smer.


VÍŤAZ DRUHÝ - M. DZURINDA

Šedá eminencia Radičovej vlády sa tiež nemohla pod jej vedením cítiť obzvlášť komfortne. Šikovným taktickým ťahom z februára 2010, kedy odstúpil z kandidátky a otupil silu Ficových útokov na stranu, si upevnil pozíciu v strane ako naďalej prínosného predsedu a politického stratéga par excellence. No I. Radičová sa tešila vysokej dôvere verejnosti a bolo len otázkou času, kedy by sa podobné nálady preniesli aj do straníckych štruktúr. V straníckych primárkach pred ďalšími parlamentnými voľbami mohol čeliť konkurentke, pri ktorej by ťahal za kratší koniec povrazu. M. Dzurinda sa preto ešte aj poistil pred jej návratom na politickú scénu. Nechal ju podpísať memorandum s Lekárskym odborovým združením a potom jej nepomohol presadiť ho medzi dosluhujúcimi koaličnými partnermi v parlamente. I. Radičová sa tak zapísala do politických análov veľmi nešťastným spôsobom s ďalekosiahlymi následkami na slovenskú politickú kultúru. O to väčšie politické znemožnenie dosiahol, o čo úprimnejšie sa ona počas funkčného obdobia snažila o presadzovanie novej politickej kultúry na Slovensku. M. Dzurinda vyšiel z posledného vládnutia veľmi dobre. Aj prípadná neúčasť v najbližšej vláde nemusí byť na škodu, keď prepad svetovej ekonomiky do recesie a jeho fiškálne následky, môžu vládnucim stranám po marcových parlamentných voľbách zlomiť krk.

ČO ZOSTALO?

I. Radičová odchádza z politiky a vracia sa na akademickú pôdu, zrejme už svetového cvengu. Slovenské politické stálice opäť nadobúdajú plnú kontrolu nad našou politickou scénou. Napriek tomu naša politická scéna už nebude nikdy taká, ako pred jej príchodom na premiérsku stoličku. Zrušenie povinného elektronického zverejňovania zmlúv ako podmienky ich vstupu do platnosti, by diskreditovalo akúkoľvek vládnu garnitúru. Takéto legislatívne úpravy pomôžu aj zaviazaným politikom z akejkoľvek časti politického spektra, aby vysvetlili donorom, že rozdávanie štátnych financií ala nástenkový tender je už neodvratnou minulosťou. Ďalším novým prvkom v slovenskej politike, okrem snahy o vyššiu transparentnosť nakladania s prostriedkami štátu, bolo jej rozhodnutie odísť z politiky. Žiaden významný politik po vzniku Slovenskej republiky, dobrovoľne neodišiel z politiky na vrchole svojej dôveryhodnosti u občanov. Vyvstáva tu otázka, ako so svojou dôverou verejnosti I. Radičová naloží. Či ju nechá pozvoľne rozplynúť alebo využije pred voľbami svoj neformálny politický vplyv a explicitne podporí niektoré osobnosti na kandidátkach politických strán.

OČAKÁVANIA OD OBYČAJNÝCH ĽUDÍ

SDKÚ spolu s osobou I. Radičovej vypudila aj jej predstavu o výkone politiky. S prižmúrením jedného oka možno za pokračovateľov Radičovej politického odkazu transparentnosti vo výkone politiky považovať Obyčajných ľudí Igora Matoviča (OĽ). Je to ale veľmi krehký politický subjekt, s možno sympatickým, no živelným entuziazmom. Vznik vládnej koalície v roku 2010 sprevádzali teraz vieme, že oprávnené, obavy z prílišnej heterogenity, ktorá znefunkčňuje efektívny výkon moci. U OĽ je rôznorodosť, spolu s deklarovaním transparentnosti v politike, samou podstatou strany. Už na príklade ministerstva obrany pod vedením nominanta SaS sa ukázalo, že iba chcenie očistiť politiku nestačí. Budúci rok ukáže, či OĽ budú predobrazom nového štýlu v slovenskej politike alebo ďalšou z dlhého zoznamu strán na jedno použitie.

Z predloženej perspektívy vnímania slovenskej politiky sa javí rok 2011 stretnutím dvoch podôb vedenia politiky. Koniec politickej kariéry I. Radičovej naznačuje, že na konci roka má navrch tradičné machiavellistické poňatie politiky, stelesňované stálicami z oboch strán politického spektra.


Autor je politológ

Bookmark and Share

Súvisiace články:

Hodnotenie

5

Tento článok zatiaľ hodnotilo 89 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Diskusia

Naposledy pridaný: 01.02.2012 (Vynikajúca analýza)

Diskusia k článku obsahuje 67 príspevkov


Video

Čo s utečencami? vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2016 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist