JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

Propaganda sú tí druhí

V roku 1953 vypukli v bývalom východnom Nemecku nepokoje. Bertolt Brecht ako reakciu napísal báseň Riešenie. Vedenie krajiny lamentovalo, ...

[Richard Filčák]

Fraškovitý pokus o puč, dobre zorganizovaná represia

Neskoro večer 15. júla sa počas niekoľkých hodín udial zinscenovaný pokus o prevrat. Prevrat jednomyseľne odsúdili parlamentné strany, ...

[Joachim Becker]

Podat ruku nebo strhnout do propasti?

Před pár dny média přinesla zprávu o muži muslimského vyznání, který ve Švédsku odmítal potřást kolegyním v zaměstnání rukou, ...

[Vendula Filipova]

Konzervatívci pozor, potkany útočia

Kríza žánru | Slovensko | Silvia Ruppeldtová | 14.05.2007



Keďže ja osobne som nikdy nepociťovala potrebu zaraďovať sa do žiadnej skupiny, kolektívu ani organizácie, ktorej heslá by som mala automaticky a bez rozmýšľania prijímať, naša momentálne kategoricky rozdelená spoločnosť na tzv. ľavičiarov a tzv. pravičiarov mi pripadá o to smiešnejšia, čím vehementnejšie sa v diskusiách pretriasa magická floskulka trhový mechanizmus.

Ten je podľa pravičiarov, pardon konzervatívcov, alfou a omegou slobody jednotlivca, a pravdepodobne aj základným etickým predpokladom. Na základe toho sú všetci tí, ktorí síce slobodný trh považujú za funkčný spôsob fungovania ekonomiky, ale nie za zvrchovaný spoločenský Deus ex Machina, ktorý vyrieši javy, ako je úcta a rešpekt voči ľuďom a prostrediu, v ktorom žijeme všetci, značkovaní ako sociálni inžinieri. Ľudí, ktorí spochybňujú trhový absolutizmus, nazývajú ich odporcovia boľševikmi. Nedávno som však zistila, že aj naša ultrapravica má podobný problém, pretože táto údajní boľševici (ľavicoví pseudointelektuáli) ich vraj rovnako neprávom klasifikujú ako fašistov. Podobne ako ja, súc bez môjho vedomia zaradená do ľavicového, a teda boľševického bloku (asi preto, lebo sa rada poburujem nad kšeftovaním s umeleckým dedičstvom našej krajiny a nabúravam tak zvrchovanosť voľného trhu), sa cítia byť týmto škatuľkovaním dotknutí.

Apoštol

Pán Lukáš Krivošík, mladý, zdatný, ambiciózny a napriek postpubertálnemu veku už ideologicky presne vyhranený šéfredaktor Pravého spektra napr. v úvode článku uverejnenom na T-Station menuje niekoľko mien politických alebo spoločenských osobností, z ktorých bol každý aspoň raz označený za fašistu. Medzi inými je tam menovaný napr. Ronald Reagan, Ariel Šaron, George W. Bush, José Maria Aznar alebo naši Vladimír Palko, Miklós Duray, Ľudovít Kaník, no a do tejto plejády mierotvorcov, ktorých my neoprávnene klasifikujeme ako fašistov, sa samozrejme zaraďuje aj mladý študent práva bojujúci za lepší a slobodnejší svet, Lukáš Krivošík. Ja osobne by som dodala aj nespravodlivo nezačleneného Daniela Lipšica, ale aj veľkých favoritov na zavedenie konečného poriadku, bratov Kaczyńských.

Pravdupovediac, mňa takisto znechucuje, keď sa akákoľvek aktivita smerujúca k zlepšeniu sociálnej situácie ľudí žijúcich na pokraji spoločenského záujmu (dôchodcovia, siroty, opustené matky s deťmi, študenti z nevýhodného sociálneho alebo etnického prostredia) alebo pokusy o zveľaďovanie prirodzenej úcty k spoločnému kultúrnemu a prírodnému dedičstvu označia za boľševické. To slovko pravidelne vypadáva z úst Dzurindovi, Miklósovi, M. Vášáryovej, Slotovi, počujeme ho od všetkých možných ministrov, lesníkov, farárov, detí odrastajúcich na všetkých dieloch Terminátora a iste, aj od nadácií otvorených spoločností alebo Pavla Hrušovského, bojujúceho za slobodu na Kube (ako moderný, t.j. pravicový kresťan-katolík má určite na mysli slobodu trhu, a nie rovnosť všetkých ľudí, ako to hlásal Ježiš). V tomto prípade platí presne to isté, čo tvrdí Krivošík vo svojom článku: Ak nemám argumenty, obviním toho druhého z fašizmu/boľševizmu. Pán Krivošík sa teda celkom logicky bráni spájaniu svojich, Reaganových, Aznarových atď. názorov s postavou Adolfa Hitlera. Pozoruhodná je však vylučovacia metóda, akou sa k tomu dopracúva: Reagan, ani Thatcherová nemohli byť fašisti, pretože počas 2. svetovej vojny boli spolu s napr. Charlom de Gaullom alebo Winstonom Churchillom v opozícii voči Hitlerovi. Zdá sa mu čudné, že z fašizmu sú často obviňovaní aj ľudia židovského pôvodu (dokonca aj niektorí tí, ktorí prežili holokaust). Naopak, Krivošík aj na základe článku uverejneného v týždenníku .týždeň spochybňuje, či možno španielskeho caudilla Franca a chílskeho diktátora Pinocheta v skutočnosti považovať za fašistov (skutočnosť totiž ukazuje, že to bol socialista Salvador Allende).

Veľké sťahovanie pátkányov k pilierom západnej civilizácie

Krédo osvietencov z Pravého spektra nám otvorene vysvetľuje, že najväčšími hrozbami spoločnosti sú, citujem, „mäkké deriváty komunizmu“. Patria medzi nich o. i aj pacifizmus, politická korektnosť, feminizmus, environmentalizmus, humanrightizmus, antiamerikanizmus, europeizmus, antisemitizmus atď. Kým komunizmus bol aspoň v tom úprimný, že ničil rýchlo, tak tieto „cvokizmy“  nenápadne, ako potkany, ohlodávajú piliere západnej civilizácie, aby napokon privodili jej pád. Koniec citátu.

Okrem toho, že posledná veta je ako vystrihnutá zo žurnálu komentujúceho procesy s Rudolfom Slánským, stojí za pozornosť aj to, za čo naši konzervatívci bojujú.

Pacifizmus: podľa definície je to smer odsudzujúci vojny. Naši neocons ale považujú mierový stav za akýsi komunistický zločin, možno preto, že im ešte v mysli zostáva hlboko vrytá trauma z hesiel z obdobia socializmu, zaväzujúcich nás bojovať za mier. A keďže drvivá väčšina z nich nikdy nezažila vojnový stav a nemusí znášať jeho dôsledky, celkom pokojne môže blahorečiť napr. vojnu v Iraku (tých pár irackých životov za tú ropu stojí, P. Pišťanek), alebo velebiť mučenie, únosy, vraždy, znásilnenia Pinochetovho režimu ako nutný „odboj proti komunistom“. Salvador Allende, ktorý v ktorejsi slohovej práci na vysokej škole napísal, že pre „mnoho chudobných židov je typická úžera“, je na základe tohto kacírskeho konštatovania nebezpečný antisemita. To, že bol jeho najlepším priateľom halachický žid, socialistický básnik a veľký zástanca toho hnusného „humanrightizmu“ Neftalí Reyes alias Pablo Neruda, nevadí. Básnici patrili vždy k poblúznencom.

Politická korektnosť: je pomerne logické, že prívržencom Konzervatívneho inštitútu publikujúcim o. i. na Pravom spektre je eticky bližšia skôr politická nekorektnosť. Morálne ju demonštrujú doslova lokajskou oddanosťou tej najmilitantnejšej politike USA a hoci hlásajú individualizmus a silu charakteru, v reflexii politiky z pohľadu legalizácie nekorektnosti hromadne ignorujú státisíce obetí Reaganovej politiky v Strednej a Južnej Amerike, Bushove jatky na Blízkom východe. Zabudli už spomenúť len nositeľa Nobelovej ceny za mier, T. Roosevelta, ktorý vraždenie filipínskych domorodcov, podobne ako Reaganov nohsled José Efraín Ríos Montt, označil za humanitárny skutok prepotrebný na prevychovanie primitívnych farebných „v záujme ochrany našich prírodných zdrojov“ (rozumej slobody a demokracie).

Feminizmus: Takisto neprekvapuje, že militantne naladených apoštolov správne usporiadaného sveta, v ktorom odvekou hybnou silou pokroku je muž (pozor, nie Michelangelo alebo Čajkovskij, ani iný úchylák a sodomita, viď Krivošík, Zázrak na Visle), znepokojuje čoraz intenzívnejší nápor feminínnych „pátkányov“, ktoré nielenže protestujú proti šesťnásťnásobným pôrodom, ale aj za intelektuálne sebaurčenie a rovnaké podmienky v profesionálnom odvetví či presadzovaní práva na rozhodovanie o svojom sexuálnom živote. Hoci konzervatívci (Rafaj, Slota, Palko, Lipšic, Krivošík, Kazda atď.) neustále ohlasujú ohrozenie „rodiny“ a zánik veľkolepej bielej civilizácie, z času na čas sa aj napriek atavistickému odporu voči ženskej rovnoprávnosti rozrečnia aj o potrebe práv žien. Uf, koľká diskrepancia! Možno tým však myslia len zakázanie rozvodov, antikoncepcie, interrupcií a slobodného rozhodnutia ženského jedinca. Čo ich k tomu vedie? Ťažko to pochopiť, ale dejiny už viackrát overili, že ústredným motívom tých, ktorí pripisovali ženám len úlohu chodiaceho inkubátora, bol najčastejšie silný oidipovský komplex.

Environmentalizmus: Záujem o ochranu životného prostredia nie je ani otázkou ľavice, ani pravice, komunistov, fašistov ani pacifistov, a dokonca ani feministov a antisemitov. Mala by to byť predovšetkým otázka uvedomenia si skutočnosti, že človek je súčasťou prírody a ak ju nebude rešpektovať, doplatí na to predovšetkým on, a nie príroda. Ak však niekto environmentalizmus spája s odporom voči súkromného vlastníctvu a ako nástroj budovania pozitívneho vzťahu k prírode považuje systém, ktorý najprv vyrúbe všetky stromy, speňaží ich a potom si začne vážiť tých pár, ktoré ostanú, určite nerozumie základnej premise, že ľudská rasa nevykape jedine vtedy, ak sa prestaneme k prírode správať ako k tovaru.

Humanrightizmus: Zvláštne. Naši amerikánski apologéti tak radi, tak zapálene (a samozrejme tak zaplatene) bojujú za ľudské práva, a pritom ľudskými právami opovrhujú ako komunistickým mäkkým derivátom. Možno preto, že ich boj sa sústredí takmer výlučne na Kubu a Bielorusko, a my vieme, že tento boj je štedro financovaný think-thankovými zdrojmi najslobodnejšej krajiny sveta. Nerobia to teda zadarmo, z hnusného humanizmu nevyžadujúceho si nárok na finančné ocenenie, ich odhodlanie pramení v hodnotách trhu. A keďže sloboda je jedine trh, humanista súcitiaci s biednymi tohto sveta je opäť len nebezpečný a hlodavý potkan.

Antisemitizmus: Zdalo by sa zvláštne, že niekto, kto odsudzuje pacifizmus alebo ľudskosť zároveň považuje pacifistov a humanistov za antisemitov. Existuje na to však vysvetlenie. Krivošíkovi sa napr. zdá čudné, že z fašizmu môže byť obvinený aj žid, pretože ako je známe, židia boli obeťami práve fašizmu. Táto logika vo mne ale nevdojak vyvoláva podozrenie, či pán Krivošík príliš dlho nečítal rozprávky, kde proti sebe zásadne stoja len čierno-biele charaktery. Ak niekomu vyvraždia celú rodinu v koncentračnom tábore, znamená to, že pozostalý má morálne právo páchať to isté na iných nevinných ľuďoch? Explicitnejšie: ak v 2. svetovej vojne zahynulo niekoľko miliónov židov, majú súčasní židia v štáte Izrael morálne právo likvidovať a ponižovať Palestínčanov? Z tohto pohľadu je jedným z najväčších antisemitov súčasnosti žid Noam Chomsky, ktorého rodičia utiekli z cárskeho Ruska práve kvôli antisemitizmu. A možno aj ja, lebo hoci drvivá väčšina mne blízkych duší sú židia (a dokonca Izraelci), metódy Ariela Šarona považujem spolu s nimi za analogické s Treťou ríšou.

Prečo sa pán Krivošík tak veľmi čuduje, že jeho spolukolegov a ním menované politické osobnosti čoraz viac ľudí označuje za fašistov? Možno prepočul skvostné výroky jeho obľúbenca Palka, ktorý sa celkom otvorene rozhovoril o „konečnej eliminácii homosexuálneho živlu v spoločnosti“, možno schvaľuje (alebo skôr o tom vôbec nevie) Reaganovu podporu vražednej Operácie Condor, Eisenhowerove výcviky miamských teroristov, oslavné ódy na vyvražďovanie amerických Indiánov, obľúbených Rooseveltových Filipínčanov atď. Churchill síce chránil svoju vlasť pred nemeckým fašizmom, to mu však nijako nebránilo podnikať rekreačné výlety, kde sa odreagovával guľometným lovom na Sudáncov. To všetko, skutky a rétorika, ktorá ich sprevádza, má presne tú istú dikciu ako plamenné výzvy rodáka z Braunau.  Pán Krivošík sa tou svojou takisto právom sám zaradil medzi týchto najväčších humanistov ľudských dejín. Pomýlila som sa, ak som napísala, že niečo prepočul. Naopak, jeho ódy na Poľsko, ktoré sa už len v máločom líši od najultraortodoxnejších islamských režimov, je jasnou ukážkou toho, že kameňom úrazu nie je trh, ale militantne ventilované osobné Minderwertigkeit komplexy.

Bookmark and Share

Súvisiace články:

Hodnotenie

6

Tento článok zatiaľ hodnotilo 467 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Diskusia

Naposledy pridaný: 15.02.2008 (Sv. Mordechaj Mc Iljic von SchiezKopf ibn Rashid)

Diskusia k článku obsahuje 51 príspevkov


Video

Varoufakis: Capitalism will eat democracy unless we speak up vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2016 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist