Strážcom naozajstnej konzervatívnej morálky je bulvárna tlač. Na rozdiel od salónnych konzervatívcov reprezentuje a realizuje skutočné najkonzervatívnejšie hodnoty, aké spoločnosť môže prezentovať.

Ak si niekto, kto je o sebe presvedčený, že je dôstojným človekom, vezme do úst slovo bulvár, zväčša stojí na strane tých, ktorí bulvár zatracujú, považujú ho za „rytmus hnoje“, ako hovorí aj u nás známy antibulvárny presvedčenec, český herec a moderátor Jan Kraus. Pritom bulvárna tlač reprezentuje najkonzervatívnejšiu líniu myslenia, v popredí ktorej stojí ochrana celistvosti rodiny, spravodlivosť občianskej spoločnosti, odpor k nezmyselnému násiliu a láska k nahote každej pravdy..

Paul Ricoeur vo svojej Teórii interpretácie píše, že pochopiť text znamená sledovať jeho pohyb od zmyslu k referencii: od toho, čo hovorí, k tomu, o čom hovorí. V prípade reflexie bulvárnej tlače sa akosi interpretátorom bridí urobiť druhý krok a prejsť od prvotného zmyslu textu k referenčným hodnotám, na ktoré sa bulvár reálne odvoláva. To, že bulvárna tlač reálne reprezentuje skutočné konzervatívne sily v tejto spoločnosti ukážeme na priamo porovnaní základných ideí konzervativizmu a praxe bulvárnych novín. Dovolíme si odvolať sa k esejistickým definíciám myšlienok konzervativizmu, ako ich nájdete na webových stránkach slovenskej inštitúcie, ktorá si slovo konzervativizmus dala do názvu. Navyše ho skĺbila s menom uhorsko-kozmopolitného vojaka v službách cudzej armády, veľkého milovníka dobrodružstiev, francúzskeho vína a zákulisnej diplomacie, bonvivána  a autora podľa všetkého prvých slovenských erotických fotografií, aj keď v roku 1910 nefotil nahé fešandy pod Ďumbierom, ale na Tahiti: Konzervatívny inštitút Milana Rastislava Štefánika. Citáty pochádzajú práve zo state O konzervativizme, ktorú nájdete na stránkach tohto inštitútu.

„Konzervativizmus vychádza z organického názoru na spoločnosť, v ktorej žiadne spoločenské postavenie nie je podradné, ale má svoj nezastupiteľný význam. Kľúčom je vzájomné uznanie záväzkov a povinností.“

Jednou z organických čŕt bulvárnej tlače je, že žiadne spoločenské postavenie nepovažuje za nehodné svojej pozornosti, nepovažuje za podradné. V bulvári nie sú ostrakizovaní ani panovníci, ani bezdomovci, najdrahšie róby sveta či nahé telá. Fakt, že bulvár rešpektuje aj tých z najspodnejších rebríčkov spoločnosti ako hodných záujmu verejnosti znamená, že bulváru je vlastný konzervatívny pohľad, podľa ktorého nejestvuje žiadne podradné postavenie. Ponížení a utláčaní, ako vraví F.M.Dostojevskij, majú svoj nezastupiteľný význam. A keďže sa príbehom vyvrheľov z okraja, cirkusantov z televíznych súťaží, nešťastníkov pod hranicou biedy, či mnohopočetným rodinám s nízkym hygienickým štandardom venuje bulvár viac a transparentnejšie, ako konzervatívci, je bulvár jednoznačne konzervatívnejší.

„Vo svetle komplexnosti ľudskej spoločnosti, ako aj povahy a obmedzení jednotlivcovho ľudského rozumu, ktorý vie viac, než je schopný vyjadriť, uznáva konzervativizmus existenciu a nenahraditeľnosť nazhromaždenej kolektívnej skúsenosti, vyjadrenú v tradícii a kontinuite spoločenských štruktúr. Preto sa vo svojich hodnotách orientuje predovšetkým na to, čo je trvalé.“

Určite spoločne, milí čitatelia, nepochybujeme, že ľudské mysle produkujúce bulvárnu tlač vedia viac, než sú schopné vyjadriť v novinách. Zato nazhromaždená ľudská skúsenosť sa každodenne nenahraditeľne prejavuje v pertraktovaní trvalých hodnôt. Ľudská závisť, cudzoložstvo či agresivita nie sú totiž témy liberálne, ale tradičné a kontinuálne vlastné spoločenským štruktúram. Stačí si spomenúť na stredomorskú aférku – nie Berlusconiho či Sarkozyho -  teda na vzťah medzi Parisom, Menelaom a jeho krásnou ukradnutou manželkou Helenou. Pre konzervatívcov ortodoxne ekonomického ladenia – bulvárny škandálik dal vzniknúť Trójskej vojne a klasickej antickej literatúre. Bulvár prináša alarmujúce informácie o deštrukcii tradičných ľudských hodnôt, rozpadoch klasických vzťahov ako manželstvo, ktoré spôsobuje liberálne myslenie, raduje sa z nových prírastkov do rodín, napríklad, aby naplnil biblické nezosmilníš a nepožiadaš manželku blížneho svojho. Rovnako zhrozene upozorňuje aj na tragický rozmer smrti a násilia v našom živote, na neustále porušovanie prikázania nezabiješ. Zabíjať podľa bulvárnej tlače je neľudské, dokonca aj zabíjať v mene akýchkoľvek princípov ideovej nadradenosti jednej civilizácie nad druhou. Orientácia bulvárnej tlače na trvalé konštanty ľudskej spoločnosti je teda konzervatívnejšia, ako v prípade konzervatívcov.

„Konzervativizmus je presvedčený o nevyhnutnosti jasného vymedzenia pôsobnosti medzi štátnou mocou, občianskou spoločnosťou a súkromnou sférou.“

Bulvárna tlač, priznajme si, nie je žiadnym fanúšikom ani štátu, ani občianskej spoločnosti a ani súkromnej sféry. Jej záujmom je sledovať nekalosti, nech sa dejú za bránami úradov či bránami dedinských domčekov, sledovať rýchlosť bavorákov rovnako našich spoločných zamestnancov v pozícii ministrov, ako zabíjajúcich favoritov na dedinských uliciach. Bulvár kričí na vyhodené peniaze v podivných občianskych združeniach či predražené pivo na kúpaliskách. Kritický pohľad priam Popperovského ladenia je bulváru vlastný všímajúc si prekročenia právomocí štátu na občanoch, rovnako ako zdierania súkromného sektoru či klamstiev spoločenstiev občanov. Navyše bulvár rád upozorňuje na prekročenia právomocí, stojí na strane občianskej spoločnosti pri obhajovaní záujmov nás ako spoločenstva jednotlivcov voči represívnym nástrojom štátu. V tomto smere je kriticizmus bulváru podstatne konzervatívnejší, než kritická reflexia samozvaných konzervatívcov.

„Bez integrujúcej tradície spoločne zdieľaných mravných hodnôt, zmyslu pre identitu, česť, lojalitu a zodpovednosť by bolo obyvateľstvo len masou bez vnútornej spoločenskej štruktúry. Preto konzervativizmus vždy vyjadruje podporu rodine a menším spoločenstvám, ich solidarite, miestnej iniciatíve a samospráve, voľnému združovaniu občanov a celkovému občianskemu charakteru spoločnosti.“

Kto je na pohreboch nevinne zabitých i mafiánov? Kto prináša správy o rozvrátených rodinách, búrlivých rozvodoch, nešťastných spoločenstvách vytopených rodín? Konzervatívny inštitút? Nie, bulvárna tlač zdieľajúca mravné hodnoty, česť a lojalitu s tými, ktorým bolo ublížené. Obhajujúc celistvosť rodiny, stojac na strane prirodzenej ľudskej cti poukazujúc na absurdity právneho systému (zrazíte vlastnou vinou dieťa a výsledok – podmienečný trest?), ukazujúc na temné stránky spoločenského spolunažívania, je bulvár ďaleko pred konzervatívnymi frázami. Alebo sa konzervatívci venujú napríklad sporom typu agresívneho psa, ktorý chodí po dedine a napáda občanov? Pretože toto sú problémy spoločenstiev, s ktorými solidarizuje bulvár ukazujúc celkový občiansky charakter spoločnosti. Bulvár tak prejavuje solidaritu, často je iniciátorom zmien na úrovni miestnej komunity budujúc skutočne občiansky charakter spoločnosti, kde je občan občanovi priateľom, pomocou i udavačom strážiacim morálku. Ak chce občan volať po spravodlivosti v prípade nekalostí, môže do bulvárnej tlače zavolať a odhaliť disproporcie medzi zákonom a skutkovým stavom. To je konzervatívny prístup zachovávajúci tradičné hodnoty susedskej lásky i závisti. Koľko telefonátov v prípade sporov a susedských vzťahov riešil Štefánik?

„Konzervativizmus považuje za záujem celku zachovanie a rozvoj kultúrnej rôznorodosti, ochranu názorových, náboženských a kultúrnych menšín, tvorivých elít a menšinových zoskupení.“

Bulvár miluje menšiny. Je v životnom záujme bulvárnej tlače, aby spoločenstvo bolo čo najrôznorodejšie, ideálne, aby bolo panoptikom extrémov. Rozvoj kultúrnej rôznorodosti – pričom kultúru vnímame v širokom zmysle historika kultúry Petra Burkea ako komplex ľudských „artefaktov“ a „praktík“ – a ochrana názorových, náboženských a kultúrnych menšín sú vlastnosti imanentné bulváru. Veď predsa bulvár neváha informovať o – verme veľmi menšinových – zábavkách náboženských predstaviteľov s deťmi, sadistických sklonoch masových vrahov či rodinných tyranov, ale rovnako o vymierajúcich čipkárkach, extrémnych nálezoch hubárov či rybárov, tradičných domorodých šibačkách na slovenských dedinách či súčasných trendoch v extrémnych športoch. Pravda, športové extrémy publikuje najradšej v spojení so zdravotno-vzdelávacím aspektom upozorňujúc na príklade smrteľne zranených športovcov na nebezpečenstvo, či priam hazard ohrozujúci potenciál tvorivých elít pri skúšaní nezvyčajného. Bulvárna tlač by bez kultúrnych menšín neprežila, čo si uvedomuje a preto ich výrazne podporuje tým, že o nich hovorí, predstavuje ich ako niečo, čo ej niekedy až neuveriteľné, ale, povedané z Nietzschem, ľudské, príliš ľudské. Bulvár je tak konzervatívnejší, než konzervatívni samozvanci.

„Konzervativizmus podporuje kroky, ktoré pomáhajú zušľachťovať ľudského ducha, zvyšovať vzdelanosť, podporovať kreativitu a pestovať kultúru života. Činí tak v poznaní, že ani najdokonalejší spoločenský systém nemôže nahradiť charakter občanov.“

Bulvárne ankety o najhlúpejších a najotravnejších občanov vystihujú konzervatívnu potrebu zušľachťovať ľudského ducha. Poukazovaním na hlúposť, ignoranciu a nadradenosť odhaľuje bulvár slabiny spoločenstva a núti občiansku spoločnosť premýšľať nad tým, čo sú skutočné hodnoty, ako sa môže prejavovať hlúposť a ako sa jej vyvarovať. Nakoniec, aj učiteľ národov J.A. Komenský vedel, že voči hlúposti sa dá bojovať len tak, že ju pomenujeme. Otvorene, priamo, pravdivo. Žiaden systém charakter občanov naozaj nenahradí, ale odhaľovať jeho slabiny je podstatne viac v náplni konzervatívnych špičiek sústredených v bulvárnej tlači reprezentujúcej názor reálnej občianskej spoločnosti na neraz samozvaných poslov nových myšlienok. Bulvár tak pestuje tradičnú kultúru života zameranú proti ľudskej hlúposti, nafúkanosti, pestujúc tak tradičnú lásku k múdrosti kolektívneho spoločenstva. V tomto smere je bulvár skutočným konzervatívnym vlajkonosičom.

„Konzervativizmus je proti zaťažovaniu obyvateľov vysokými daňovými povinnosťami a následnému umelému nivelizačnému prerozdeľovaniu zdrojov.“

Akékoľvek zvyšovanie daní je pre bulvárnu tlač priam červeným súknom. Zaťažovanie obyvateľstva sa okamžite premieňa na hlasné kvílenie nad zlom, ktoré páchajú naši služobníci vo vládnych funkciách na vlastnom národe. V tomto smere – keďže bulvár nesedí v parlamentných laviciach, padá podstatne väčšia vina hriechov na konzervatívcov hlasujúcich za zvýšenie daní, teda proti svojmu presvedčeniu, než na bulvárnu tlač obhajujúcu konzervatívne požiadavky nezvyšovania daní. A prerozdeľovanie nie je bulvárnej tlači vôbec vlastné. Kde by bol bulvár, keby nemal svojich extrémne chudobných a svojich nositeľov polmilióneurových hodiniek? Nivelizácia je pre bulvár ďalším z hriechov, ktorých sa bojí ako kríž čerta.

„Konzervativizmus uprednostňuje budovanie pred deštrukciou. Zásadne odmieta revolučný princíp, pretože revolúcia znamená deštrukciu.“

Nepochybne je bulvárna tlač nadšená z budovania a zhrozená z deštrukcie. Neváha prinášať podrobné informácie z nových staviteľských projektov a dokonca priznávať aj hodnoty vyjadrené v konzervatívne pochopiteľnej podobe peňazí, ktoré sa na projekty, neraz megalomansky veľké, vynakladá. Opäť treba podotknúť, nevyhýbajúc sa ani štátnej, ani súkromnej sfére – kdekoľvek niečo nové vzniká, rastie ba priam bobtná, bulvár je rád pri tom. A revolúcia bulváru nevyhovuje, označujúc krv na ulici za hrôzu, ktorú na ľud privádzajú diktátori. Bulvár nechce zmenu, chce stabilnú, konzervatívnu spoločnosť, v ktorej pretrvávajú tradičné konzervatívne hodnoty – sex, smrť a peniaze.

Záver: Aj keď sme neanalyzovali všetky myšlienky konzervativizmu, ako sme ich našli na stránkach Konzervatívneho inštitútu M.R.Štefánika (Ale v podstate sa len opakujú a rozvíjajú tieto základné oporné stĺpy tu naznačené), nazdávame sa, že táto malá analýza dostačuje na to, aby sme Ricoeurovu tézu o tom, že pochopiť text znamená sledovať jeho pohyb od zmyslu k referencii: od toho, čo hovorí, k tomu, o čom hovorí, mohli s čistým svedomím aplikovať na prípad bulvárnej tlače. Stačí nám pochopiť, že bulvár cez ľudské príbehy hovorí o tom, že si v spoločnosti potrebujeme chrániť konzervatívne hodnoty celistvosti tradičnej rodiny, práva, spravodlivosti, či jasne vymedzených úloh v spoločnosti. Len sa ho musíme naučiť správne čítať. Ale čo robí potom Konzervatívny inštitút či tlač hlásiaca sa explicitne ku konzervatínym hodnotám?

Text vychádza v rámci spoločného projektu JtT a stáleho zastúpenia Friedrich Ebert Stiftung na Slovensku. Jeho obsah nemusí vyjadrovať názory FES-u