Mediálne šialenstvo nasledujúce po zverejnení fotografii amerických vojakov a väzňov v irackej väznici Abu Ghraib pred takmer piatimi rokmi som považoval za oprávnené a dokonca až žiaduce. Napriek tomu, že obvykle sa snažím si zachovať i vyzývam k pokoju, odstupu a chladnému kalkulu príčin -dôsledkov, súvislosti a následkov.

V takej situácií a v konfrontácií s takým veľkým zlom však jediná cesta na "soulsearching" medzi Američanmi naočkovanými nekonzervatívnym militarizmom to bola však jediná cesta -šoková terapia. Nemyslím však len zlo priame, utrpenie väzňov, ale i nedozerne škody súčasné i budúce pre multikultúrny dialóg medzi západom a islamským svetom. Niektorí dokonca tvrdia, že táto kauza pre svoju špeciálnu citlivosť a kontext spôsobila viac zla a nedôvery ako samotný útok a okupácia Iraku. Neviem. Čo viem je, že spôsobila ohromný nárast podpory pre islamistických fundamentalistov, militantov, irackých partizánov i medzinárodných teroristov, teda nezodpovedný sadizmus a inštitucionalizované mučenie v rámci americkej armády a bezpečnostných služieb spôsobili ďalšie straty v dôsledku teroristických útokov. Takisto viem, že nikto podstatný nebol potrestaný. Prepustených, súdených a aj odsúdených bolo niekoľko rádových vojakov a to je všetko, politická zodpovednosť žiadna. Americká politická elita a teda i spoločnosť vo svojom tlaku zlyhala, nezlyhali (po dlhej a temnej dobe propagandy od útokov z 11. septembra 2001) médiá. Dnes sa v podobnej situácie nachádzame i my. Slovenská polícia mučí zadržaných, a to dokonca i keď sú to deti. Ako zareagujeme?

Situácia v skutku nie je nepodobná a to zďaleka nie len vizuálnou podobnosťou zvrátených záberov, ktoré nám priniesli médiá. Prvýkrát sme sa dostali do situácie keď už nemôžeme popierať to, čo tí čo vedieť chceli už vedeli dávno. Jasne vidíme kam vedie latentná intolerancia a diskriminácia. Nedostatok verejnej kontroly silových zložiek a pohŕdanie zákonmi a ľudskými právami zo strany oficiálnych predstaviteľov štátu. Prezident policajného zboru Packa promptne zareagoval a vyhodil priamych vinníkov, jedným dychom ich však aj ospravedlňoval a snažil sa -nepochopiteľne- situáciu racionalizovať. Vo svojom prejave, ktorého hereckú stránku zvládol vynikajúco a minister Kaliňák i premiér Fico by mali dobrý dôvod ho povýšiť z generála vyššie, sa snažil vymaľovať situáciu ako z filmu. Ako keby Košice neboli východom, ale divokým západom kde hliadka slovenskej polície prichádza ako šerif. Snaží sa nám podvedome nahovoriť, že policajti mučili a sexuálne ponižovali deti kvôli vlastnej frustrácii z vysokej kriminality. Ako keby boli okrem piatich spravodlivých ešte aj rytiermi v jasnej zbroji bojujúcim proti mnohohlavému rómskemu drakovi.  Ako keby neboli cvičení a platení za to, že zvládajú konfliktné či stresové situácie, akoby z titulu svojej funkcie presne nevedeli kam až môže zájsť. Je toto, ale uveriteľné v situácií keď priestupky, zneužitia právomoci, trestné činy a korupcia policajtov (podľa čísel) je tak vysoká ako je?

Išlo skutočne o afekt, skratkovité konanie v rozčúlení, či inom nenormálnom duševnom rozpoložení? Mohlo by to tak byť, ak by k "nejakým excesom" prišlo počas zatýkania či prevozu. Samotný fakt, že dôkazom sú video zábery natáčané samotnými policajtmi však toto vyvracajú. Takýto čin si vyžaduje plánovanie. Od zatknutia po mučenie na stanici prešlo dostatočne veľa času (pravdepodobne viac ako hodina), aby horúce hlavy príslušníkov stihli vychladnúť -ak vychladnúť chceli. Naopak prešlo akurát dosť času na to, aby naplánovali a zohrali kruté divadlo sadistického sebaukájania z pocitu moci nad tými, ktorí sa nemôžu brániť -tak priamo ako aj následne pretože sú Rómovia. Išlo teda len o zlyhanie niekoľko málo "zlých jabĺk" ako tvrdí pre kamery minister Kaliňák (verný argumentácií ministra Rumsfelda) keď odmieta uvažovať o vlastnej či Packovej zodpovednosti? Ak by to tak bolo, matka zneužitých by nepovedala po zverejnení videa, že pri pokuse o sťažovanie ju "vysmiali", lebo vedeli, že to nikam nepovedie a nemajú sa čoho a koho báť. Čo by sa stalo, ak by sa v podobnej situácií ocitli deti z bielej majority?

Máme sa však čomu čudovať, ak takto, vedome ignorujúc a popierajúc prezumpciu neviny, argumentuje prezident policajného zboru známy svojou dlhou a smutnou históriou popierania právneho štátu a ľudských práv? Zastáva sa svojich, znie to ako papalášizmus minulého režimu, "kultúrna" a "morálna" prevaha nad "malými, čiernymi" páchateľmi a "súcit s obeťou". Je však možné na toto naletieť človeku, ktorý ešte ako šéf Úradu na ochranu ústavných činiteľov (teda zodpovedný za ochrankárov) zmaril pokojnú a zákonnú demonštráciu proti väzneniu nevinných bieloruským diktátorom v Bratislave ešte za Dzurindovej vlády. Po tom čom s ľudskoprávnymi aktivistami prehral súd, jeho rozhodnutie o tom, že porušil zákon okomentoval bohorovne "to je názor súdu". Teda aká prezumpcia neviny ako jeden zo základných pilierov právneho štátu a rovnosti keď jeho predstavitelia svoje právomoci chápu akosi všeobjímajúcou univerzálne, priam aristokraticky dedične a teologicky zmocnené. Nepodliehajme ilúzii, že rádoví policajti nekonali (podobne ako vojaci v Abu Ghraibe), minimálne podvedome, na spoločenskú objednávku. Dôkazom je dostatočne výpovedným je fakt, že denník SME, ktorý ako prvý zverejnil inkriminované video na svojej webovej stránke zakázal diskusiu k článku nakoľko sa v nej objavovalo veľké množstvo rasistických až otvorene nenávistným vyhlásení. V tejto situácií prezident PZ zdôrazní, ako keby to bolo najpodstatnejšie, ako mrzí, že tí čo tieto skutky spáchali tak poškodili obraz polície a pokazili svoju dovtedy vynikajúcu prácu -niekto sa môže domnievať, že ich hlavnou chybou bolo nechať sa chytiť.

Politická elita teda ani u nás situáciu nezvládla, akúkoľvek sebareflexiu ostentatívne odmietla a na plnej čiare zlyhala. Ako však zareagovali populárne médiá a čím ďalej aktívnejšia blogosféra? Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že svoju prácu zvládli, to by sme však ako jednotku merania kvality museli používať ich obvyklú inkompetenciu, bulvárnosť a amaterizmus. Ak situáciu rozanalyzujeme podrobnejšie zistíme, že sadli na lep dvom zásadným manipuláciám politickej scény. Prvou je fakt, že sa nehovorí o mučení, napriek tomu, že sa o mučenie celkom objektívne jednalo. A nie len to, vedomé a cielené správania policajtov na ktoré boli evidentne aj hrdý, keďže video sami šírili, je perverzné, sadistické a hraničí so sexuálnym zneužívaním vzhľadom na opakované použitie "homofóbnej" techniky ako trestu. Druhým zásadným zlyhaním je prenesenie ťažiska problematiky (väčšej či menšej) na obeť, ktorú viaceré zdroje emotívne opisujú ako "zranenú starenku". Nie je pochýb, že napadnutie či prepad je odporný čin a jeho obeť si zasluhuje starostlivosť, rovnako nie je pochýb, že obete trestných činov sa na Slovensku často nachádzajú v zložitej situácií. Problémom je však fakt, že sa táto karta vyťahuje vo chvíli keď sú podozrivými Rómovia. Obete neboli a nie sú v centre záujmu, a ani k tomu nikto nevyzýva, keď niekoľko bielych "manažérov" okradlo desaťtisíce ľudí o úspory, vytunelovalo podniky či priviedlo banky ku krachu. Ukradnutá kabelka je asi pre našu spoločnosť podstatnejšia. (Plusový bod si zaslúži priamy spolu aktér kauzy a redaktor SME Tom Nicholson, ktorý sa postavil otvorene a pozitívne k spolupráci s ľudskoprávnymi výskumníkmi, aby sa prípad dočkal i nezávislého vyšetrenia.)

Mám strach hľadať odpoveď na otázku prečo je to tak. V pamäti sa mi vynárajú obrazy "spravodlivo" rozčúlených bielych obyvateľov miest ktoré nie sú ohrozené prírodnými katastrofami ako pred niekoľkými rokmi hromžili na adresu obetí záplav na východe krajiny. Zasa to boli Rómovia a zasa v tejto situácií hrali úlohy predsudky a rýchle závery. Niekto, nevedno či z čistej hlúposti, alebo so zlým úmyslom pustil do obehu tvrdenie, že "čierni nechcú pomáhať pri odpratávaní následkov napriek štátnej pomoci". Lavína sa spustila okamžite. Zanikol v nej samozrejme ten "subtílny" aspekt tejto tragickej situácie, že títo ľudia prišli o svojich blízkych, v niektorých prípadoch o celé rodiny a nikto si nekládol otázku kde sú tímy psychológov a duchovných, ktorí by namiesto prišli namiesto bagrov a stavbárov v prípade, že by sa jednalo o bielych.

Autor pôsobí v Amnesty International Slovensko