V júni sa slovenskí biskupi opäť raz vydajú na púť do Ríma. Každých 6 rokov sa procesia cirkevných hodnostárov zo Slovenska pomodlí nad hrobom sv. Pavla, čakajúc na audienciu u pápeža, oficiálne venovanú ich pastoračnej činnosti. Ale so šéfom si zvyknú podebatovať aj o vážnejších veciach. Viac než pravdepodobnou témou tentoraz bude predovšetkým nástupca arcibiskupa Sokola v úrade metropolitného biskupa.

Ak Boh dá, arcibiskup bratislavsko-trnavskej diecézy a metropolitný arcibiskup Slovenska Mons. Ján Sokol sa na budúci rok dožije 75 rokov. Jeho povinnosťou bude ponúknuť svoju funkciu Rímu, ktorý by ho síce mohol ďalej ponechať v úrade, čo by ale malo byť pre neutíchajúce škandály okolo jeho údajnej spolupráce s ŠTB a s tým spojenou nežiaducou publicitou pre cirkev vcelku málo pravdepodobné.

Takže v zákulisí sa v súčasnosti síce nadovšetko diskrétne, ale zato urputne intriguje. Kto bude Sokolov nasledovník?

Samotný arcibiskup pre svoj zdravotný stav málo vystupuje na verejnosti a jeho pozícia v cirkvi je oslabená. Kandidáta na post metropolitu Slovenska bude vyberať a navrhovať Konferencia biskupov Slovenska, konečné rozhodnutie však bude patriť Vatikánu a ten vzhľadom na situáciu na Slovensku bude postupovať citlivo. Mužom číslo jedna v slovenskej RKC je biskup František Tondra, predseda KBS a sídelný biskup spišskej diecézy. Veľký vplyv má aj kardinál na dôchodku Ján Chryzostom Korec, emeritný biskup nitrianskej diecézy. Teda horúcich kandidátov treba hľadať v tomto prostredí.

Proti sebe podľa všetkého stoja dvaja adepti na najšarlátovejšie rúcho: biskup Viliam Judák, ktorý má veľkú dôveru Korca a morálnu podporu historikov Ďuricovho razenia, a pravá ruka Františka Tondru, 59-ročný pomocný biskup spišskej diecézy Andrej Imrich.

Posledný menovaný sa úspešne vyhýba publicite. V určitých kruhoch veriacich sa dosť zlomyseľne pošuškáva, že Sokola pripomína nielen výzorovo, ale aj povahovo. Jeho nadriadení si vraj vždy pochvaľovali jeho bezpodmienečnú horlivosť pri plnení ich nariadení. Dôveru biskupa Tondru si vraj získal pri likvidácii príslušníkov tajnej cirkvi na Spiši, v ktorej sa mal osobne angažovať. Bližšie skúsenosti s Imrichom ako s takým novodobým inkvizítorom vraj majú možnosť nadobudnúť predovšetkým kňazi nedržiaci oficiálnu líniu vytýčenú KBS, teda Tondrom.

Ale František Tondra môže mať pre presadzovanie Andreja Imricha ešte jeden, prozaickejší dôvod: jeho príslušnosť k spišskej diecéze.

Je to práve spišská skupinka klerikov, ktorá sa už roky snaží o svätorečenie biskupa Jána Vojtaššáka za jeho utrpenie v komunistickom väzení. Proti jeho blahorečeniu sa však zdvihla vlna protestov inteligencie a predstaviteľov židovskej obce, nakoľko Vojtaššák nebol len mučený komunistami, ale tiež spoluzodpovedný za zločiny vojnového Slovenského štátu, ktorého bol prominentným predstaviteľom. A tak sa v roku 2004 očakávané blahorečenie pri príležitosti návštevy Jána Pavla II neuskutočnilo s odôvodnením, že nie je vhodná doba.

Nič to za to: biskup František Tondra dal previesť pozostatky nádejného svätca z rodného Zákamenného do Spišského Podhradia, kde mu veriaca komunita vybudovala reprezentačný náhrobný pomník a umiestnila pamätnú tabuľu na miestnom chráme. Spišská kapitula je už aj podľa článkov v časopise Pokoj a dobro od kňaza Jána Dudu unavená z dosiaľ bezúspešných modlitieb za jeho blahorečenie. Organizujú sa každoročné púte na hrob biskupa, aj keď púte sa majú konať len na hroby svätcov. A tak nádejou Spiša zostáva spišský biskup na stolci biskupa metropolitu, ktorý by „tvrdšie“ presadzoval tie „správne“ záujmy. Púte boli totiž vždy nemalým zdrojom financií cirkvi.