Stalo sa dobrým zvykom poniektorých politikov, slovenských i svetových, prispôsobovať historické udalosti svojim politickým cieľom. Keďže nie každá udalosť v dejinách sa stala tak, ako sa stať mala, títo insitní historici sa to snažia napraviť. Že pán Slota, predseda SNS, zaujal medzi takýmito historikmi popredné miesto, to je známe už dávno. Verejnosť o tom presvedčil už nejeden raz. Naposledy včera, v diskusnej relácii STV O 5 minút 12.

Priznám sa, z celej tejto diskusie som zhliadol iba asi 5 minút. Relácia bola viac humoristická než diskusná a v Kvetnú nedeľu je neslušné zabávať sa. No i tých päť minút dokonale stačilo. Obaja diskutujúci, pán Slota i pán Mikloško, sa vyjadrovali k téme Kosova. Bolo naozaj zaujímavé i zábavné sledovať diskusiu, v ktorej obaja mali na daný problém rovnaký názor a snažili sa pritom jeden druhého presvedčiť, že jeho názor je nesprávny. (KDH i SNS sú si v mnohých otázkach príliš blízke a to ich vedenia asi desí.)

Keď sa politici nedokážu dohodnúť na veci, v ktorej sú zajedno, ako môžeme my občania očakávať, že sa dohodnú na niečom, v čom sa ich názory líšia?

Počas piatich minút, ktoré som obetoval diskusii oboch pánov, hovoril prevažne pán Slota. Ako som mal možnosť vysledovať nielen z včerajšieho vystúpenia, ale i z iných jeho vyjadrení v nedávnej minulosti, pán Slota mení slovník. Už nie „Maďari sú to!“, ale moslimovia sú príčinou jeho obáv. Asi je to dôsledok jeho účasti vo vláde, že má „zakázané“ výpady proti národnostným menšinám na Slovensku. Preto sa odškodnil desením „moslimskou hrozbou“. To nie je také hrozné, na Slovensku je moslimov len o trochu viac než voličov OKS, preto jeho vyjadrenia nevzbudzujú zhnusenie verejnosti. A povedzme si pravdu, islamofóbia spojená s antiprisťahovaleckou politikou je významným činiteľom v politických portfóliách konzervatívnych politických síl súčasnej Európy.  Asi najviac zdesenia spôsobuje zmena pána Slotu v Palkovej frakcii KDH, pretože sa dostal do nebezpečnej blízkosti jej politického programu. (K zhode dochádza nielen v otázke antiprisťahovalectva a moslimskej hrozby, ale i napr. v otázke ľudáckeho režimu a prezidenta Tisa, kde pán Palko pred nemnohými týždňami našiel spoločnú reč s madam Belousovovou.)

Nie tak okato vidno túto zhodu i na zdrojoch, z ktorých asi pán Slota čerpal svoje  vedomosti do diskusie. Že prišiel do tej včerajšej pripravený, bolo vidieť z toho, že podchvíľou čítal z poznámok. A čítané vzbudzuje dojem, že ako zdroj bol použitý server eurabia.cz, resp. jeho klony. Tam donedávna nachádzali inšpiráciu (a poniektorí tam i prispievali) „myslitelia“, ktorí majú vo všeobecnosti bližšie ku KDH než SNS.

Pán Slota nám najprv trochu prepísal históriu. Keď s rozhorlením, ktorého je schopný len on sám, opisoval, ako srbské vojská v bitke na Kosovom poli bránili kresťanskú Európu pred tureckou hrozbou, uviedol, že nielen Srbi tam bojovali, ale i Bulhari, Chorváti a „boli tam i nejaké oddiely z Uhorska“. 

Možno nie úmyselne, ale dokonale si poplietol dve bitky na Kosovom poli, prvú v roku 1389 a druhú v roku 1448. V bitke na Kosovom poli v roku 1389 bojovali proti Turkom iba Srbi. Bulhari, ak tam vôbec nejakí boli, tak boli na strane Turkov. Na osmanskej strane bojovali i albánski, grécki a  srbskí (!) kresťanskí vazali. Chorvátov tam nebolo, z Uhorska tiež nikoho nepozvali. (A že Chorvátsko vtedy bolo súčasťou Uhorska, to je detail, ktorým pána Slotu neradno zaťažovať.)

V roku 1448 sa na Kosovom poli odohrala druhá bitka proti Turkom. Uhorský gubernátor Ján Hunyadi tu zviedol bitku na čele vojska zloženého z Uhrov a Valachov, ale mal i vojakov poľských, nemeckých a českých. Srbského vládcu Juraja Brankoviča možno považovať za Hunyadiho spojenca, aj keď sa na bitke nezúčastnil. Významným spojencom bol i albánsky vodca Juraj Kastriota (áno, Albánci vtedy taktiež bránili kresťanskú Európu pred osmanskou hrozbou!), no na bitke sa taktiež nezúčastnil. (Obaja vtedy bojovali proti Benátčanom.)

Skompilovaním týchto dvoch bitiek vznikla „Slotova bitka na Kosovom poli“.

Potom pán Slota pokračoval albánskou hrozbou. Pred osemdesiatimi rokmi bolo Albáncov 400 000, dnes sú ich dva milióny! To nie je nič nové, podobné argumenty mal pán Slota už pri „cigánskej hrozbe“.

Z Albáncov bola dokonca vytvorená divízia SS! (Moslimské divízie SS tvoria i tému mnohých príspevkov na eurabia.cz a jej klonoch.) Tu mal pán Slota pri čítaní z pripravených poznámok veľké problémy a z „Divízie zbraní SS Skanderbeg“ (Waffen-Geb.Div. der SS "Skanderbeg") urobil divízie dve, „Sakenderber“ a „Vafen“. Zvykli sme si, že pán Slota nevládne slovenčine, neudiví nás preto, že má problémy s čítaním. A že nevládne ani nemčine, to je vlastne pochopiteľné. Ale hádam mu to niekto mohol predpripraviť, to nik v SNS nedáva pozor, aby sa ich predseda neblamoval? A mimochodom, Skanderbeg je albánsky národný hrdina, je to onen Juraj Kastriota, bojovník proti Turkom z 15. storočia.

Tu sa mojich zábavných päť minút skončilo. Bohato stačilo. Záver diskusie som si koniec koncov mohol domyslieť, aj keď som to radšej nespravil.

O čo vlastne ide? Ide o Albáncov a Srbov? Alebo ide o princíp? Keby to bolo naopak, keby sa Srbi chceli separovať od Albáncov, bolo by vari všetko OK? Nejde tu o viac? Nejde tu o to, že nemožno meniť hranice štátu proti vôli jeho občanov? A nezáleží na tom, či sa ukrivdí Srbom, Albáncom, Číňanom, Tibeťanom, Židom, Arabom... ! Nejde? Tak potom na nich kašľať!