V zákopovej vojne o osud Slovenska sa otvoril nový front. „Intelektuálnou obcou“ zmieta spor o to, či Slovensko potrebuje Lex Hlinka. A v tomto úžasnom spore sa pomaly ale isto začína zabúdať, v čej hlave celá idea zákona skrsla.

Či sa to navrhovateľom bude páčiť, alebo nebude,  Lex Hlinka je už teraz „mŕtva litera“. Ale hanba je to živá. Ak návrh prejde, bude hanba večne živá.

Že je tento návrh zákona hanbou pre Slovensko,  je  už škoda písať. Hádam len zarytí neoľudáci to nedokážu priznať. Treba však na plné ústa povedať, že túto maškarádu neiniciovala vládna, ale opozičná frakcia neoľudákov. Na to sa rado zabúda. Programy opozičnej i vládnej frakcie neoľudákov sa k sebe stále tesnejšie približujú a pán poslanec Palko sa už od poslanca Slotu odlišuje iba slovníkom 1. cenovej skupiny. Návrh skupiny poslancov z KDH síce neprešiel, no bol prvý. SNS iba doháňala ich iniciatívu, v očividnej snahe byť „pronárodnejší“.

 
Stojí za to oba návrhy porovnať. Opozičný návrh Zákona o zásluhách Andreja Hlinku je prakticky kópiou Zákona o zásluhách Andreja Hlinku z čias Slovákštátu. Pre pána Slotu bolo určite veľmi nepríjemné, že návrh nevyšiel z jeho dielne. Ba dá sa povedať, že je to druhá najväčšia krivda na slovenskom národe v 21. storočí. No ľahko ju napravil, SNS podala vlastný návrh zákona. No prvá najväčšia krivda na slovenskom národe v 21. storočí je nenapraviteľná: keďže to už spravili poslanci KDH, SNS nemohla skopírovať slovákštátny návrh zákona, a musela navrhnúť text značne odlišný.

Veľmi zaujímavé je porovnanie dôvodovej správy oboch návrhov. V návrhu SNS je vidno, že bol spichnutý horúcou ihlou v snahe dohnať iniciatívu opozičnej frakcie neoľudákov). Dôvodová správa neobsahuje argumenty prečo by mal byť prijatý, skôr argumenty, že niet dôvodu aby prijatý nebol. To je trochu málo.

Oproti tomu je dôvodová správa návrhu KDH ťažkou literatúrou.

Andrej Hlinka sa svojou činnosťou isto o slovenskú štátnosť zaslúžil, no oveľa viac o tú vojnovú (hoci sa jej nedožil), než dnešnú, ale prečo si za to zaslúži ocenenie v podobe zákona, to navrhovatelia nedovysvetlili. Andrej Hlinka je nespochybniteľne významná osobnosť slovenských dejín. No to je aj Gustáv Husák. Andrej Hlinka istotne výrazne ovplyvnil Slovensko (v akomkoľvek štátnom celku sa nachádzalo) v 20. storočí. No to spravil aj Gustáv Husák. Andrej Hlinka nespochybniteľne prispel k slovenskej štátnosti. No viac k tej vojnovej, než k dnešnej. Slovenská republika je nástupníckym štátom ČSFR, predtým ČSSR. A či sa to niekomu páči, alebo nie, na jej vznik mal Gustáv Husák oveľa väčšiu zásluhu, než Andrej Hlinka. Zásluhu pozitívnu i negatívnu. Vie si niekto predstaviť Lex Husák? Vie si niekto predstaviť skupinu šialencov, ktorí taký zákon navrhnú? Či skupinu bláznov, ktorí ho schvália? Pred pár týždňami sme si nevedeli predstaviť niekoho, kto by navrhol Lex Hlinka. Dnes je ich viac, než dosť.

Zneužitie Černovskej masakry navrhovateľmi je nemiestne. Hlinka sa udalosti nezúčastnil (hoci jeho absencia tragédiu spustila, ba dokonca, keby tam bol, tak sa žiadna masakra neudeje). S páchateľmi, resp. iniciátormi masakry sa dokonca neskôr zmieril. Obete černovskej masakry si zaslúžia vlastnú spomienku, nie len zmienku v dôvodovej správe návrhu zákona, ktorý ani neprešiel. (V NRSR sú už štyri verzie vyhlásenia k stému výročiu černovských udalostí.)

Hlinkovo meno bolo viackrát politicky zneužité, za čo však on nenesie zodpovednosť Navrhovatelia oboch návrhov v zneužívaní jeho mena pokračujú, ani za to však Hlinka zodpovednosť nenesie.

Síce s chabou dôvodovou správou, návrh poslancov SNS prekypuje oproti návrhu poslancov Palkovej frakcie KDH  obsahovým bohatstvom, čo je vidno už na väčšom počte paragrafov.

Len v krátkosti:

§1- Prvá veta- áno zaslúžil, druhá veta- ak prispeli, tak bohužiaľ prispeli.

§2 Otec národa? A kto je matka? Pre tých istých ľudí, ktorí navrhli Hlinku za otca je predsa matkou slovenského národa nemenovaná zo Šaštína. (Spájanie tohto otca s touto matkou určite hraničí s hanobením náboženského presvedčenia, preto čitateľov prosím, aby naznačenú myšlienku nechali nedomyslenú.)

§3 A na to treba zákon?

§4 1) Nech! Vari na to treba zákon?

     2) Tak to platí hádam pre všetky pietne miesta?

§5 Kritické práce o Andrejovi Hlinkovi nebudú môcť byť prezentované verejne? Budú historici zase písať do šuplíkov?

§6 Streľba do zhromaždenia ľudu v Černovej v októbri 1907 bola bezpochyby odsúdeniahodný brutálny čin proti ľudskosti. Len žandári boli uhorskí, a tak ako aj ich obete boli zväčša slovenskej národnosti.

§7 Bez komentára.

Z pohľadu oboch skupín navrhovateľov by bolo najrozumnejšie, keby dôvodovú správu Palkovho návrhu pricapili na Slotov návrh. Ale to by obe partie museli priznať farbu.

................................................

Aktivistom petície proti Zákonu o zásluhách Andreja Hlinku sa vyčíta kadečo. Najčastejšie ich ľavicovo-liberálna politická orientácia. No v skutočnosti signatári petície, aj podporovatelia, aspoň tí verejne známi, pochádzajú zo všetkých častí politického spektra, vrátene pravej (možno mimo toho najpravejšieho spektra). K výzve sa pripojili aj Slovenský zväz protifašistických bojovníkov a Ľudia proti rasizmu, pre čitateľa Pravého spektra či Impulzu (o to viac prispievateľa) isto organizácie ľavicové. No i Evanjelická cirkev a.v. a Židovská náboženská obec vyjadrili námietky proti návrhu zákona. Dovolí si niekto nazvať ich ľavičiarmi?

Kde sú však tí, ktorí vždy stáli v prvom šíku boja za občianske a demokratické Slovensko? Kde sú tí, pre ktorých je súčasná „národno-socialistická“ koalícia neprijateľná? Kde sú tí, ktorí pred voľbami 2006 vyzdvihovali poslanca Palka ako najmorálnejšieho a najzásadovejšieho (a mnoho ďalších naj) politika?

Samozrejme že sa raz ozvú.. No určite zabudnú na to, že pôvodcom bol ich kamarát Palko.