Pomaly ochladol prvotný rozruch, z odchodu D. Lipšica z KDH už nie je novinka, ale skutočnosť, ktorú treba mať na zreteli pri hodnotení perspektív slovenskej pravice. Podľa D. Lipšica je slovenská pravica v troskách.

Podobne ju hodnotil v roku 2007, kedy na rozhorčenie svojich straníckych aj opozičných partnerov požadoval ospravedlnenie sa pravice za kupovanie poslancov. Jeho kontroverzné vystúpenie malo byť impulzom, ako pravicu opäť vrátiť do hry. V jednom bola situácia podobná s tou v súčasnosti. R. Fico ako novopečený premiér bol na koni a nikto nepochyboval, že vyhrá najbližšie parlamentné voľby. No stačila kauza nástenka a predaja emisií, inovatívny politický marketing skupinky nadšencov okolo R. Sulík a rýchlo sa situácia zvrtla. Vráťme sa k pravici týchto dní. Na júnovú schôdzu parlamentu prišla opozícia s viac ako dvadsiatim legislatívnymi návrhmi. Z týchto návrhov, aj keď s minimálnou šancou na schválenie, vidieť, že opozičné strany si uvedomujú pretlak na pravej strane politického spektra a cieľavedome bojujú o svojho voliča od prvého dňa po voľbách. Okrem vlastnej aktivity opozície jej výrazne pomáha aj súčasná vláda so svojím plánom zasiahnuť do druhého piliera. Kým na začiatku prvej Ficovej vlády opozícia tápala a nevedela sa chytiť témy, ktorej by široká verejnosť porozumela, zníženie odvodov do druhého piliera je pre ňu politicky vďačná téma. Možno ju totiž smerom k verejnosti zrozumiteľne interpretovať minimálne dvomi spôsobmi. Vstupom súčasnej vlády do druhého piliera sa výrazné zníži suma, ktorá im bude pribúdať na dôchodkovom účte. Pravdivosť týchto slov si budú môcť za krátky čas overiť každý jeho účastník, keďže je k nim online prístup. Druhou líniou argumentácie bude, že zmenou dvoch čísiel (zvýšenie odvodov do Sociálnej poisťovne a zníženie do DSS-iek) v legislatívnej norme získa vláda pohodlnou cestou bez mimoriadnej práce stámilióny eúr, ku ktorým by sa inak musela dopracovať náročným šetrením alebo nepopulárnym zvyšovaním daní. O tom, že verejnosť je na tému druhého piliera citlivá, sa presvedčila aj ministerka sociálnych veci Viera Tomanová, keď sa otvorenie druhého piliera počas prvej Ficovej vlády prejavilo iba minimálnym odchodom sporiteľov z DSS-iek.

Tenzia verejnosti k vzniku stále nového vplyvného politického subjektu zrejme opäť zamieša karty na politickej scéne. Všetky tri vlády pravice po vzniku Slovenskej republiky - v roku 1998, 2002, aj v roku 2010 - by bez neho nemohli vzniknúť. D. Lipšic sa dal na náročnú cestu. Neznechutilo ho to, že mu v samom úvode dali košom expremiérka I. Radičová, aj spojenec v KDH R. Procházka. Skúsenosť s odídencami V. Palkom a F. Mikloškom mu zase naznačuje, že napriek silnému postaveniu v KDH sa bude môcť len ťažko spoliehať na podporu voličov hnutia. Do tretice avizovaný vznik novej strany ešte v tomto roku, ak nebude dostatočne pripravený, môže znamenať pohromu na úplnom začiatku. Ak mu trikrát za sebou namerajú prieskumné agentúry nízku podporu verejnosti, ťažko sa mu podarí ešte aktivizovať svoj tím pre ďalšiu politickú činnosť. Keď v roku 1999 vznikali približne v jednom čase dve strany Smer R. Fica a Stred I. Mjartana, vôbec nebolo jasné, že dlhodobo prežije iba jedna a bude to práve Smer R. Fica.

Pravica v troskách nie je, jej postavenie a perspektívy nie sú o nič horšie ako po neúspešných parlamentných voľbách v roku 2006. Aktuálnych 83 mandátov Smeru je trochu mätúcich, boj osamoteného Smeru proti pestrej pravici zostáva vyrovnaným súbojom. D. Lipšic napriek mnohým problémom, ktorým bude čeliť, môže v tomto zápase zohrať kľúčovú úlohu.

Autor je politológ, vedie marketingovú agentúru PRIESKUMY.