Vlnu nadšenia spustil výskum SIRONA – sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestou, o efektivite pastoračnej činnosti medzi vylúčenými Rómami a jej vplyv na sociálnu integráciu. „Konečne niečo funguje?“ Pozor, aby sme je význam neprecenili.

Podľa daného výskumu etnológov SAV má misionárska činnosť v osadách mimoriadne dobré výsledky a na tomto základe výskumníci formulujú odporúčania pre zefektívnenie tohto typu nástroja na úrovni jednotlivých cirkví a predovšetkým posilnením jej úlohy zo strany štátu.

Pri všetkej úcte k dobrým výsledkom a k významu práce pastorov i jednotlivcov v osadách, ktorí v mene solidarity obetujú svoj čas i pohodlie, tento výskum ako taký formuláciou odporúčaní pre sekulárny štát zďaleka prekračuje svoje možnosti.

Výskum SIRONA mapuje 15 osád z približne 130, kde momentálne prebieha pastoračná činnosť 14 registrovaných a 5 neregistrovaných náboženských hnutí. Kľúčom výberu daných 15 osád bolo odporúčaním  jednotlivých cirkví: jedná sa o 15 „výkladných skríň“, a teda nie je reflektované, či tie isté metodiky a prístup v ostatných osadách nefungujú a prečo. 15 verzus 115. Ak chceme aplikovať závery, musíme mať lessons learned z nefunkčných prípadov.

Rozhodne diskutabilný je aj prínos viery k odstráneniu negatívnych javov v osadách. Na zhodnotenie miery sociálnej inklúzie bola výskumníkmi stanovená škála znakov- indikátorov, ktoré od osadníkov majorita očakáva, ako zníženie závislostí, úžery apod. Sami výskumníci priznávajú, že na zmenu návykov a „učlovečenie sa“ najviac vplýva osoba pastora, jeho solidárna angažovanosť v každodennom živote: ak pôsobí ako výchovný poradca pri hospodárení s peniazmi,  pri zbavovaní sa závislostí atď. Ak sa pastor obmedzoval na náboženskú činnosť, miera výskytu patologických javov sa príliš nemenila. V praxi to znamená, že pri sociálnej inklúzii hrá veľmi dôležitú úlohu terénna sociálna práca – aktívna a solidárna angažovanosť jednotlivcov, vytváranie vzťahov s osadníkmi a výchovné vedenie k odstraňovaniu negatívnych javov – čo môže byť doménou kohokoľvek z nás a nevytvára exkluzívny monopol pre pôsobenie cirkví.

Ak je argumentáciou, že čítanie Biblie zlepšuje Rómom komunikačné schopnosti, otázkou je, ku koľkým knihám sa dostali pred tým – resp. akákoľvek kniha v štádiu nízkeho vzdelania zlepšuje jednotlivcovi slovník, preto sa v školách zavádzajú šlabikáre. Ak argumentujeme, že kostoly predstavujú v niektorých osadách jedinú možnosť sociálnej siete medzi majoritou a Rómami, neznamená, že je to dôvod na jej plošnú preferenciu – je hanbou, že iné možnosti neexistujú. Ak by bol v mojej dedine zabezpečený jediný sociálny kontakt v kostole, tak to pre mňa nie je berná minca, že by som to mala využiť.

Hierarchizácia jednotlivých denominácií nie je na mieste, ale pri spoločenskej orientácii na rímsko- katolícke odnože môže pôsobenie „siekt“, ako rôznych charizmatických a letničných hnutí, vytvárať nové okruhy stigmatizácie – „nielen Róm, ale ešte aj letničiar“!

V podporovaní širšej pastorácie sa odzrkadľuje náš spôsob zaobchádzania s vylúčenými Rómami: my, majorita, vieme, čo je pre nich dobré, sme schopní na nich aplikovať riešenia, ktoré by sme sami pre seba a svoje deti nikdy nedopustili. V mene „čohokoľvek, čo bude fungovať“, sme ochotní podporiť akékoľvek sociálno- inžinierske experimenty, do osád môžu chodiť zbierať duše príslušníci nejakých siekt, alebo len nech sa stanú sporiadanými kresťanmi ako slovenská väčšina. Smutným faktom ostáva, že úplná asimilácia na sporiadaného kresťana spoločenské prijatie nezaručuje. Ako priznávajú výskumníci, pastorácia nie je liekom na všetko, a aj keď sa obrátení osadníci mobilizujú, pracovné miesta pri nedôverčivosti majority a lokálnej 70% nezamestnanosti im to nezabezpečuje. Niektorí Rómovia sa ocitli v novom kruhu exklúzie - spomínaný bol prípad letničných Rómov, ktorí prácu zohnali len v rámci svojho hnutia letničiarov, kde sa efekt následnej sociálnej inklúzie úplne vytráca.

Kameňom úrazu môže byť aj efekt na samotné rómske spoločenstvá, akým spôsobom narúša vzťahy v komunite a aké má dlhodobé dôsledky. Rovnako nie je jasný model financovania a aký je pomer efektívnosti, pretože tu sú - na rozdiel od drvivej väčšiny ostatných projektov financovaných skrz eurofondy – priamo používané peniaze slovenských daňových poplatníkov skrz financovanie cirkví.

Výskum SIRONA dopodrobna mapuje efektívne prípady a záslužnú činnosť involvovaných pastorov, avšak bez porovnania z neúspešnými prípadmi, porovnania s komplexnými programami bez pastorácie a finančného vyčíslenia môžu byť jeho odporúčania pre širšie zovšeobecnenie nebezpečným zavádzaním.

Reálne pozdvihnutie Rómov leží v realizácií a v mozaikovej spolupráci všetkých prvkov inklúzie (kde misionárska činnosť môže zastávať svoje miesto). Úspech je v komplexnom prístupe – ak sa projekt inklúzie nesústreďuje iba na vybranú skupinu a vybraný problém (napr. zdravie), ale pracuje so všetkými cieľovými skupinami naraz (prístup od kolísky po hrob). V prvom rade potrebujú vzdelanie, prístup k školám (mnohé osady sú vzdialené kilometre od najbližšej školy), zaraďovanie do normálnych a nie špeciálnych škôl (podporou nultých ročníkov a rómskych asistentov učiteľa), prácou s rodičmi (terénna sociálna práca – od práce na vysvetľovaní dôležitosti podpory riadneho vzdelania ich detí cez spomínanú výchovnú činnosť k odstraňovaniu negatívnych javov) až po vytváranie možností zamestnania sociálne vylúčených osôb (Rómov aj nerómov, od kurzov až po možnosti pracovného uplatnenia v regiónoch). V neposlednom rade im musíme ako majorita dať šancu. Berme osadníkov ako ľudí, ktorí zapadli v pasci chudoby, vylúčenia a sociálneho predátorstva s tým spojeného a nie ako občanov druhej kategórie.

TVJetotak: Sociálne diskusné fórum o pastoračnej činnosti medzi Rómami

Súvisiace články:

• Projekt „Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestou“ (SIRONA)