Keby v nemeckom Bundestagu poslanec kresťanských demokratov verejne obhajoval Hitlera a jeho prisluhovačov, bol by z toho celonemecký škandál, ktorý by vymazal poslanca z parlamentu i strany, aj keby to bol jeho „súkromný“ názor.

Keby karikatúra Supermana, ktorá vládne našej národnej rade, prevzala okrem obleku aj morálne hodnoty svojho ideového vzoru, podozrivého zo spáchania trestného činu podpory a propagácie hnutí smerujúcich k potlačeniu práv a slobôd občanov podľa § 261 Trestného zákona, ktorý sa skrýva v poslaneckom kabáte Júliusa Stanka z KDH a ktorý obhajoval na parlamentnej pôde klérofašistického vojnového zločinca odsúdeného medzinárodným súdom pre vojnové zločiny, by vyzval, aby sa okamžite vzdal za svoje výroky poslaneckého mandátu, keďže sedí v inštitúcii hlásiacej sa k politickému odkazu boja demokratických síl práve proti ľudáckemu zverstvu. Keby predseda domorodých kresťanských demokratov nebol figliar rozdávajúci svoje podivne nadobudnuté majetky na chacharitu, ale čestný muž, požiadal by „svojho“ poslanca Stanka aby okamžite odovzdal svoju stranícku legitimáciu alebo sa verejne ospravedlnil tisícom deportovaných a zabitých obetí prisluhovačského pseudoštátu, ale rozhodne aby nepoškvrňoval česť strany, ktorá je okrem kresťanstva aj demokratická, nech to znie akokoľvek divne. Keby sme mali v parlamente osobnosti so silným etickým postojom na čele poslaneckých klubov, určite by výroky vlastného poslanca nehodnotili ako nemilé prerieknutie sa jedinca a – ako sa snažil obhajovať predseda poslaneckého klubu KDH Hrušovský v Sme 14. júla: „Nejde o postoj KDH, ale o osobný názor kolegu Stanka, s ktorým absolútne nesúhlasím," s dôvetkom, že o spornom výroku s ním chce hovoriť. Keby na čele vlády bola profesorka hodná svojho akademického titulu, bola by okamžite vyzvala poslanca národnej rady Stanka – ako občianka, ako humanistka, ako profesorka, ako predsedníčka vlády, ako žena – aby svoje zotrvanie medzi slušnými ľuďmi po výroku, ktorým hodnotil zákon o zločinoch fašizmu a komunizmu, že „Srší z neho nenávisť voči našej prvej štátnosti, srší z neho nenávisť voči mučeníkovi slovenského národa Jozefovi Tisovi, srší z neho nenávisť voči biskupovi Vojtaššákovi,“ zvážil a preštudoval si základné informácie o našich dejinách. Keby sme na čele štátu mali hlavu nebodaj s morálnou autoritou, bola by tá hlava ostro vystúpila proti takýmto profašistickým výrokom poslanca, ktorý sa zakrýva kabátom kresťanského demokrata.

Keby sme neboli na Slovensku, popredné mienkotvorné denníky by rozniesli na svojich prvých stranách obhajovanie fašistického režimu poslancom parlamentu Slovenskej republiky ako absolútne neprípustné správanie sa poslanca, reprezentanta strany, v ktorej podhubí vždy ticho prebubláva sentiment a snaha ak už nie o rehabilitáciu, tak aspoň o obrusovanie príkreho hodnotenia klérofašistického prvého slovenského štátu. Keby sme neboli na Slovensku, určite by všetci tí, ktorí sa odvolávajú na odkaz SNP, aj keď iba 29. augusta stojac pred voličmi na námestí, by kričali, čo to máme za poslanca, ktorí sa nehanbí priznávať vojnovým zločincom s krvou tisícok nevinných na rukách štatút ľudí hodných obdivu. Keby sme neboli na Slovensku, nemávali by sme len tak rukou nad tým, že sa tu niekto snaží opäť hovoriť o tom, že hajlovanie a pozdrav na stráž boli len koloritom doby, v ktorej bolo Slovákom dobre. Keby sme neboli na Slovensku, videli by sme nahlas, že ten niekto nie je členom akejsi kryptofašistickej úchyláckej skupinky predvádzajúcej sa dupotaním pri hrobe čierneho moru a internetovou nenávisťou, ale že ten niekto je členom vplyvnej politickej strany, ktorá sedí v parlamente a je pri moci a chce byť pri moci.

A to už si nechcime predstaviť, čo za smer by nabralo KDH, keby...