Pod nejasným a komplikovaným názvom „Návrh optimalizácie infraštruktúry verejnoprávnych vysielateľov v podmienkach digitalizácie vysielania“ predložilo ministerstvo kultúry (aj) víziu rozvoja médií verejnej služby na Slovensku.

(Víziu si môžete pozrieť tu.)

Mediálna vízia je rozsiahla (len jadro materiálu má viac ako 9000 slov) a ambiciózna (sľubuje sa „lepšie“ a „viac“ takmer zo všetkého v oblasti televízneho a rozhlasového vysielania). Okrem ideovej mediálnej vízie ministerský materiál navrhuje postaviť spoločnú budovu STV a SRo a do konca júna 2008 uzatvoriť aj zmluvu medzi štátom a vysielateľmi vo verejnom záujme „o obsahoch, cieľoch a zabezpečení služieb verejnosti“.

Zmluva medzi štátom a vysielateľmi skutočne nemusí znamenať etatizáciu vysielania. Naopak, v prípade päťročných garancií prísunu financií môže ísť o významný posun smerom k ďalšiemu obmedzeniu vplyvu politiky na „vysielanie v záujme verejnosti“.

Pokiaľ ide o obsah, správa je mimoriadne kritická, najmä pri hodnotení úrovne dlhodobej produkcie STV. Správa sa málo venuje Slovenskému rozhlasu, čo je vzhľadom na „jarnú“ kritiku zmeny štruktúry vysielania prekvapujúce.

Pokiaľ ide o štylizáciu, správa miestami pripomína napínavú kriminálku („vliezol do pasce ratingovej vojny“), smutný príbeh z nemocničného prostredia („nemá ešte vybudovaný vlastný imunitný systém“), antikapitalistický pamflet („v honbe za chimérou ‘ziskovosti‘“), horor („do bezodnej jamy“), až anarchistické heslá („totálne deformované mediálne prostredie“).

Podstatou správy sú dve jasne naformulované, hoci vo svojej podstate v istom zmysle až banálne, požiadavky na zabezpečenie úspechu vysielateľov, fungujúcich v konkurenčnom prostredí, v záujme verejnosti: dozvieme sa, že potrebné sú špičkové kreatívne sily a peniaze.

Správa dáva aj dobré otázky, len bohužiaľ z hľadiska výberu riaditeľov STV a SRo dosť neskoro: „Predložil niektorý manažment  alebo kandidát na funkciu riaditeľa STV reálnu úvahu o programových cieľoch verejnej služby a mal odvahu aj finančne vyčísliť, čo to bude stáť?  

Druhá zaujímavá, tzv. básnická otázka bola adresovaná všetkým predchádzajúcim vládam, ale mala byť určená skôr radám STV a SRo a manažmentom príslušných vysielateľov, a to aj súčasným: „Definovala niektorá vláda, aké služby a v akom rozsahu od verejných vysielateľov chceme?“ Nuž, vysielanie SuperStar bolo v poriadku, ale napríklad súčasný seriál STV Záhady.sk už nie.

Je šokujúce prečítať si, že „suma 2,2 miliardy SKK, ktorú predchádzajúce vedenie STV v roku 2006 deklarovalo ako optimum pre plnenie úloh STV, je absolútne nereálna.“ Je zaujímavé pozrieť sa spätne na druhý projekt súčasného riaditeľa STV R. Hrehu a prečítať si, že „rozpočet (STV v roku 2006) bol postavený zodpovedne a hospodárne“. Nejde o úplne totožné závery, ale aj tak o niečom vypovedajú.

Zostáva nám len dúfať - keďže predložená mediálna vízia volá po (opätovnej) verejnej diskusii na tému kritériá verejnej služby - že sa na Slovensku aj nejaká zmysluplná diskusia na túto tému čoskoro rozprúdi.