Vojak čestnej stráže padá a takmer sa napichne na bodák, kolegovia ho rýchlo upratujú bočnou bránou. Nehorázne dusno, nízky tlak, čakáme. Konzervatívec, liberál, budhista a anarchista. Na Gašparoviča, ktorý sa stal zhodou náhod prezidentom a tak mu to prischlo znova, veď v obleku vyzerá elegantne. Stojíme pod balkónom a tlmeným hlasom si dohovárame choreografiu. Vo chvíli keď vyjde, zdvihneme nad hlavy nápis "Ľudské práva v Číne".

Prichádza, písmená utvoria veľký farebný nápis, na ktorý sa okamžite zamerajú kamery. Začínajú na nás útočiť  ochrankári v oblekoch, ale na otázku kto sú a ako si to dovoľujú, neodpovedajú.  Prezident všetkých občanov sa obráti k nám  a hovorí "ľudia, ktorí nad hlavu zdvihnú len papier a nič neurobia, takí nás nemusia zaujímať." Odpovedám "my by sme aj robili, keby sme mohli".

Som teda zvedavý,  ako to   tretiemu mužovi planéty vo štvrtok „natrie“ náš prezident. V utorok  sa na diskusii o Barme stretávam s ostatnými spoluorganizátormi „prijatia“ Chu Ťin-tchaa v Bratislave. V  Barme  krvavo vládne „nekomunistická“ vojenská junta. Streda je rovnako pokojná. Začína  posledné  ohlásené zhromaždenie pred tým, než je polovica centra Bratislavy „vybookovaná“ prezidentskou kanceláriou a  mení sa na zakázané mesto.

Vo štvrtok na obed sa na Mierku všetko mení. Polícia nás vykazuje za zábrany, ktorými je obkolesená minimálne tri štvrtina námestia. Vo vnútri necháva len čínskych „mužov v čiernom“. Staviame sa za plot. Všíma si to jeden z čínskych agentov, rovnako ako slovenský tajný, ktorý  mi po tieto dni robí súkromného telesného strážcu.  Polícia  posúva zábradlie až na kraj a potom nám zakazuje stáť na „vozovke“. Presúvame sa na chodník, za plôtik, ktorý sa nedá posunúť, odtiaľ nás vykážu tiež, údajne kvôli tomu, že je to pre nás nebezpečné- tak blízko cesty.

Slovenská polícia akoby vykonávala manévre pod velením čínskej tajnej služby. Odchádzam o tom podať svedectvo novinárov, no  vraciam sa do niečoho čo ani najväčší skeptici a „predposranci“ nepredpokladali. Vidím zakrvavenú Číňanku, ktorú aj s kamarátkou zhodili zo schodov kvôli transparentu s nápisom „Falun gong“.  Troch kamarátov mi v brutálnej orgií násilia zatkli ťažkoodenci len za to, že tam boli.

Som v šoku, ale chcem čínskemu diktátorovi do tváre ukázať, že myslíme na ľudské práva, vyťahujem transparent. O chvíľu mi začne nadávať urastený Číňan, strasiem sa ho, no po chvíli ma udrie zozadu a ako padám vytrhne mi plagát a uteká. Kričím „polícia krádež“, no nikto z desiatok policajtov čo sú v okruhu  pár metrov sa ani nepohne. Až do chvíle pokým neprídem po zábrany cez ktoré útočník prešiel bez problémov, tam ma zastavia, vidím ako ničí a zahadzuje moje transparenty. V zakázanej zóne, kde je na očiach ešte väčšiemu počtu policajtov.. Žiadam blízko stojaceho policajta  aby konal, identifikujem Číňana. Odchádza za svojim veliteľom, ten za svojim. Prešedivený starší pán  v zelenom  len točí hlavou a arogantne gestikuluje. Policajt sa vracia s franforcami mojich transparentov v ruke a hovorí „nič nemôžem, má diplomatickú imunitu“.

Utvrdzujem sa v tom, že politická objednávka znela: rešpektovať čínskych agentov ako absolútnych pánov, ignorovať slovenské zákony, občanov i slušné správanie. Muselo to vyjsť z najvyšších miest, radoví policajti sú zneistení, nerobia nič, ale je na nich vidno, že chápu, že čosi nie je v poriadku.

Neskôr nás starosta Petrek protiprávne „rozpustí“ a ťažkoodenci vytlačia za múr záhrady na Banskobystrickú. Tam, kde nás zaručene nikto neuvidí. Agresívni Číňania idú s nami. Staršia Číňanka s vysielačkou, evidentne vyššie v hierarchii tajných či akých služieb, v ktorých réžii sa Slovensko na dva dni ocitlo, kope kamarátku. Ešte dnes má modriny a jednu jazvu. Dvadsať rokov po masakre na Námestí nebeského pokoja v Pekingu, nám čínske silové zložky za aktívnej pomoci našej štátnej moci a ignorácie polície predviedli  malú ukážku ako sa to robí, akú úctu majú k človeku, k jeho právam. Rezonuje vo mne otázka: ak toto robia u nás, čo robia doma? Všetky popravy, mučenie, odoberanie orgánov, potláčanie menšín, pracovné tábory a cenzúra v tej vzdialenej krajine sa zrazu stáva veľmi hmatateľnou a pre mnohých aj bolestivou.

Večer sú toho plné médiá, dvíha sa podpora, ľudské práva sú zrazu hlavnou otázkou a vecou prvých strán novín. Rozhodneme sa to nenechať tak a zvolávame protest na piatok ráno pred Úrad vlády kde sa Chu Ťin-tchao stretáva pre zmenu s premiérom Ficom. Ľudské práva na programe nie sú. 

Polícia však má v piatok evidentne iné rozkazy, Žiadne incidenty, môžeme s transparentmi protestovať na Námestí Slobody počas príjazdu kolóny najväčšieho otrokárskeho predáka v dejinách ľudstva. Až na to, že polícia zasa ohradí veľkú časť námestia napriek tomu, že na to nemá zákonné právo. Polovičný úspech.

Zbalíme veci a ideme na Devín. Posledná zastávka pred odletom, ak to nedáme tu, tak už nikde a asi nikdy. Dedina je prázdna a tichá, máme strach, že to zrušili, alebo už odišli. Opak je pravdou, podcenili nás, mysleli, že sme unavení, alebo vyplašení. Minimálna ochrana, zábrany len priamo pri ceste do hradu, ktorou musí určite prejsť. Starostka povoľuje zhromaždenie, slušní ľudia ešte sú. Policajti majú skupinu Číňanov v merku a vo chvíli, keď sa rozbehnú smerom k nám,  ochraňujú nás. Neskoro, ale predsa, škoda, že až dvadsať rokov po revolúcií a nehoráznosti, aká sa stala o deň skôr. Kolóna prichádza, rozvíjame transparenty, limuzína s našimi i čínskymi papalášmi prejde na tri metre odo mňa. Pozerajú a fotia nás z okien.

Neverím tomu čo sa stalo, nedochádza mi to, ani ostatným. Ukázali sme pánovi nad životom a smrťou miliardy ľudí rovno do tváre, že s ním nesúhlasíme. Človeku, ktorý podľa nálady popravuje, necháva vraždiť etnické menšiny a nezodpovedá sa nikomu sme ukázali "nebesá rozkladajú čínsky režim" v čínštine. Človeku, pred ktorým majú strach otvorene hovoriť západní politici a najbohatší podnikatelia sa mu strkajú do zadku. Postaršia Číňanka, ktorá evidentne šéfuje "uvítaciemu výboru" začne arogantne rozkazovať veliteľovi zásahu a šéfovi Úradu na ochranu ústavných činiteľov, chce aby nám zakázali ukazovať transparenty, alebo najlepšie nám ich zobrali. Veliteľ hovorí, že na to máme právo, ale nevie vysvetliť nič viac.. Rozčúlenie a pohľad v Číňankiných očiach v channelovskom kostýmiku je úchvatný.

Transparenty  skladáme, aby sme nevyprovokovali ďalšie násilnosti.  Policajtov nie je ani zďaleka tak veľa ako Číňanov. Veď ich znova rozprestrieme keď pôjde kolóna znova okolo nás  naspäť. Po dvadsiatich minútach sa k tomu schyľuje, z posledných síl dvíhame plagáty a letáky nad hlavy, no limuzíny ostro vyberú zákrutu a odbočia na poľnú cestu popod hradné bralo pri Dunaji. Najprv sklamanie, rovnako ako predtým si najprv neuvedomujem čo sa stalo. Čo sme spôsobili? Zmenili sme plány čínskeho diktátora, zľakol sa nás a uteká štrkovou cestou. Tridsať slobodných ľudí, ktorý prejavili svoj názor odstrašilo vraj tretieho najmocnejšieho muža sveta. A to je odkaz všetkým tým, ktorý tvrdia, že Čína je tak veľká, bohatá a mocná, že nič nemôžeme s jej krutovládcami robiť, len stiahnuť chvost a dúfať, že keď ovládnu nás, budú zhovievavejší. Je pohodlnejšie ležať na gauči a ksichtiť sa pri  správach  , alebo sedieť v kancelárií think-tanku a písať bláboly ako reálne niečo robiť. Toto sme spravili pán Ivan Gašparovič, ako radoví občania -  nič iné nevieme, len držať papiere- čo ste spravili Vy?

Autor je ľudskoprávny aktivista z Amnesty International

Foto: S láskavým povolením autora Wiliama Elischera, všetky práva vyhradené

Súvisiace články:

• Zabite ich všetkých, Boh si svojich rozpozná