Finančná kríza, ako ináč, trvá. Už aj samotný šéf americkej centrálnej banky Bernanke pripúšťa, že koniec je v nedohľadne. A chlapci z Harvardu priam s teľacím údivom pozorujú, že korelácia vývoja medzi jednotlivými krajinami, respektíve ekonomickými blokmi, je veľmi vysoká, a že finančná nákaza sa na rozdiel od slintavky šíri nezadržateľne. Dokonca aj v našej krajine večných optimistov si kompetentní pri pohľade na stále frustrujúce výkony správcov podstatnej časti slovenských dôchodkov začali klásť zopár zaujímavých otázok, na ktoré však veľmi rýchlo dostali strohú odpoveď: žiadne plačkanie sa s dôchodkami vo vlastnej mláčke, hor sa do vĺn rozbúreného oceánu svetových búrz!

Držme si teda klobúky. Ekonómovia so zatajeným dychom sledujú vývoj na americkom trhu s nehnuteľnosťami. Až keď ceny amerických realít dosiahnu dno, budú môcť určiť rozsah a mechanizmus napáchaných škôd. Dovtedy sú odsúdení len na dohady a odhady. Aký strmý bude prepad cien nehnuteľností? Koľko ľudí stratí strechu nad hlavou? Koľko ľudí vyhlási bankrot? Koľko z tých 5 biliónov USD zakontrahovaných virtuálne už zbankrotovanými hypotekárnymi spoločnosťami Fanni Mae a Freddie Mac (čo predstavuje viac ako 40% trhu) bude na seba môcť prebrať americký štát?

 
Realita nepustí: kým slovenský premiér nasadzuje pokus o kolektívnu autosugesciu, celosvetové hospodárstvo spomaľuje, nezamestnanosť stúpa a ceny rastú. Všade a naraz. Aj v Japonsku, aj v Indii, aj v Číne – teda v celej Ázii, ktorá má podľa predstáv niektorých svedkov DSSkových predsa ťahať svet z americkej recesie, a zhodnocovať časť slovenských odvodov do švajčiarskych výšok. Ani  PR všetkých developerov sveta nepresvedčí, že Stredná Európa za prederaveným nemeckým valom je posledným rajským zákutím vo finančníkmi spustošenom svete. Jedna chuťovka za všetky: keď nedávno skrachovaný investičný fond Carlyle Capital Corporation investoval jeden dolár z vlastnej peňaženky, mal k tomu požičaných ďalších 31... Ostatní od tohto pomeru nebudú až tak ďaleko.

 
Slovenskí svedkovia DSSkoví by však napriek všetkému nemali podliehať panike, blbej nálade, nieto ešte zúfať! Na Slovensku majú predsa v rukách liberálny tromf: je to strana ĽS-HZDS, ktorej predseda Vladimír Mečiar chce, aby sa v budúcom roku začala viesť intenzívna diskusia o zriadení štátnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti. Geniálny ťah! Svojim novátorstvom akokeby nadväzoval na ekonomickú avangardu novodobého kapitalizmu: Camorru.  

 
Brutálne odvážny novinár (taký na Slovensku ešte nevyrástol) Roberto Saviano vo svojom už sfilmovanom bestselleri Gomorra opisuje, ako sa neapolskému klanu Nuvolettovcov podarilo zapojiť široký okruh poskromne zarábajúcich zamestnancov, dôchodcov a živnostníkov do obchodu s drogami. Dedo svojich 600 EUR dôchodku radšej ako banke zverí Nuvolettovcom, ktorí zaňho nakúpia čistý kokain, zabezpečia spracovanie, odbyt a speňaženie finálneho produktu. O mesiac mu jeho vklad vrátia zdvojnásobený.

 
Svedkovia DSSkoví z novín SME by si teda aj v tomto kontexte mali uvedomiť možné širšie súvislosti údajného prepojenia ministra Harabina na albánsku mafiu, a v každom prípade prestať kopať do tých, ktorí stoja vlastne na ich strane. Lebo čo ak je je strategický zámer týchto slovenských liberálov cez štátnu DSSku (samozrejme pod gesciou ĽS-HZDS) financovať obchod s kokainom, ktorý by bol v duchu liberálnych tradícií na Slovensku de facto depenalizovaný?

 
Má to politické racio hodné najväčšieho kombinátora v dejinách novodobej slovenskej politiky: 90% konzumentov kokainu buď študuje, alebo má zamestnanie, a už dávno nejde o úchylku nejakej zdegenerovanej elity. Je to unikátna príležitosť pre ľudovú stranu s dlhodobou víziou. Ako ďalej píše Saviano: „koks už nie je len rekreatívna droga, ale bežne používana látka: konzumujeme ju po dlhom pracovnom dni, aby sme sa odreagovali a mali silu ešte niečo vykonať, ľudské, živé gesto, nielen nejakú substitúciu únavy. Vodiči kamiónov ju berú, keď majú jazdiť v noci. Berieme ju, keď musíme stráviť hodiny pred počítačom, alebo celé týždne bez prestávky pracovať. Zaháňa únavu, otupuje bolesť, dáva ilúziu šťastia.“

Na záver teda tip pre všetkých slovenských investorov-dealerov: zabudnite na komoditnú burzu, koks je budúcnosť!

Autor je dnes už bývalý analytik jednej zo slovenských DSSiek. Vzhľadom na minulosť ĽS-HZDS a nevyjasnenú situáciu okolo ministra spravodlivosti Štefana Harabina si neželá byť menovaný.

Súvisiace:

Rozhovor s Robertom Savianom časť I

Rozhovor s Robertom Savianom časť II

Camorra na Slovensku