Čo bolo, bude zase, a čo sa dialo, bude sa opäť diať. Nič nového nieto pod slnkom, vyhlásil pred niekoľkými tisícročiami Kazateľ, a pýtal sa ďalej: Je niečo, o čom možno povedať- pozri, to je niečo nové? Nemecký klasický filozof však o niekoľko storočí predsa len inovatívne dodal, že dejiny sa opakujú v podobe frašky. Rozmeňme to teda na aktuálne drobné.

Súčasnej vláde podobná – národno-robotnícko-mečiarovská - koalícia už na Slovensku vládla a v máji 1996 to bol vtedajší predseda vlády Vladimír Mečiar, kto sa na adresu svojich koaličných partnerov SNS a ZRS v čase koaličnej krízy vyjadril, že ich „národná hrdosť a robotnícka česť sa končí v Slovenskej poisťovni“. Krátko po vzniku tohto sporu o vedenie Slovenskej poisťovne a Fondu národného majetku sa potvrdil Mečiarov dávnejší bonmot o SDĽ-ke, ktorá „zaberie, ak treba“ – a Mečiarovi koaliční partneri po krátkom období vzdoru stiahli chvostíky a vrátili sa do košiara.
Podobné obsadenie tragikomédie, len s inou subordináciou, ponúkajú posledné vystúpenia predsedu SNS Jána Slotu na margo vnútrokoaličných vzťahov. Podľa Slotu je problémom nekonanie koaličných rád, návrh Zákonníka práce, rozdeľovanie eurofondov, (ne)obsadzovanie postov v štátnej správe a výstavba národných športových štadiónov pre futbal a hokej. Boss národovcov nikdy nemal ďaleko k expresívnym vyjadreniam a v piatok nešetril najmä odborárov, ktorí si vraj (zrejme podobne ako ich zmluvný partner v kresle predsedu vlády) nevšimli, že socializmus a komunizmus sa už skončili, a pritvrdil, že SNS je zásadne proti návrhu Zákonníka práce. Slota si za slová, že „sme presvedčení, že Zákonník práce je obojsmerná ulica, nie jednosmerná ulica. A na obojsmernej ulici by mali byť zamestnávatelia aj odborové zväzy. Sme za to, aby koalícia prijala zákonník, ale taký, ktorý bude výhodný pre odborové zväzy, čiže zamestnancov, ale samozrejme aj pre zamestnávateľov. Pretože bez toho, aby zamestnávatelia mali vytvorené podmienky, nebude ani zamestnanosť, ani prosperita,“ vyslúžil pochvalu aj od od analytikov a komentátorov, ktorí podobné slová uznania nachádzajú na jeho adresu len ťažko.

Na druhej strane, podobnými vývrtkami – hoci by aj boli a zrejme aj sú odôvodnené podnikateľskými aktivitami a poznaním predsedu SNS – nemôže Ján Slota oblafnúť poznanie a doterajšie skúsenosti pozorovateľov slovenskej politickej scény, ktorí nemôžu nevidieť aj konkrétne záujmy národniarov o delenie eurofondov a podiel na výstavbe športových stánkov.
Jeden rozdiel v porovnaní so situáciou spred jedenástich rokov (s črtami frašky) tu však predsa len je – kým Vladimír Mečiar mal na vzdorovitých koaličných poslancov k dispozícii kladivo v ústretovej SDĽ-ke, Robert Fico túto možnosť nemá, a tak sa bude musieť s Jánom Slotom a Vladimírom Mečiarom dohodnúť. Presnejšie – podeliť.

Stresovať sa však zato netreba – za predpokladu doterajšieho vývoja sa po budúcich voľbách možno bude deliť len s jedným partnerom.