Milí čitatelia, kto bojuje v Celebrity Campe v tíme červených o líderstvo? A: Sagvan Tofi a Eva Máziková. B: Fedor Flašík a Monika Beňová. C: Fedor Flašík a Marek Ťapák. Odpovede posielajte čo najskôr do našej diskusie. Šťastný vylosovaný si odnesie dvojmetrového pytóna vyloveného vo filipínskej jaskyni na Ostrove korytnačiek (Turtle Island), dva kokosové orechy, vstupenku na kohútie zápasy a halik (bozk po filipínsky) od nemenovanej filipínskej krásavice s bielym dáždnikom a čelenkou z kreviet. Neváhajte! Píšte!

Tuší Ivanka, Johny, Anetka či Sagvan niečo o bahala na? Tak znie bezstarostná odovzdanosť momentu a fatalistické prenechanie svojej vôle do rúk osudu, ktorú uznávajú Pinoy, ako sa sami nazývajú Filipínci. Neodvažujem sa tipovať, koho z 26-člennej pôsobivej posádky Celebrity Campu taký detail zaujíma. Napokon, ak by ich to trápilo, asi by sa nehrali na magorov v úlohách, s ktorými sme sa kedysi trápili na branných cvičeniach a dnes sa nimi „zabávajú“ zamestnanci na teambuildingových víkendoch, ale by radšej skúšali konkurz do Discovery Channel.

Farby mora a paliem na Filipínach sú nenásytne sýte a chudoba prekliata. Ale Celebrity Camp nie je o Filipínach. Je o Ivane, Johnym, Anetke a Sagvanovi a ďalšej reality šou, ktorá žmýka nádhernú, no nerozvinutú a zdevastovanú krajinu (300 km autom tam prejdete po diaľnici  za 11 hodín, o večných zosuvoch ryžových polí s fatálnymi následkami ani nehovoriac) ako lacné a efektné kulisy pre ďalšiu hru na pokusné myšky. Tento pokus prebieha na jednom zo 7107 ostrovov.

Who is who?

Žena menom Natália Wallachová s vyšportovaným telom mala smolu. A divák šťastie, lebo sa dozvedel, prečo je ona v Campe, ktorý sa nazýva Celebrity. Číslo 7107 si „pomýlila“ s číslom 30, a tak letela z Campu ako prvá. V Celebrity Camp Live prezradil moderátor, že Natálka je ex-Miss Fitnes a že tancuje v tanečnej skupine Show Express. Fíha, nesľubovali nám béčkové celebrity? Nevyliahlo sa ich tu dosť, že musíme vyťahovať také bezradné mená?      

Deti narodené v roku veľkých nádejí vkladaných do zvratu v slovenskej mečiar-politike práve nastupovali do školy ako prváčikovia, keď v septembri 2004 dorazil formát reality šou s riadnym oneskorením aj na slovenské obrazovky. STV vyštartovala so super SuperStar, Jojka začala hľadať super miliónovú moderátorku a Markíza sa o pár týždňov neskôr, ale zato o krok vpred pokúšala narušiť stereotyp x-ročných zabandážovaných manželstiev exchange pobytom rodinných členov v nových rodinách. Prvé dva formáty neboli ešte echt reality šou, ale niektoré zo základných a dnes už otrepaných charakteristík reality šou využívali (účinkovanie natúrščíkov, teda osôb z „ľudu“, čo uľahčuje proces identifikácie diváka s účinkujúcimi, interaktivita s recipientom formou sms, vystavanie drámy, vábne zdanie autenticity, možnosť ukojenia voyeristických úchyliek, produkcia či až nadprodukcia nových celebrít, zrušenie privátnej sféry atď.).

Neďaleko od Slovenska už vtedy šaleli reality šou, pri ktorých sa zdalo, že západná civilizácia 21. storočia má veľký problém – nudí sa. Vojny sú ďaleko, k chudobe sme cynickí, liposukcia je banálna a turistika v globalizovanom svete stratila čaro aj zmysel. Tak sme začali skákať do ringov ako Ostrov zvádzania, kde necháme partnera alebo partnerku v prítomnosti trinástich sexi osôb opačného pohlavia, aby sme si odtestovali veľkosť jeho/jej lásky. Alebo bojujeme o prežitie, aby sme pochopili, že náš pohodlný život s klimatizáciou, air walk teniskami a smiešnymi plastikovými kartičkami, ktoré sú odpoveďou na každý problém, je klam. Akoby sa nad otupenými a súčasne po dobrodružstve bažiacimi dušami stále rehotal nadmuž Nietzsche.

Lenže pesničky, oddelené rodinky, krásne mladé žienky snívajúce o role moderátoriek chutia dnes staromódne ako x-tá symetrické Misska a prázdno ako vyšumená šumienka. Preto treba stupňovať. Stupňovať emócie. Po prvej vlne reality šou prišli Mojsejovci, ktorí dokázali byť tak mimo, až to konečne bolo smiešne, i keď za cenu dosiahnutia maximy primitívnosti. Nová tanečná šou Bailando zase vsadila na megadrámy, na dokrútky, kde divák v domácom teplúčku s výčitkami svedomia pregĺga zábery o tom, ako iných bičuje život, alebo ako iní veria snom a chcú lietať a chcú pomáhať, a len preto sa objavujú na obrazovke a vrtia zadkami a trasú ramenami. Majster v manipulácii divákovými emóciami Lars von Trier má čo doháňať.

Použiť a dovi!

Celebrity Camp zas zvolil cestu, ktorá napríklad v Belgicku vzbudila pred rokom nie práve príjemné debaty. Stalo sa tak potom, ako jeden kameraman prerušil spoluprácu, odišiel z nakrúcania reality šou v Afrike a médiám vyzvonil, aké je škandalózne, že krajiny tretieho sveta používame ako nerecyklovateľné obaly na naše otupené večery. Použiť a zahodiť. Natočiť omamnú prírodu, občas vsunúť miestnych chudákov, pre ktorých beloch rovná sa Američan a ktorí raňajkujú, obedujú a večerajú ryžu, pritiahnuť na tú exotiku diváka a dovi! Je jasné, že zostavu ako Ľudovít Kaník, Zuzana Belohorcová či Aneta Parišková by do zúfalej uzamknutej vily niekde za humnami na Slovensku nenahnali. A na čo by sa pozeral divák? Na toto obsadenie, štyri steny, anglický trávnik a jeden bazén?   

Celebrity Camp vyzerá v tomto kontexte mierumilovne – zatiaľ je to skôr fraška ako dráma. Emotívna Ivana (Christová) kričí na súpera, ktorý údajne podvádzal s nožom, že ešte raz a ona ho dobije a prepichne. Sagvan Tofi dostal dosť priestoru na vysvetlenie boja o líderstvo v jednom družstve, vykladá to konšpiratívne v tme (tváriac sa, že mu nedochádza, že hovorí na kameru, ktorá ten materiál odvysiela v TV) s morom v pozadí (ďalšie alternatívne pozadie sú palmy). Fedor Flašík sa tu pohybuje v tričku I ♥ Monika. Danica Jurčová sa hecuje, aj keď jej družstvo prehrá, vyskočí na Sagvana, pohúpe na ňom panvou a kovbojsky zakričí: Hio Hio! Ideme do Prahy! A Johny Mečoch reaguje na pochybnosti o jeho úprimnosti ostro úprimne: Nech skapem! Nemal by byť tento výrok podtitulom pre reality šou?

Bronz z raja detskej prostitúcie

Ale dá sa to brať aj jednoduchšie: že všetko zlé je na niečo dobré. Pri SuperStar vyriešil svoj single status Braňo Zahradník, pri Campe Ivana Christová

A mediálny obraz Filipín sa posunul, i keď zas úplne odveci a distorzívne. Už to nie sú len únosy podnikané moslimami (to sa odohráva desiatky rokov na jednom moslimskom ostrove), už to nie sú len ukrižovaní Filipínci na krížoch, ani najvyššia koncentrácia liečiteľov, ktorí robia zázraky na počkanie, a preto ich vyhľadávajú aj americkí basketbalisti, už to nie sú len netrpezlivé sopky a rozhnevané hurikány, ani pokusy o zápis do Guinessovej knihy rekordov v počte detí umývajúcich si zuby v Manile v tom istom čase, ani hororové braky na pirátskych DVD. Už to je aj krajina s palmami a morom, nadpozemský ostrov. Heuréka!

Lenže filipínske dievčatá tu dávajú svoje telo za vrece ryže a Filipíny sedia v prvej štvorke krajín s detskou prostitúciou. Muži odchádzajú na desať rokov za ťažkou manuálnou prácou na americké ostrovy, odkiaľ sa po prvý raz môžu vrátiť po siedmich odpracovaných rokoch. Toto robia Filipínci, aby mohli oni a ich rodina prežiť. Vzdelávanie je pre mnohé deti nedostupné – 10 percent detí z chudobných rodín ukončí strednú školu - a použiť spojenie politická stabilita by bolo odvážnejšie než hľadať pod hladinou mora zmiznuté koraly.   

Nechcem od našich celebrít, aby to riešili. Len dúfam, že vedia, kde chytali bronz. A možno je všetko inak a len im krivdím, kým oni si osvojili filipínske bahala na: všetko raz prejde a to medzitým sa má žiť – s rodinou a s priateľmi.

Foto: ČTK

Súvisiace články:

• Tábor honosných klamárov