Už sa to vraj naozaj stane. Súčasný kabinet dodržal svoje programové vyhlásenie a zrušil koncesionárske poplatky. Najneskôr v roku 2013 zaplatíme verejnoprávne médiá z daní v rozpočte. A vraj to tak bude lepšie.

Ak aj niektorá vláda v minulosti uvažovala o zrušení „úhrady za služby verejnosti“, čo je iný názov pre rozhlasovú a televíznu koncesiu, presadili ho až liberálni nováčikovia z SaS. Ešte v roku 2006 sa Richardovi Sulíkovi nezdalo správne, že túto „priamu daň na hlavu“ musí platiť každý: milionár rovnako ako človek s minimálnou mzdou a dokonca aj ten, kto má zástrčku a nemá televízor. Odsúdil ju ako prežitok v 21.storočí.

Podstatne lepšie argumenty prezentovala vlani Rozhlasová a televízna spoločnosť s.r.o. (RTVS, s.r.o.), vyberateľ a správca koncesií, ktorá vie, o čom hovorí. Podľa nej klesá počet platiacich zamestnávateľov (kríza, horšie podmienky na podnikanie a pod.) a stúpa množstvo firiem, ktoré platia najnižšie sadzby. U fyzických osôb sa nekontrolujú platby a nezískavajú noví prispievatelia, a je čoraz viac tých, ktorí sú od platenia oslobodení. Minulí a súčasní politici sa s týmto vysychajúcim zdrojom príjmov vysporiadali každý po svojom: jedni podpisovali zmluvy so štátom a dodatky k nim, druhí hovoria o reforme.

V skutočnosti koncesionárske poplatky nie sú v Európe ničím výnimočným. Vo Veľkej Británii ich diváci a poslucháči platia do spoločností, ktoré majú zmluvu s BBC. Podobne je to v Dánsku. Okrem Slovenska aj Rakúsko, Nemecko, Švédsko, Fínsko a Švajčiarsko majú inkasnú spoločnosť, v ktorej sú podielnikmi verejnoprávne médiá alebo štát, príp. obidva subjekty. Trochu iná situácia je v Belgicku, Portugalsku, Španielsku, Luxembursku, Holandsku a Francúzsku, kde sa verejnoprávne médiá financujú prostredníctvom štátnej kasy vo forme priamej platby na tento účel. Vo väčšine zvyšných štátov (napríklad Monako, Lichtenštajnsko, Maďarsko) sa verejnoprávne médiá financujú cez dane zo štátneho rozpočtu.

Vládou schválená novela ministra Krajcera navrhuje úhradu z daní sústredených v štátnom rozpočte (model Monako, Lichtenštajnsko). Suma, ktorú Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) dostane, je stanovená na 0,142 percenta z HDP. Zákon stanovuje aj minimálnu sumu, ktorú je štát povinný RTVS poskytnúť, ak sa príjmy štátu budú vyvíjať negatívne: 90 miliónov eur. Ako ešte v júni správne uviedol predseda Rady RTVS Miroslav Kollár: „Ak to ostane takto, garantujem, že ani raz RTVS viac ako 90 miliónov eur nedostane.“ Štát totiž nič nenúti, aby sa správal podľa koeficientu, keď si zákonom stanovenú povinnosť splní vyplatením minimálnej sumy. Ako k sume rezort prišiel, nevedno. Riaditeľka RTVS Miloslava Zemková tvrdí, že nie je dostačujúca.

Nemám v úmysle písať o tom, aké sú alebo aké by mali byť verejnoprávne médiá, to je iná debata. Sú však základom každej občianskej spoločnosti. Správa RTVS, s.r.o. potvrdzuje, že súčasný prílev financií treba zmeniť. Ale naozaj oprášime ten prastarý spôsob získavania peňazí - z rozpočtu? Premiérka vyhlásila, že zrušením koncesionárskych poplatkov sa zvýši čistý príjem občanov. Nuž, nie je to tak, lebo niekto tie médiá zaplatiť musí. Ak nie transparentne cez koncesionársky poplatok, tak anonymne prostredníctvom daní, odvodov, penále, sankcií a podobne. Prečo sa napríklad nesprísni kontrola výberu koncesie? Nemusí sa nevyhnutne použiť forma BSP Lawyers Partners.

Zrušenie poplatkov prezentuje koalícia ako súčasť „reformy“. Túto „reformu“ liberálneho ministra však môžeme pokojne vnímať ako zvyšovanie štátneho (resp. politického) vplyvu vo verejnoprávnych médiách. A to pre zanedlho už bývalých koncesionárov nie je dobrá správa. Veď len sledujme „reformné“ kroky: od tohto roka je na rokovaní so štátnymi inštitúciami namiesto dvoch manažmentov prítomný len jeden. Jeho šéfa (riaditeľa RTVS) už nevolí Rada STV alebo Rada SRo, ale parlament. Peniaze bude na základe stavu v rozpočte prideľovať ministerstvo financií, niečo pozmeniť môžu poslanci. Politika je teda prítomná v každom zásadnom rozhodnutí o verejnoprávnych médiách.

Dlhoročný nemecký novinár a mediálny analytik Werner Lange mi v jednej debate v tejto súvislosti tvrdil, že všetko záleží od ľudí, ich pozície a autority. „Najdôležitejší sú ľudia v riadiacich zložkách. Ak máte dobré pravidlá a zlých ľudí, je to celkom nanič. Na druhej strane, sú ľudia, ktorí dobre zvládajú aj nepriaznivé podmienky - mám na mysli vplyv politikov na médiá. Ten sa objavuje vždy. Politika sa však nesmie zmeniť na straníckosť.“ Ak bude mať v pripravovaných „reformných“ podmienkach niekto neľahkú pozíciu, je to riaditeľ(ka) RTVS. Zatiaľ sa totiž zdá byť všetko v poriadku. Ešte však nenastal predvolebný čas.