OLGA PIETRUCHOVÁ: Nevinná novela zákona?

Konečne sme sa – aspoň zatiaľ - zbavili novely KDH k interrupčnému zákonu. Iste, mnohým sa mohla zdať formálna, bezzubá a v podstate pozitívna, pretože jej cieľom vraj malo byť posilniť práva ženy na informácie.

Za predkladaným textom sa toho ale skrývalo oveľa viac. O pár dní totiž uplynie 6 mesačná lehota od nálezu Ústavného súdu SR a je nevyhnutne potrebné zakotviť 24 týždňovú hranicu pre vykonávanie interrupcií z z genetických dôvodov do zákona, inak by vzniklo právne vákuum a tieto by neboli regulované vôbec. Ak by NR SR schválila predkladaný poslanecký návrh z dielne KDH, ďalšia novelizácia by bola možná až po 6 mesiacoch. Nečudovala by som sa, keby sa za opätovným predkaldaním novely skrýval podobný zámer. Je zrejmé, že KDH sa bude pri novelizácii, ktorú predkladá Ministrestvo zdravotníctva snažiť dostať do zákona nimi navrhované opatrenia. Pozrime sa teda, o čom sú.

Zvýšenie vekovej hranice

KDH navrhuje zvýšiť povinnosť súhlasu zákonného zástupcu s UPT na 18 rokov. Hranica 16 rokov, ako je zakotvená v našom zákone, je pre Európu úplne štandardná. Mnohé krajiny túto hranicu vôbec neupravujú. Zvýšenie vekovej hranice, pri ktorej je potrebný súhlas rodičov,  môže znamenať zhoršenie prístupu mladých žien k UPT.
Je zaujímavé, ž práve na návrh Lipšica bol vek trestno-právnej zodpovednosti u nás znížený na 14 rokov. Ak teda zákonodarca považuje 14 ročných za dostatočne spôsobilých niesť zodpovednosť za svoje činy a rozhodnutia, prečo by to v prípade interrupcií malo byť až od 18 rokov? Okrem toho, v praxi môže dôjsť k situáciám, kedy by súhlas rodičov bol vyslovene kontraproduktívny napr. prípad týrania, incestu, nefunkčné rodiny, spory s rodičmi, rodičia mimo územia SR, alebo ohrozil život mladej ženy  ako v akútnych prípadoch mimomaternicového tehotenstva.
 
Zahraničné skúseností ukazujú, že takéto opatrenie môže dokonca viesť k zvýšenému nebezpečenstvu. Mladé ženy, ktoré sa obávajú oznámiť skutočnosť rodičom, sa môžu uchýliť buď k interrupčnej turistike a tým posunutiu termínu vykonania UPT, čo znamená pre ženu zvýšené zdravotné riziko, alebo budú vyhľadávať neoficiálne možnosti vykonania UPT. Známy je prípad Becky Bell z USA. 17 ročná Becky sa bála oznámiť rodičom, že je tehotná, preto podstúpila pokútnu interrupciu. Komplikácie a krvácanie viedli k smrti mladej ženy a jej rodičia sa stali zanietenými aktivistami proti obmedzeniu práva mladistvých na prístup k UPT.

Informovanosť alebo nátlak?

Podľa novely KDH „Lekár je povinný informovať ženu o účele, povahe, priebehu a následkoch umelého ukončenia tehotenstva, fyzických a psychických rizikách umelého ukončenia tehotenstva, aktuálnom vývojovom štádiu nenarodeného dieťaťa, ktorého vývoj má byť ukončený a o jej oprávnení získať záznam zo sonografického vyšetrenia, alternatívach k umelému ukončeniu tehotenstva, najmä o možnosti utajenia jej osoby v súvislosti s pôrodom), osvojenia dieťaťa po narodení a o finančnej, materiálnej alebo psychologickej pomoci v tehotenstve, poskytovanej občianskymi združeniami, neziskovými organizáciami, nadáciami, cirkvami a náboženskými spoločnosťami.“

Zákon v súčasnom znení zakotvuje povinnosť lekára „poučiť ženu o možných zdravotných dôsledkoch umelého prerušenia tehotenstva aj o spôsoboch používania antikoncepčných metód a prostriedkov“, čo považujeme za dostatočné.  Zákon č. 653/2007 Z. z. § 6, ods. 2 hovorí: „Ošetrujúci zdravotnícky pracovník je povinný poskytnúť poučenie zrozumiteľne, ohľaduplne, bez nátlaku, s možnosťou a dostatočným časom slobodne sa rozhodnúť pre informovaný súhlas a primerane rozumovej a vôľovej vyspelosti a zdravotnému stavu osoby, ktorú má poučiť“. Úlohou lekára je informovať a nie odhovárať od zákroku, k čomu by takto formulovaný zákon nevyhnutne viedol. Toto by bolo porušením práva na slobodné rozhodnutie ženy.
Formulácia o „vývojovom štádiu nenarodeného dieťaťa“ zavádza nejasný pojem „nenarodeného dieťaťa“. Ten je v rozpore s medicínskymi i právnymi pojmami, ktoré hovoria o „embryu“ alebo „plode“. „Nenarodené dieťa“ je subjektívny výraz a závisí od osobného stanoviska tehotnej ženy. Navyše, takýto pojem indikuje UPT ako „zabitie nenarodeného dieťaťa“, čo je ideologicky podmienený názor. SR sa podľa svojej ústavy neviaže na žiadnu ideológiu ani náboženstvo a preto je neprípustné v legislatíve používať ideologicky podmienené pojmy.
Povinnosť lekára poučiť pacientku o posledných bodoch ide za rámec lekárskeho povolania. Tu sa jedná skôr o právnické poučenie a pre lekárov by znamenalo povinnosť byť informovaní o všetkých zmenách relevantných zákonov, čo nie je možné lekárom ukladať zákonom. Rovnako poučenie o činnosti občianskych združení a cirkví nepatrí k poslaniam lekára. Podobné formy poučenia sú napr. v Nemecku, tam sú však prevádzkované sieťou konzultačných stredísk za týmto účelom financovaných štátom. Takáto sieť na Slovensku neexistuje a je nereálne očakávať, že lekári ju budú suplovať.

Čakacia lehota

„Ak ide o umelé ukončenie tehotenstva podľa § 4, môže sa toto umelé ukončenie tehotenstva vykonať najskôr po uplynutí lehoty 72 hodín od poskytnutia informácií podľa odseku 2; v takomto prípade je lekár povinný poskytnúť žene informácie v rozsahu podľa odseku 2 aj v písomnej podobe, vrátane zoznamu občianskych združení, neziskových organizácií, nadácií, cirkví a náboženských spoločností, ktoré poskytujú ženám finančnú, materiálnu a psychologickú pomoc v tehotenstve.“.

V praxi vo valnej väčšine prípadov prebehne lehota 72 hodín a preto je principiálne možné o nej diskutovať. Avšak takáto zo zákona povinná čakacia lehota môže pre ženy, ktoré zistili tehotenstvo ku koncu prvého trimestra znamenať prekročenie lehoty 12. týždňov a tým stratu nároku na vykonanie UPT. Navyše, odkladanie zákroku znamená zvýšené riziko pre ženu a je proti všeobecnému konsenzu, ktorý hovorí, že ak sa žena pre zákrok rozhodne, je vhodné vykonať ho čím najskôr. Preto v prípade stanovenia 72 hodinovej lehoty  by bolo potrebné jasne vymedziť, že uplynutie 72 hodín by nesmelo prekročiť zákonom stanovenú dobu na vykonanie interrupcie, teda aby sa UPT dalo vykonať v zákonom stanovenej lehote.

Povinnosť uložená lekárovi predkladať písomný zoznam zákonite vyvoláva otázky o tom, kto bude tento zoznam robiť, kto bude overovať kvalitu a profesionalitu poskytovaných služieb a kto ponesie zodpovednosť za ich prípadné nedostatky a zlyhania, ktoré môžu vážnym spôsobom poškodiť záujem ženy. Nakoľko takéto organizácie sú spravidla nábožensky založené, môže to znamenať porušenie práva ženy na slobodu náboženstva. Takéto ustanovenie by ukladalo lekárom povinnosti, ktoré sú nad rámec ich povolania.

Slovenské ženy sú dostatočne zodpovedné v prístupe k UPT, o čom svedčí ich klesajúca tendencia (pokles o 75% za uplynulých 18 rokov). Ak chce štát napomôcť k ďalšiemu zníženiu interrupcií a prevencii nežiaduceho tehotenstva, mal by to robiť posilnením prevencie a informovanosti, napr. zlepšením sexuálnej výchovy na školách a dostupnosti antikoncepcie a nie vnášaním ideológie do lekárskeho povolanie. Tej je tam už vďaka nátlaku cirkvi dosť.