Nedávny Medzinárodný deň Rómov opäť pripomenul tému rómskej integrácie do väčšinovej spoločnosti.

Organizácie ako Amnesty Internetional, Človek v tiesni, alebo Nadácia otvorenej spoločnosti prinášajú nové analýzy stavu a snažia sa vyvíjať tlak na predstaviteľov štátu. Preto sa v najbližších týždňoch budú média zaoberať aj touto otázkou. Problémov sa zdá byť niekoľko. Za posledné roky sa urobilo len veľmi málo na poli vytvárania zákonov ktoré by mohli reálne pomôcť vychovať generácie Rómov schopných sa uplatniť na trhu práce. Vláda Róberta Fica prišla s dopredu neuskutočniteľným nápadom rómskych internátov, nad ktorými zdvíhala varovný prst aj Európska únia. Našťastie. Samotné vytvorenie takýchto inštitúcii by viedlo len k vytváraniu iných detských domovov, ktoré legitimizujú segregáciu detí a v konečnom dôsledku neriešia problém ich výučby a socializácie. Motivácia vymyslieť niečo iné končí pri popularite opatrení a ich hodnote prepočítanej na voličské hlasy.
Preto často zostávajú len prázdne frázy politikov bez systémových krokov a riešenia príčin, poprípade odobrovanie stavania múrov.

Začiatky segregácie Rómov treba hľadať v minulosti. Do roku 1945 boli diskriminovanou časťou spoločnosti, museli si svoje príbytky odstrániť z
blízkostí verejných komunikácii a postaviť mimo, nezamestnaní nemali
občianstvo a pod. Toto vyčlenenie funguje v hlavách dnešných generácii
dodnes. Špeciálne triedy prinášajú pre rómske deti pocit odbremenenia od
konfliktov s majoritou a menej vypätých situácií (detskej šikany a pod.). To rodičia samotných podporujú a svoje deti do takýchto tried zapisujú. No dôsledkom toho je aj zníženie nárokov na ne a ich nemožnosť pokračovať ďalej v štúdiu. Len 3% Rómskych detí má úspešne ukončenú strednú školu s maturitou. To znamená minimálnu šancu pre zvyšok z nich sa uplatniť na trhu práce, dostať sa mimo osady a integrovať sa do spoločnosti.

Tento trend podporujú  školy samotné tak, že vďaka zriaďovaniu tried pre deti
s ľahkou mentálnou retardáciou, alebo tried pre deti zo sociálne  znevýhodnených skupín, dostávajú vyšší normatív na takto integrovaného žiaka. To motivuje naberať deti v čo najväčšom počte a ovplyvňuje zodpovedné orgány rozhodnúť v najlepšom záujme dieťaťa.

Taktiež chýba lepší spôsob posudzovania intelektuálnych schopností dieťaťa.
Psychológovia nemajú k dispozícii objektívne spôsoby hodnotenia a testovania detí. Často krát za zaradením dieťaťa do kategórie ľahko mentálne retardované, stojí jeho slovná zásoba a neschopnosť sa dohovoriť rodným jazykom. K tomu mali dopomôcť takzvaní asistenti učiteľa, ktorých je ale nedostatok (škola dostane príspevok na asistenta, ak má aspoň sto detí ktorým sa má venovať).

Musíme si uvedomiť, že zo strednodobého a dlhodobého hľadiska je pre
integráciu Rómskej menšiny dôležité navýšiť počet detí, ktoré dostanú
kompletné vzdelanie s maturitou. To sa nemôže stať pokiaľ budú odsunuté
do špeciálnych tried, kde sa im nedostáva socializácie s majoritou a
taktiež ani kvalitné a plnohodnotné vzdelanie. Takto diskriminovaná
minorita sa nemá šancu uplatniť na trhu práce a následné generácie budú
na tom veľmi podobne. Preto je len na terajšej vláde, aby pristúpila k
ozdravným krokom tohoto chorého stavu, ktorý dovoľuje odsun Rómskych
detí tam, kde ich nevidíme.

Autor je poslucháčom mediálnych štúdií a žurnalistiky na MU v Brne

Súvisiace články:

• K-K-KDH
• Epay karty na Vás, nenažranci chudobní!
• Arbeit macht frei