PETER WEISEBACHER: Univerzalizmus ľudských práv a tretí sektor

Je zopár slov, ktorých výpovedná hodnota bola tak devalvovaná a množstvo konotácii narástlo do  rozmerov, že by sme ich, ak by sme jazyk chápali utilitaristicky čisto ako komunikačný prostriedok, mali vypustiť z nášho slovníka. Okrem spravodlivosti, boha či nedávno pribudnuvšieho teroru/terorizmu medzi ne nepochybne patria i ľudské práva a občianska spoločnosť.  V prípade posledných dvoch tomu tak je najneskôr od doby vládnutia Ronalda Reagana, ktorému došlo, že ich môže použiť ako zbraň. Spočítal si, že je lacnejšie a efektívnejšie šíriť vplyv a moc USA vo svete a teda deštruovať vlády a režimy inými než otvorene vojenskými prostriedkami. Vytvoril niekoľko nadácií, ktoré pod rúškom boja za ľudské práva a podporovania občianskej spoločnosti s aktívnou pomocou tajných služieb, najmä CIA, financovali a organizovali domáci odpor voči rôznym nie spriazneným vládam po celom svete. Mnohokrát boli demokraticky zvolené a niekedy dokonca nepáchali o nič väčšie porušovanie ľudských práv ako sa dialo v „najslobodnejšej krajine sveta“.

Tieto nadácie však samozrejme obvykle nekonajú priamo, dalo by sa dokonca tvrdiť, že fungujú skôr ako práčky vládnych peňazí, ktoré nalievajú financie do lokálnych organizácií pracujúcich v rámci tretieho sektora. Áno prešiel som do prítomného času, pretože táto prax stále neskončila, napriek tomu, že skončila studená vojna, počas ktorej bolo možné s prižmúrenými, či skôr zaslepenými oboma očami uvažovať o tom, že USA jednali v reakcii a obrane voči počínaniu Sovietskeho zväzu. Dnes už ani toto pochybné tvrdenie neobstojí. Je to teda úplne jasne veľmocenská a imperialistická politika.

Poviete si, áno, no stále lepšie ako návrat k šíreniu slobody a demokracie bombami a tankami ako to predviedol vďaka (ťažko tvrdiť, že kvôli) septembru 2001 súčasný prezident Bush v Afganistane a Iraku, ale také ružové to zďaleka nie je. Takouto praxou sa totiž narúša integrita a univerzalita ľudských práv a tieto nemôžu fungovať inak. Ak chceme bojovať za ich dodržiavanie musíme si ako prvú vec uvedomiť, že už samotný názov zabezpečuje, že platia pre všetkých. Človek neprestáva byť človekom tým, že sa obrátil proti americkým (či iným záujmom) a to ani so zbraňou v ruke. Neprestáva mať nárok na humánne zaobchádzanie vo chvíli keď ho ostrihajú a oholia pred prevozom na Guantánamo (vraj z hygienických dôvodov). Ak dopustíme aby o tom čo sú a čo nie sú ľudské práva rozhodovali jednotlivé štáty, alebo ich meniace sa vlády ničíme tým celý koncept, na ktorom pracovali už celé zástupy a generácie skutočných ochrancov práv nás všetkých.

Reakciou na spochybňovanie a dokonca otvorené nedodržiavanie ľudských práv zo strany niektorých slobodných západných krajín teda logicky bolo zostrenie a zintenzívnenie ich porušovanie Ruskom v Čečensku či Čínskou komunisticky-kapitalistickou diktatúrou proti vlastným menšinám.

Druhým a možno i závažnejším problémom je samotná občianska spoločnosť a mimovládne organizácie pôsobiace v nej. Najrôznejší teoretici a stratégovia v amerických thinktankoch sa domnievali, alebo to aspoň tvrdili, že z naočkovaného trhového kapitalizmu organicky vyrastie občianska spoločnosť. Stimulovaná zdrojmi z vyššie spomínaných nadácií prelievajúcich vládne peniaze za pomoci tajných služieb. Ako to môžme vidieť v súčasnosti i u nás nestalo sa. Tak ako sa dlhodobo potvrdzuje po celom svete, kapitalizmus a otvorený trh ľudské práva, občiansku spoločnosť a mnohokrát ani demokraciu v pravom slova zmysle na nič nepotrebujú. Niekedy potrebujú ich zdanie, niekedy nie. Slovenský tretí sektor je toho živým dôkazom. Lakmusovým papierikom môže byť vzťah „občianskej spoločnosti“ a „mimovládok“ práve k USA počínajúc škandalóznym zabratím značnej časti Hviezdoslavovho námestia a teda jeho de facto zmrzačením ambasádou USA, pokračujúc až sureálnymi okolnosťami a atmosférou okolo návštevy a prejavu prezidenta Busha na tom istom mieste až po nezáujem o problematiku Guantánama. O akých „mimovládkach“ tu však hovoríme, ak sú financované z rozpočtu vlády USA?

Súvisiace články:

• Slovenské mimovládne organizácie a „Bin Ladin Južnej Ameriky“