Minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek sa už nechce vyjadrovať k svojim výrokom pre ekonomický týždenník Trend o obchodovaní so zbraňami. Jahnátek si myslí, že vo štvrtok odpovedal na všetky otázky úplne jasne a viac sa k tejto téme nebude vracať. Potiaľ správa agentúry SITA. Nič vám to nepripomína? Žeby to zaužívané - už som povedal všetko, čo som povedať mal?

Do dejín slovenskej politológie vstúpil Milan Kňažko viacerými bonmotmi, ale najúspešnejším sa stal ten o lži ako pracovnej metóde Vladimíra Mečiara. Napokon, Milan Kňažko ako bývalý blízky spolupracovník predsedu HZDS v tom čase veľmi dobre vedel, o čom hovorí. (Nezaujatý pozorovateľ slovenskej politickej scény a pozorný čitateľ by napríklad v excelentnej knižke Maroša Leška Mečiar a mečiarizmus medzi stranami 11 a 65 pristihol bývalého premiéra 25-krát pri prejavoch hystérie zvanej pseudologia phantastica, čo je stav, keď dotyčný verí vlastným lžiam, a preto pôsobí tak presvedčivo.)

Voluntaristická manipulácia s pravdou však nebola typická iba pre tohto premiéra. Jeho viacnásobný nástupca Mikuláš Dzurinda napríklad na margo amerického útoku na Iraku a na zbrane hromadného ničenia, ktoré tento útok opodstatňovali, bol schopný dvoch protikladných výrokov takmer na rok presne. Kým 20. marca 2003 sebavedome tvrdil, že „odstránením Saddáma Husajna sa výrazne zmenší aj tá hrozba, že zbrane, ktorými on nepochybne, podčiarkujem, nepochybne disponuje, sa nedostanú do rúk teroristom,“ o rok neskôr, 21. marca 2004, v priamom televíznom vysielaní rovnako sebavedome vyhlasoval, že „od prvého dňa operácie USA v Iraku som si dal veľmi záležať, aby som netvrdil a nepotvrdzoval existenciu týchto zbraní“.

Inú kvalitu popierania nosa medzi očami odprezentovali v posledných dňoch nielen ministri I. Valentovič a R. Kaliňák, ale predovšetkým minister Ľ. Jahnátek svojím tvrdením, že má k dispozícii iný, samozrejme, pravý, záznam rozhovoru o netradičných formách obchodu s tretími krajinami, ako je ten, ktorý zverejnil týždenník Trend – zverejniť ho však, ktovie prečo, nemieni. (Podobne v priamom prenose sa pred niekoľkými rokmi dostal do úzkych minister vnútra Ľudovít Hudek, keď spravodlivým rozhorčením nad krajinou, v ktorej niekto odpočúva rozhovor ministra vnútra s riaditeľom tajnej služby, fakticky potvrdil pravosť dohody „bozku na čelo za kopanec do gúľ“ nevyhovujúcemu vyšetrovateľovi únosu prezidentovho syna.)

Robert Fico rád opakuje, že jeho vláda urobila pre občanov za osem týždňov viac ako Dzurindove vlády za osem rokov. Parafrázujúc túto fascináciu osmičkou a na základe poznaného môžeme povedať, že stupeň arogancie, aký dosiahli Dzurinda a spol. za osem rokov vládnutia, dosiahli Robert Fico a spol. už za osem mesiacov.