JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

Propaganda sú tí druhí

V roku 1953 vypukli v bývalom východnom Nemecku nepokoje. Bertolt Brecht ako reakciu napísal báseň Riešenie. Vedenie krajiny lamentovalo, ...

[Richard Filčák]

Fraškovitý pokus o puč, dobre zorganizovaná represia

Neskoro večer 15. júla sa počas niekoľkých hodín udial zinscenovaný pokus o prevrat. Prevrat jednomyseľne odsúdili parlamentné strany, ...

[Joachim Becker]

Podat ruku nebo strhnout do propasti?

Před pár dny média přinesla zprávu o muži muslimského vyznání, který ve Švédsku odmítal potřást kolegyním v zaměstnání rukou, ...

[Vendula Filipova]

Poučenie z krízového vývoja v cirkvi a spoločnosti

Kríza žánru | Slovensko | Miroslav Tížik | 17.07.2012

_ma_small

Médiá v posledných dvoch týždňoch venujú až neprimeranú pozornosť problémom v jednej nedemokratickej, hoci vplyvnej inštitúcii ovládanej skupinou mužov v čiernych talároch, ktorá je síce výrazne dotovaná z verejných zdrojov, no o ktorej skutočnom fungovaní a nieto ešte o hospodárení verejnosť nemá žiadne informácie a podľa slov jej predstaviteľov právo na informácie nemajú ani jej vlastní členovia.

Členom treba najmä vieru, ktorú informácie zbytočne podkopávajú. Priestor, aký je vo verejnosti venovaný kríze v tejto pochybnej inštitúcií naznačuje, že spoločnosť, ktorá sa tomu toľko a s takou vážnosťou venuje, je sama vo veľkej kríze.

Pravdivosť špekulácií

Táto principiálne nedemokratická, autoritatívna a pomerne totalitná inštitúcia zbavila miesta jedného zo svojich vyššie postavených, no nie dostatočne ortodoxných členov. A verejnosť je teraz vystavená špekuláciám o skutočných príčinách tohto kroku. Zdravý rozum káže neveriť rečiam o teologických sporoch alebo morálnych pokleskoch odvolaného. Dôvody totiž vždy bývajú oveľa banálnejšie a hmotnejšie. Mlčanie lokálnej centrály tejto mimovládky na Slovensku, rovnako ako aj jej medzinárodného ústredia, má podľa ich vlastných slov byť skúškou pravovernosti. No na druhej strane dáva veľký priestor predstavivosti, ktorej výsledky strážcovia tajomstva označujú ako špekulácie alebo sprisahanecké teórie.

Postupný vývoj tejto pseudokauzy pomerne jasne ukazuje, že práve pôvodne špekulácie sú podloženejšie a bližšie pravde, ako stanoviská inštitúcie, ktorá sa vydáva za ochrankyňu nadčasovej (večnej) Pravdy. Špekulácie, či už o Bohu, o historickej úlohe robotníckej triedy či úspešných podnikateľov, sú v čase chýbajúcich informácií a poznania často jediným spôsobom ako urobiť svet zmysluplným a zároveň aj ako sa v takomto svete lepšie a prehľadnejšie orientovať. Neúplné poznanie, akým disponujeme všetci, je pre nás dôležitejšie a užitočnejšie ako žiadne poznanie, ku ktorému nás nabádajú majitelia jedinej historickej Pravdy v ktorejkoľvek historickej dobe.

Pravda za slovami

Všetci tí, čo sa najmä po auguste 1968 naučili čítať skutočné odkazy normalizačného slovníka vedia, že tá obyčajná a banálna pravda (s malým p) je ukrytá medzi riadkami oficiálnych vyhlásení totalitných mocí. Že bratská pomoc bola v skutočnosti invázia, podobne ako otcovská láska a hlboký rešpekt sú v skutočnosti tvrdá ruka autority a podriadenie sa hrozbám vyhodenia z práce tým, ktorí prehovoria verejne. Ľudia, ktorí realizujú ideu aj napriek odporu štruktúr a dogmatických funkcionárov bývajú označení za kontrarevolucionárov, pravicových (liberálnych) oportunistov alebo populistov. Sú prezentovaní ako ľudia bez pokory bažiaci po sláve, ktorí sa predvádzajú akí sú „v pohode“ a rafinovane si získavali obľubu mladých a nekonvenčne mysliacich, ktorých zvádzajú z cesty pravoverného odkazu otcov zakladateľov. A najúčinnejšie je vykresliť ich ako ľudí samoľúbo milujúcich obecenstvo. Tí, ktorých nová a jasne nedemokratická moc svojvoľne a intrigánsky odstráni, sú opisovaní ako ľudia, ktorí citovo vydierajú verejnosť tým, že sa vydávajú za obetných baránkov „ktorým bolo ublížené a ktorých vlastní zradili“(http://www.jetotak.sk/editorial/robert-bezak-superstar).

Ak by nebolo faktom, že obľúbených aparátčikov nezvrhli ich šéfovia z postov, bolo by takéto hodnotenie primerané. Ale kydať na odstránených, no verejne obľúbených (hoci aj) funkcionárov znamená, postaviť sa na stranu tej moci, ktorá nerešpektuje emocionálny život svojho stáda a abstraktný princíp povyšuje nad ľudské šťastie a jeho najvnútornejšiu vieru. No podporné stanoviská strane v jej nedemokratických a nehumánnych krokoch je zároveň potvrdením jej najvnútornejšej podstaty totalitnej inštitúcie, v ktorej sú človek, ľudská duša a jeho vnútorný svet bezvýznamné pri porovnaní s historickou misiou vedenou v mene vyšších cieľov a tajomstvom opradeného historického poslania.

Lekcie o nahraditeľnosti

Počas normalizácie si všetci zvykli, že síce vieme, že je všetko inak, ale navonok sa tvárime že je všetko tak, ako nám to predostrela vrchnosť, lebo tá, dosadená súdruhmi z Moskvy vedela, že na svojich miestach sú nahraditeľní. O tomto, s čím sa v prípade ak sa to týkalo ich samých nedokázali nikdy úplne stotožniť , chceli presvedčiť aj verejnosť. A presvedčovali ľudí aj brutálnym nátlakom, vyhadzovaním z práce a šikanovaním. Väčšina nakoniec pristúpila na hru o nahraditeľnosti každého z nás, no v kútiku duše každý aj naďalej veril, že jeho život a on sám nie je úplne a až tak ľahko nahraditeľný. Každý veril, tak ako verí aj dnes, že náš život má zmysel práve preto, lebo sme jedineční a práve preto nie tak ľahko nahraditeľní. Poukazovanie na sebectvo, namyslenosť a zhýralosť prefíkaných predchodcov, ktorí zbalamutili verejnosť a svojou popularitou chceli dokázať svoju nenahraditeľnosť, to všetko malo byť za normalizácie tým najúčinnejším nástrojom diskreditácie ľudí, ktorých poslali z vrcholných pozícií v štáte sadiť stromčeky do Horského parku.

„Každý z nás je nahraditeľný a skostnatenosť a dlhoročná nemennosť straníckych pravidiel, ak sa dodržiavajú, strane pristane, a v nej vzbudzuje akýsi druh istoty. Všetko sa stále mení, pomaly sa tu nebude dať o čo oprieť. Je dobré, ak niečo zostáva nemenné a pevné, lebo ako sa môžem oprieť o niečo, čo sa každú chvíľu mení? Čo keď sa to zmení práve vo chvíli, keď sa budem chcieť alebo potrebovať oprieť a nebude to tam?“ Aj takýmito súčasnými slovami by sa dal ukončiť koniec nepokojných 60. rokov minulého storočia, z ktorých československú verejnosť vyviedol Gustáv Husák svojím odsúdením straníckych heretikov a zradcov: „Nech odpadne čo je kolísavé, nech odpadne čo je oportunistické“.

Práve história politického obratu pôvodne jedného z obľúbených hrdinov Pražskej jari je jedným zo spôsobov, akým porozumieť dianiu v našej dnešnej štátocirkvi. Špekulovanie o historických skúsenostiach, ktoré si mnohí aj osobne pamätajú môže dokonca umožniť triezvejší analytický odstup ako špekulovanie o intrigách medzi faunou a flórou.

Medzinárodné tlaky

Súčasná štátocirkev, aj keď sa tvári ako zvrchovaná legitimizačná sila štátu, nie je reálne zvrchovanou mocou, ale len vykonávateľom politických a ekonomických záujmov svojej centrály na Apeninskom poloostrove. Slovensko bolo zatiaľ len veľmi plodným misijným územím tejto mimovládky, keďže za dvadsať rokov dokázala od štátu získať rôznymi spôsobmi obrovskú finančnú podporu a politickú moc. Na prvý pohľad by nemal byť dôvod na nespokojnosť. Iba ak by sa potvrdila stará múdrosť, že s rastúcimi úspechmi rastú aj budúce očakávania a chuť. No nové nároky už nie je také ľahké ukojiť. Sám najvyšší šéf nadnárodnej mimovládnej organizácie, ktorého predchodca stihol prísť na Slovensko trikrát, si dokonca dovolil odmietnuť ponuku prísť sa pozrieť osobne do svojej kolónie a prijať nie len symbolickú vďaku od verných vazalov. A ešte k tomu aj odvolá šéfa jednej z miestnych pobočiek, ktorá si napriek nedobrej povesti celej inštitúcie zlepšuje svoj obraz a dokonca sa začalo hovoriť o obľube tohto miestneho šéfa.

Podobný zásah, aj keď s ťažšími zbraňami zvoli súdruhovia v Moskve pred už vyše štyridsiatimi rokmi, keď na svojich stále obľúbenejších vazalov poslali silnejšie zbrane. Vizitácia, po slovensky návšteva, bola veľmi dobová a kvôli nekvalite našich ciest na návštevu prišli na tankoch, aby nastolili poriadok a dosadili vládu, priamo spadajúcu pod jurisdikciu Moskvy. Aj keď oficiálne zdôvodnenie bolo, že šlo o bratskú pomoc pri záchrane pred kontrarevolúciou a za záchranu socializmu, všetci vieme, že dôvody boli najmä vojenskopolitické a ekonomické. A že nakoniec sa odhalila existencia niečoho ako sťažnosti pravoverných, čo získalo označenie „pozývací list“. A nie náhodou po rokoch vyšlo najavo, že autormi tohto podivného listu bola väčšina z tých, ktorí sa na dvadsať rokov dostali k moci a vládli rukou konzervatívnejšou ako bola starecká ruka Brežneva, pod ochranou ktorého vyhadzovali svojich bývalých kamarátov a súdruhov z práce a z funkcií.

Politické zásluhy a moc

Na Slovensku sa podarilo vplyvnejšej časti najväčšej mimovládky premeniť ju na štátocirkev aj so silným ekonomickým previazaním na štát a veľkým politickým vplyvom. Práve táto zakladateľská časť organizácie dokázala svojimi schopnosťami udržať disciplínu pri presadzovaní politických a ekonomických záujmov svojich šéfov a svojich blízkych a najmä dokázala podporovať aktuálne politické reprezentácie v štáte, ktoré za odmenu dali ich mimovládke obrovské politické a ekonomické privilégiá. Najaktívnejší dravec, ktorý dokázal úspešne prežiť všetky politické režimy a rád s láskou spomínal najmä na židobijca v sutane, bol aj tým, ktorý si vychoval dvoch následníkov, a ktorých aj sám uviedol do nástupníckych funkcií v Bratislave a v Trnave.

No po jeho nástupe začal politický aj ekonomický vplyv ich mimovládky upadať, čo vyvolalo nevôľu najvyššieho šéfa. Nepresadila sa kontrola žien a ich sexuality, nepodarilo sa ani podpísať zmluvu o ďalšom sponzorovaní ich mimovládky zo strany štátu. Jeden z nasledovníkov nepochopil reálnu politiku a koketoval s predstaviteľmi skorumpovanej a v podstate okrajovej politickej strany. Stále viac sa vo verejnosti začalo hovoriť o tom, že ich mimovládka by mala byť odpojená od štátneho rozpočtu. Miestny náčelník v Trnave zasa zobral doslovne svoju misiu a namiesto realizácie zabehnutého spôsobu politickej práce pri šírení imperiálnej duchovnej moci začal riešiť spásu duší svojich ovečiek a čo je najhoršie, svojho neobľúbeného, no politicky šikovného a vplyvného predchodcu vydal napospas bezbožnej verejnosti a finančným kontrolám, ktoré odhalili jeho fondy, ktorými si dokázal zabezpečiť pomerne veľký politický vplyv a politických spojencov. Trnavský náčelník nepochopil, že len vďaka svojmu predchodcovi a posvätiteľovi sa dostal k postu on sám a k veľkým majetkom a vplyvu celá jeho mimovládka.

Starý skúsený dravec aj so svojimi vernými, znalí intrigánstva a politických hier v centrále mimovládky preto neváhali a poslali najvyššiemu šéfovi sťažnosti a pozývací list pre inváziu kontrolórov z najvyšších miest. Neschopnosť mladých miestnych náčelníkov zveľaďovať majetok a večnú slávu (politickú moc) inštitúcie nahnevala najvyššieho náčelníka (alebo jeho výkonných bratov, bojujúcich o nástupníctvo), ktorý vyslal otcovskú pomoc kolónii ohrozenej liberálnou kontrarevolúciou.

Kardinálska čelenka

Pražská jar nebola prijímaná tak jednoznačne pozitívne ako sa po rokoch prezentuje. No jednoznačne mala širokú podporu verejnosti a jej predstavitelia sa z dnešného pohľadu naivne pokúšali realizovať podstatu utópie, ktorú šírila ich štátostrana. Mnohí z nich si pravdepodobne aj mysleli, že rovnakú utópiu budujú alebo aspoň chcú budovať aj mnohí ich spojenci v medzinárodnom tábore súdruhov a súdružiek. Preto ich prekvapila vizitácia na tankoch a nakoniec aj odvolanie z funkcií. Len viera a dôvera v lásku a neomylnosť svätého otca v Moskve im zabránila v aktívnejšom odpore alebo v rezignácii na idey, za ktoré predtým bojovali. Veľký otec v Moskve dobre vedel, ako bojovať a že stačí vymeniť šéfov. Aj keď vymení vedenie verný ľud v krajine zostane a tých niekoľko utečencov a odpadlíkov sú povolené straty, ktoré jeho moc reálne neohrozia. Podobne ako dnes, aj po vizitácii bratských vojsk sa verejne objavili hlasy spätne kritizujúce obľúbených reformátorov ako naivných experimentátorov, ktorí ohrozili zabehané istoty a stabilitu v čase ekonomických problémov, ktorými však štát trpel už pred nástupom kontrarevolučných síl.

Veľký otec s krycím názvom B 16 je však oveľa starší a pravdepodobne nemá dostatočný prehľad o všetkých vzájomných bojoch jeho podriadených aparátčikov zápasiacich o nástupníctvo. Tí hrajú aj o kolónie a o ich podporou, keďže sa mnohé medzi sebou predháňajú v demonštrovaní lojality najvyššiemu šéfovi ako aj prejavovaniu oddanosti rôznym frakciám bojujúcim o nástupníctvo. Túžba po kardinálskom klobúku, ktorý je honosnejšou čelenkou ako sú čelenky náčelníkov miestnych kmeňov na Slovensku dokáže byť taká silná, že zatemní myseľ a dovolí vydať na nemilosť svojho kolegu, ktorý nepochopil politického ducha doby a ktorý je vhodný obetný baránok najvyššiemu bohu. Naivita trnavského kolegu, paktujúceho s marginálnou stranou bez reálneho politického vplyvu totiž ústrediu žiadne štátne zákazky nedohodí. Podhodenie Trnavského náčelníka veľkému náčelníkovi ako liberála a kontrarevolucionára, ktorý kazí úspešnú misiu je zároveň šikovným manévrom na odpútanie pozornosti verejnosti a najvyšších šéfov od liberálnych a heretických iniciatív v jeho bratislavskom kmeni.

Miera pravdepodobnosti tejto sprisahaneckej teórie je tým vyššia, čím pravdepodobnejšie je, že sa bratislavský náčelník stane jedným z vyvolených, ktorí budú voliť budúceho najvyššieho náčelníka, a tým sa bude môcť zavďačiť práve tej klike, ktorá mu pomohla nájsť obetného baránka a nastoliť na Slovensku disciplínu v mene Božom a na večnú slávu najväčšej svetovej mimovládky. Najväčšia tragédia, aká poukazuje na krízu slovenskej spoločnosti však je to, že je toľko a ešte k tomu aj serióznej pozornosti a záujmu venované práve tejto nedemokratickej mimovládke a vnútorným sporom jej frakcií. Otázka by pritom mala stáť skôr tak, že ako zabezpečiť, aby za peniaze slovenských daňových poplatníkov nemohli realizovať svoje mocenské záujmy rôzne osobné a kolektívne záujmy ambiciózne mocenské zoskupenia a to dokonca aj na úkor vôle a želaní členov tejto mimovládky, ktorý sú na rozdiel od jej členov našimi spoluobčanmi.

Bookmark and Share

Hodnotenie

8

Tento článok zatiaľ hodnotilo 123 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Diskusia

Naposledy pridaný: 28.07.2012 (el_)

Diskusia k článku obsahuje 8 príspevkov


Odporúčame

Video

Varoufakis: Capitalism will eat democracy unless we speak up vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2016 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist