Rozhovor so šéfom slovenskej diplomacie Jánom Kubišom

Prečo má súčasná vláda potrebu všetkých uisťovať o tom, že udržiava v zahraničnej politike kontinuitu s Dzurindovým kabinetom?

Myslím, že nejde ani tak o to vysielať signál voči predchádzajúcej vláde - to by bolo nesprávne chápanie. No nakoľko tu je nová vláda, ktorá prišla s novými akcentami, novými pohľadmi aj na zahraničnú politiku, vzniká u našich partnerov aj v spoločnosti otázka, do akej miery je tu odlišnosť oproti tomu, čo sa dialo v minulosti. A niekedy je nutné o tom hovoriť. Po ukončení tohto jednoročného cyklu, keď teraz hovoríme o hodnotení zahraničnej politiky za minulý rok a o výhľadoch na rok budúci, a po utrasení situácie už nebude nutné hovoriť o kontinuite, tá je daná. No vzhľadom na zmenu po ôsmich rokoch - pre mnohých je to takmer historická perspektíva, ktorá im zadala obzor - sa o tom trošku viac hovorí.

V čom je teda rozdiel oproti diplomacii Eduarda Kukana?

Nechcem to zosobňovať. Minimálne však dva aspekty. Predchádzajúca vláda bola vládou stredopravých síl s nejakými výnimkami. Súčasná vláda sa charakterizuje ťažšie, no základný tón predsa len udáva strana naľavo od stredu - Smer. Druhý podstatný rozdiel je v tom, že predchádzajúca vláda osem rokov mala ako základný orientačný bod politiku Spojených štátov. Táto vláda si ako základný bod zobrala politiky Európskej únie. A okamžite vidíte odlišnosti.

Opozícia vám ale vyčíta, že cestami do Líbye, Číny alebo fámou o Venezuele nerešpektujete ani európske politiky.

To je scestnosť. V prvom rade neustále koluje fáma o Venezuele, ktorá prežíva už dva mesiace. Aj napriek vysvetleniam, že nič také sa neplánovalo, ani neplánuje. Z môjho pohľadu by bolo nesprávne plánovať premiérovu cestu do Venezuely.

Kde je pôvod fámy?

Neviem vám povedať, určite však nie na ministerstve. Cesty, ako je Líbya, sú dobre pripravené, s jasnými ekonomickými cieľmi, kde aj premiér vystupoval v súlade s EÚ, najmä pokiaľ ide o deficity demokracie a o kauzu bulharských sestričiek a palestínskeho doktora. To, že sa časti opozície a spoločnosti cesta do Líbye nepáčila, je faktom, to, že podnikateľská sféra krok ocenila ako nevyhnutý pri otváraní dverí pre podnikanie, je druhým faktom.

Predchádzajúca vláda mala dve zahraničnopolitické priority - Balkán a východnú Európu - predovšetkým Ukrajinu a čiastočne Bielorusko. Zatiaľ čo na Balkáne zostávame dodnes, nevnímate východoeurópsku politiku ako príliš veľké sústo?

Nie, nepovažujem a situácia sa nemení. Popritom, že našou hlavnou prioritou sú susedia, EÚ a NATO, zostáva našou regionálnou prioritou západný Balkán, Ukrajina, Bielorusko, Moldavsko a štáty Kaukazu. Naša politika voči Bielorusku vychádza z politík EÚ, Slovensko pôsobí veľmi aktívne v trojke EÚ o Bielorusku, v budúcom polroku bude zastupovať predsednícku krajinu. Línia zostáva nezmenená. Ukrajina je ten istý prípad, zmena ale nastala vo vnútropolitickej situácii - a nie v našom postoji, ktorý je vysoko ústretový a Ukrajinci ho oceňujú. Od 1. januára sme kontaktným veľvyslanectvom NATO pre Ukrajinu - chceme ísť v tejto spolupráci tak ďaleko, ako sa dá. Nemôžeme, samozrejme, obyvateľom krajiny povedať, či si majú vybrať NATO, ale chceme im povedať, že napríklad pre Slovensko je členstvo prínosom. Podobne aktívne komunikujeme s Moldavskom a s krajinami Kaukazu - špecificky s Gruzínskom.

Takže Slovensko podporuje členstvo Gruzínska v NATO aj napriek napätej situácii s Ruskom kvôli radarovému systému?

Samozrejme, my sme to už povedali. To nie je celkom spojené. Keď sa snaha o členstvo v NATO odráža vo vôli národov, mali by sme byť tí poslední z hľadiska našej histórie, ktorí by toto nepodporovali. Veci sa, samozrejme, nedejú zo dňa na deň, no základná politická podpora je v súlade nielen s normami EÚ, ale aj s našou historickou skúsenosťou.

Spomenuli sme americký radarový systém. Slovensko nedostalo ponuku na jeho umiestnenie?

Nie. Jednoducho americká administratíva začala o tejto otázke diskutovať s Českom a Poľskom. Slovensko oslovené nebolo, a tak ani nie je do procesu bezprostredne zaangažované. Ale sme do neho zapojení tak či onak - v prvom rade sú to naši spojenci a v druhom rade diskutujeme, pretože musíme vedieť, ako to bude vyzerať a aké budú dopady aj pre Slovensko. Momentálne však získavame informácie, pretože celý proces nepostúpil veľmi ďaleko. O protiraketovej obrane diskutujeme aj v rámci NATO - zatiaľ sa diskusie ďaleko nepohli a otázka sa dostala aj na rokovanie európskych ministrov zahraničných vecí. No a podporujeme aj fakt, že o systéme sa hovorí aj s Ruskom a Ukrajinou.

Neobávate sa, že takýto štýl rokovaní ohrozuje ostatné koncepcie kolektívnej obrany v Európe?

Nie, pretože skôr alebo neskôr to bude rámcované v NATO. Čím viac pôjde projekt do konkrétnej podoby, tým viac budeme o týchto otázkach hovoriť pragmatickejšie aj so spojencami.

Viete si predstaviť, že v prípade rozširovania obranného systému by Slovensko prijalo takéto základne aj na svojom území?

Nie sme tak ďaleko, aby sme uvažovali takýmto smerom.

Slovensko viedlo BR OSN, hovoríte, že ste orientovaní na európsku zahraničnú politiku. Aká by bola naša pozícia v prípade, že by USA žiadali v OSN hlasovanie o vojenskom útoku na Irán?

To sú hypotetické úvahy a domnievam sa, že k tomu nedôjde. Vyhýbam sa špekuláciám, pretože sú neproduktívne. Takto sa o veci neuvažuje. EÚ zastáva prístup voči iránskemu jadrovému programu založený na dvoch prvkoch. Jedným sú negociácie, ktoré by umožnili Iránu využívať jadrovú energiu na mierové účely - nato má právo - za určitých podmienok, aby nevznikali možnosti preklopiť tento program do polohy jadrových zbraní. Druhým prvkom je, že sme pripravení prijať určité opatrenia vrátane reštriktívnych a sankčných, čo sme preukázali prijatím rezolúcie 1737 v decembri, kde Slovensko so spojencami, Ruskom a Čínou zahlasovalo za jej prijatie. Ak keďže správa OSN opäť hovorí o nespolupráci s medzinárodným spoločenstvom, sme opäť pripravení zvážiť a odobriť ďalšie opatrenia, ktoré ukážu že nespoluprácu neakceptujeme. Našou preferovanou cestou je, aby Irán prijal ponuku a negocioval s EÚ a ďalšími krajinami o balíčku opatrení, ktoré by mali pomôcť zabezpečiť energetické potreby Iránu.

Pred pol rokom sme mali spor s Maďarskom, aké sú dnes naše vzťahy na najvyššej úrovni? Pripravujete oficiálne stretnutie premiérov?

O návšteve hovoríme, začíname ju pripravovať. Chceme, aby išlo nielen o nejaké gesto, ale aby sme mali aj pragmatické výstupy, ktoré posunú našu spoluprácu ďalej.

Stále je aktuálna téma spoločnej deklarácie?

To bolo v dobách pomerne vypätých, keď sme hľadali možnosti ako utlmiť vášne a zamedziť tým, ktorí chceli situáciu zneužívať na eskaláciu. Otázka dnes takto nestojí, sme v štádiu pragmatickej spolupráce, keď hovoríme o príprave návštevy premiérov. Nevieme ešte kde.

Kedy vidíte čas na takéto stretnutie?

Zatiaľ nevieme presne, môžeme ale hovoriť o období niekoľkých mesiacov, pol roka.

Ako si vysvetľujete zmenu postoja SDKÚ ku kosovskej otázke?

Vnútropolitickými príčinami, hľadaním témy, pretože inak si to neviem vysvetliť - ale to je iba môj dohad, pretože nad týmto zvratom sa mi zastavuje rozum. Jedna vec je sympatizovať so Srbskom, pomáhať mu na ceste do EÚ, druhou vecou je zastávať realistický pohľad na otázku Kosova, kde existuje názor medzinárodného spoločenstva. A naši partneri z SDKÚ-DS musia vedieť, čo taká zodpovednosť znamená. Ja viem, že sú v opozícii, a môže to byť aj správna parketa prichádzať s nápadmi, ktoré by ako vládna strana nepresadzovali, ale práve preto, že vedia, že toto nie je otázka, s ktorou sa môžeme zahrávať, ma to prekvapuje.