Viem, bude to vyzerať ako splývanie proti prúdu, ktorý rozpad Československa hodnotí len z ekonomického hľadiska a nachádza v ňom len samé pozitíva. Tento volebný rok vo mne však len umocnil pocit, že lúpež vlasti je a zostáva nielen emocionálnou stratou- a to najmä pre ľudí, ktorí sa na území Československa narodili, ale od jeho rozpadu sa tam už necítia dobre. Reč je o niektorých československých Maďaroch.

Ak volební lídri dvoch slovenských najsilnejších politických blokov v jedinej a preto najdôležitejšej volebnej debate venujú polovicu jej času diskusii o Maďaroch, pričom tí žijúci na Slovensku z celej diskusie vychádzajú ako prašiví páriovia- tak ďakujem pekne, ale do krajiny, ktorej stádo bude vedené jedným z týchto dvoch pastierov patriť nepotrebujem. Keďže nacionalistami a fašistami pohŕdam, tak namiesto toho, aby
som sa kvôli svojmu menu pobral za Dunaj- lebo slovenská reakcia na maďarské nacionalistické blúznenie tam slovenských Maďarov vyháňa a Slovensko to ešte  bude ľutovať- ja s nostalgiou pozerám sa za rieku Moravu.

Od momentu keď KDH a Most vyhlásili, že nie sú ochotné ísť do vlády so Smerom, je jasné, že existujú len dve tragické alternatívy povolebného usporiadania na Slovensku- tá súčasná, alebo tá minulá. Je to zabetónované- buď pravica, počas  nemilosrdnej vlády ktorej vznikali hladové doliny a ktorá ani dnes nevie ponúknuť nič iné než sociálny masochizmus, alebo zlepenec pseudoľavice s nacionalistami a mečiarovskými zombíkmi.
Po rokoch boja za  európsku orientáciu tejto krajiny, toto bude už tretie stratené volebné obdobie stagnácie. Preboha, kedy sme tu na Slovensku boli vlastne spokojní a šťastní ?  

Človek, ktorý je nútený v tejto tragédii žiť a spoluúčinkovať v nej odovzdávaním svojho hlasu stále sa zväčšujúcemu menšiemu zlu z jednej alebo druhej strany, si už snáď nevie ani predstaviť, že by to mohlo byť inak. Dobrovoľný exil a vynorenie sa z tohto bahna však umožňujú porovnávať- najviac s tými, ktorých jazyku rozumieme najlepšie  a s ktorými sme počas jediných troch šťastných rokov politickej slobody kedysi žili. Upozorňujem však, že toto porovnávanie má účinok podobný alkoholu- najprv opojenie a radosť, že existuje aj iná realita a potom vytriezvenie spojené s tiesňou a depresiou, že vy do nej už nepatríte.

Lebo porovnajte si Ivetu Radičovú preafektovane recitujúcu jednu vetu s nejasnou štruktúrou štyri minúty s presne naformulovanými posolstvami Petra Nečasa. To nie je o rozdiele štýlov- obaja sú od prírody navonok nekonfliktní. Jeden však vie, o čom hovorí a preto to povie krátko a jasne- a tá druhá sa tvári že je natoľko intelektuálna, že to inak ako zložito povedať nejde, ale v skutočnosti sa zamotáva , lebo nemá poňatia. Nemusíte súhlasiť ani s jedným z nich, ale rozdiel ich vnímania je napriek tomu priepastný.

Vyholený strémovaný Sulík s udychčanou odvahou nazvať neprítomného Fica zbabelcom aspoň do kamery, kontra uhladené knieža Schwarzenberg, použiávajúce ako hlavný tromf kampane – v prenesenom I doslovnom význame- svoj mozog. Ešte aj ten Kalousek pošle “kokotov” z českej pirátskej do mínusu akosi elegantne-  aj v alkoholovom opojení im jednou jasne vyargumentovanou vetou zrozumiteľne vysvetlí, že s nimi nesúhlasí, lebo si chcú privlastnovať cudzí majetok.

No a Fico? Ak nepochopí že musí všetko na sebe a okolo seba zmeniť- tak pôjde tam, kam Paroubek, ktorý to taktiež nepochopil…Len kde vziať Sobotku?

Nečas namiesto Radičovej, Kalousek a Schwarzenberg namiesto Sulíka, Sobotka kontra Fico. A ešte aj ten nevyspytateľný Radek John s pochybnou predvolebnou zmluvou o poslušnosti- s radosťou, ak by sa toto dalo vymeniť za Slotu a Mečiara, tak kedykoľvek.

Je mi úprimne ľúto každého jedného občana Slovenskej republiky, ktorý premárni štyri roky svojho života pod vládou jedného z vyššie spomínaných našich politikov. Najviac mi je však ľúto slovenských Maďarov a obzvlášť tých, ktorí cítia, že ich pôvod a nejaká absurdná kurucká uniforma po prapredkovi nie je to jediné, na čo by mohli byť hrdí. Áno, tých, ktorí si uvedomujú, že okrem toho, že sa človek narodí s “cajchom” nejakej národnosti- a verte že slovenský Maďar čo len trošku intelektuálnejšieho zamerania svoju národnosť po tých rokoch inak než cajch vnímať nemôže-  tak v živote treba okrem toho aj niečo dokázať. Ale kde a pre koho, preboha?

Krajina, ktorá im ponúka občianstvo je vedená ľuďmi s takými hodnotami, ktorými z duše pohŕdajú- a zmeniť to nemôžu, lebo títo slovenskí Maďari vplyv na maďarskú politiku nemajú a mať nechcú. A politici krajiny, v ktorej žijú, sa zas nedokážu zhodnúť na ničom inom, než práve na nutnosti ich nenávidieť alebo sa minimálne od nich aspoň izolovať. A potom ešte aj tí ich vlastní, ktorí sľubovali stavať mosty, zatiaľ mosty na všetkých frontoch iba pália. Prekliata kotlina.



 Autor je Senior Editor tlačovej agentúry World Business Press Online - jeho tvorbu si môžete prečítať aj na www.zolomikes.sk

Súvisiace články:

• Radičovej nová šanca na porážku