Počas uplynulého víkendu zostal premiér R. Fico verný tradícii a otvoril brány Úradu vlády pre verejnosť. Televízne kamery ho zachytili, ako sa podujal robiť sprievodcu jednej skupine návštevníkov. Predseda vlády mal na tvári široký úsmev - pre politika je určite príjemné byť v kruhu sympatizujúcich ľudí. Pri zastavení v Ružovom salóniku, teda v miestnosti, kde zvyčajne premiér víta svojich partnerov pri oficiálnych stretnutiach, však kamera a mikrofón prezradili jednu skutočnosť.

Politika štyroch svetových strán

Pri popise okolností, za akých sa do miestnosti dostala imitácia krbu, bolo na premiérovej tvári zjavne vidieť a z tónu jeho hlasu jasne cítiť značný dešpekt z toho, že sa spomínaný architektonický prvok v miestnosti zrodil pri príležitosti návštevy amerického prezidenta Georgea Busha v Bratislave. Keďže to prezradilo aj tých vari 15 sekúnd televízneho dokumentárneho záberu, odkaz predsedu vlády musel byť ešte viac zrejmý priamym účastníkom tej chvíle v Ružovom salóniku – súčasný premiér sa nebude určite tak poklonkovať Američanom ako jeho predchodca M. Dzurinda! Uplynulá sobota bola ďalším ohnivkom v reťazi signálov – dobre si pamätáme Ficove slová z februára počas návštevy Číny, že nebude nikoho pudlíkom. Prirodzene, nikto nemôže žiadať, aby bola miera vzájomných sympatií politikov rôznych krajín v každej historickej chvíli rovnaká, napokon to závisí aj od dĺžky vykonávania funkcie a intenzity kontaktov. Desať mesiacov činnosti Roberta Fica v zahraničnopolitickej oblasti však ukazuje, že vnútorné uvažovanie súčasného premiéra - byť iný ako bol Dzurinda - sa navonok začína čoraz výraznejšie prejavovať aj v trende k inému zahraničnopolitickému obrazu Slovenska. Ten Ficov postoj ku krbu na Úrade vlády, ale aj slová o pudlíkovi, ma viedli k tomu nahliadnuť do volebného programu strany SMER-SD a pozrieť si, čo sa tam píše o zahraničnej politike. Prvé prekvapenie: téma je rozpísaná iba na 14 riadkoch! Druhé prekvapenie: polovica textu je vlastne kritikou predchádzajúcej vlády, ktorá vraj túto oblasť činnosti chápala iba ako „nástroj na budovanie vládnej prestíže“. Prekvapenie tretie: ciele zahraničnej politiky strany SMER-SD sú vlastne vo vymenovaní štyroch svetových strán - bude to orientácia „rovnako na východ, sever a juh ako na západ“.

Slovník spred dvadsiatich rokov

Samotný predseda vlády pri každej otázke, či svojimi zahraničnými aktivitami nevytláča našu krajinu z doterajšej línie zahraničnej politiky, zdôrazňuje, že Slovensko si naďalej zodpovedne plní úlohy, ktoré mu vyplývajú z členstva v NATO a Európskej únii. Na nedávnej konferencii o slovenskej zahraničnej politike uvedenú tézu zdôraznil aj predseda parlamentu Pavol Paška: „Slovensko je dnes dôveryhodný suverénny partner nielen v rámci Európskej únie, ale aj celej svetovej zahraničnopolitickej agendy.“ Nuž suverénne Slovensko určite je, ale nad jeho dôveryhodnosťou sa začína sťahovať čoraz viac čiernych mrakov, a to je dôsledok práve zahraničných aktivít a verbálnych vyjadrení šéfa vládneho kabinetu. Čína a Rusko sa dajú vysvetliť aj potrebou ekonomickej dimenzie zahraničnej politiky, horšie sa už tento argument prijimal pri Líbyi alebo naplánovanej cesty do krajín Južnej Ameriky. Iné názorové zmýšľanie však úplne obnažili slová R. Fica po skončení krátkeho rozhovoru medzi štyrmi očami s M. Kaddáfím, keď na otázku spravodajkyne televízie TA3, o čom s líbyjským vodcom hovoril, predseda vlády krajiny Európskej únie skonštatoval: „O boji proti svetovému imperializmu.“ K tomu sa naozaj ťažko dá niečo dodať, azda iba pripomenúť, že je to slovník spred dvadsiatich rokov. Charakter vnútorného uvažovania slovenského premiéra však preukázali aj návštevy recepcie pri príležitosti výročia kubánskej komunistickej revolúcie či rozlúčky s bieloruským veľvyslancom, pritom si však nenašiel čas na stretnutie s lídrom bieloruskej opozície A. Milinkevičom počas jeho pobytu v Bratislave.

Názor premiéra či predsedu strany SMER-SD?

Úplne kocúrkovsky v myšlienkovom slede postáv Chalupkovej veselohry Všetko naopak vyznela ostatná oficiálna cesta do Moskvy. R. Fico v Moskve ruskému prezidentovi V. Putinovi povedal, že súhlasí s Ruskom a je proti umiesteniu amerického protiraketového systému na území Česka a Poľska. Šéf našej diplomacie J. Kubiš (nominant SMERu-SD) považuje protiraketovú obranu v Česku za príspevok k posilneniu bezpečnosti v našom regióne a euroatlantickom priestore, postoj predsedu vlády odôvodnil tým, že je to jeho osobný názor, čo vládna hovorkyňa ešte priklincovala slovami, že R. Fico slová o raketovom systéme vyslovil ako predseda strany SMER-SD. Pritom nášteva Moskvy bola oficiálnou návštevou predsedu slovenskej vlády. A tak to pochopili aj ruské médiá. Ficove slová si vyložili ako podporu ruského postoja k americkému protiraketovému systému v strednej Európe. „Slovenský premiér je proti rozmiestneniu amerického raketového systému,“ napísal denník Rossijskaja Gazeta. Rozdielne názory premiéra a ministra zahraničných vecí sú určite neštandardné, spôsobujú rozpaky a nepochybne to komplikuje vnímanie slovenskej zahraničnej politiky, ktorá bola od prijatia krajiny do NATO a vstupu do EÚ veľmi jednoznačná. Podľa analytika Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku A. Dulebu Ficov postoj poškodí slovenské vzťahy s Čechmi a Poliakmi. „Bolo to niečo navyše. Úplne zbytočné a nepomáha to ničomu,“ konštatoval Duleba, ktorý ďalej pripomenul, že s Českom a Poľskom nás viažu silnejšie hospodárske a politické väzby ako s Ruskom, a preto nebolo potrebné o tom vôbec hovoriť.

Bude ťažké udržať dôveryhodnosť

V nedávnom rozhovore pre český denník Lidové noviny minister zahraničných vecí J. Kubiš podotkol, že Slovensko „ako člen EÚ a NATO vo všetkých zásadných otázkach pôsobí vyrovnane“. Tieto slová v kontexte vypovedaných slov našich vrcholných činiteľov počas návštevy v Moskve však už vyznievajú doslova výsmešne. Pred necelými dvoma týždňami totiž USA na rokovaní Severoatlantickej rady pred partnermi predstavili svoje plány protiraketovej obrany. Podľa hovorcu NATO Jamesa Appathuraia žiadny zástupca členskej krajiny nevzniesol protest či výhradu, všetci sa zhodli na tom, že hrozba raketového útoku existuje. Účastníci stretnutia zdôraznili, že americký štít a protiraketová obrana NATO by sa mali navzájom dopĺňať a ďalej, že rokovania o protiraketovej obrane musia byť otvorené v rámci NATO aj vo vzťahu k Rusku. R. Fico mal teda pred ruským prezidentom prezentovať dohodu členských krajín NATO, a nie sa stať v podstate hovorcom V. Putina, ktorý prostredníctvom slovenského premiéra štátom aliancie odkázal, že „pokiaľ bude v Česku radar americkej protiraketovej základne, tak Rusko namieri svoje rakety na Čechy“. To však z pohľadu Ficových postojov na ruskej pôde nebolo všetko.

Veľmi jednoznačne sa postavil proti stanovisku EÚ, ktorá podporila Ahtisaariho plán pre riešenie situácie v Kosove. Redaktorka agentúry SITA priamo z Moskvy uviedla, že slovenský premiér pri tejto otázke skonštatoval zhodu pohľadov s Putinom, pričom „Ahtisaariho prirovnal (Fico) k neprijateľnému skóre 10:0 pre Kosovo“. Po všetkých vypovedaných slovách na ruskej pôde bude práve pre ministra zahraničných vecí J. Kubiša, ktorý je veľmi erudovaným diplomatom, veľmi ťažké na rokovaniach v štruktúrach NATO a EÚ udržiavať pozíciu Slovenska ako dôveryhodného partnera. Ak budú podobné postoje R. Fica pokračovať, tak J. Kubiša čaká skôr či neskôr zodpovedanie si otázky, či chce byť ministrom zahraničných vecí krajiny, ktorej premiér svojou straníckou tézou byť otvorený na všetky svetové strany Slovensku viac neškodí, ako pomáha.

Širokorozchodná trať ako krb

Blížia sa totiž opäť roky končiace osmičkou a deviatkou, také od roku 1918 vždy s odstupom dvoch či troch desaťročí priniesli v tomto geopriestore nejaké radikálne zmeny. A myslím si, že aj tí občania, ktorí v minulom roku pri voľbách chceli viac sociálny štát a dávali svoj hlas R. Ficovi, určite nechceli štát socialistický. Analytička Maša Lipmanová, ktorá je editorkou politického časopisu Pro et Contra v Moskve, o súčasnom Rusku hovorí, že demokracia ako systém v krajine v súčasnosti nie je a o Putinovom vládnutí konštatuje: „Je tu len jeden arbiter, kto robí rozhodnutia, to je prezident. Ostatné inštitúcie sú tak v pozadí, že nemajú nijaký reálny vplyv.“ Ak si ešte uvedomíme, že jediným hmatateľným výsledkom Ficovej návštevy v Moskve bol podpis memoranda o výstavbe širokorozchodnej železnice do Bratislavy, pritom sa o ekonomickom prínose takejto infraštruktúry na Slovensku predtým vôbec nediskutovalo (podľa Ľ. Palčáka z Výskumného ústavu dopravného by to bolo investične veľmi nákladné a kapacita prekladiska v Čiernej nad Tisovou je využívaná len na tretinu), u nás doma je ešte v ďalekom horizonte dokončenia vlastná diaľničná sieť a skvalitnenie železničných tratí umožňujúcich vyššiu rýchlosť vlakov, tak to memorandum pripomína ten krb z Ružového salónika úradu vlády. Akurát je to poklona na inú svetovú stranu. Súčasný slovenský premiér svojou doterajšou zahraničnopolitickou aktivitou akoby vyvolával ducha čias nedávno minulých...