Text vychádza ako východzí materiál k diskusíi o vzťahu medzi pastoračnou činnosťou medzi Rómomi a otázkou integrácie.

V roku 2010 Ústav etnológie SAV realizuje výskumný projekt zameraný na mapovanie vplyvu pôsobenia náboženských misií na sociálnu inklúziu Rómov na Slovensku – projekt SIRONA (Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestou). Plán projektu vypracovala vedecká pracovníčka ÚEt SAV Mgr. Tatiana Podolinská, PhD. Realizáciu projektu podporil Fond sociálneho rozvoja v rámci Národného programu Slovenskej republiky k Európskemu roku boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu 2010. Projekt realizuje tím 19-tich riešiteľov zložený zo štyroch pracovníkov ÚEt SAV (Mgr. Tatiana Podolinská, PhD., Mgr. Tomáš Hrustič, PhD., Mgr. Juraj Štofej a Mgr. Ľudmila Hrustičová) a ôsmych externých výskumníkov s bohatými skúsenosťami z výskumov religiozity a s prácou v rómskych komunitách (Mgr. Miroslava Bobáková, Mgr. Anna Čonková, Mgr. Danijela Djurišičová, PhD., Mgr. Katarína Pániková, Mgr. Lenka Vavreková, PhDr., Mgr. Matúš Demeter, Mgr. Andrej Fukas a Mgr. Ondřej Poduška). V rámci rozširujúceho výskumu k projektu bolo do výskumného tímu začlenených aj 7 študentov z Katedry porovnávacej religionistiky FiF UK v Bratislave.

Vo vládnom dokumente Strednodobá koncepcia rozvoja rómskej národnostnej menšiny Solidarita – Integrita – Inklúzia z roku 2007 je explicitne zdôraznené, že „aktivity z pozície Úradu splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity budú podporované a rozvíjané tak, aby sa na Slovensku rozvíjala nezastupiteľná misijná práca v segregovaných rómskych komunitách a aby sa s cirkvami a s biskupským konferenciami nadviazal aktívny dialóg (článok 8.3 zo spomínaného dokumentu, s. 32). Napriek predpokladanej účinnosti tohto sociálneho nástroja na inklúziu Rómov do väčšinovej spoločnosti jeho efektivita doposiaľ nebola zmapovaná.

Cieľom projektu „Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestou“ (SIRONA)  je preto vo svojich jednotlivých etapách pokúsiť sa kvantitatívne i kvalitatívne zmapovať faktor náboženskej konverzie v procese sociálnej inklúzie medzi Rómami na Slovensku a následne formou záverečnej publikácie i mediálnej publicity sprístupniť tieto údaje všetkým relevantným stranám, vrátane cieľových skupín projektu.

Podobný výskum na Slovensku doposiaľ ešte neprebehol. Väčšina projektov týkajúcich sa sociálnej inklúzie vylúčených Rómov na Slovensku operuje skôr na báze začleňovania Rómov do „vedomostnej spoločnosti“, t. j. cestou získavania praktických zručností a vedomostí, ktoré v dlhodobejšej perspektíve môžu Rómom uľahčiť vstup na trh práce. Určitými bariérami podobnej stratégie je práve jej dlhodobá perspektíva a všeobecný predpoklad fungujúceho trhu práce. Marginalizované rómske komunity[1] sa však väčšinou nachádzajú v lokalitách, ktoré sú charakteristické vysokou mierou nezamestnanosti; kde je trh práce len veľmi málo rozvinutý alebo celkom nefungujúci. Na základe doterajších čiastkových výskumov, na ktorých sa ÚEt SAV podieľal,[2] je však zrejmé, že v predmetných lokalitách prebieha medzi Rómami aktívna misijná činnosť rôznych tradičných i netradičných (nových) náboženských hnutí. Ukazuje sa, že priamym či nepriamym dopadom ich pôsobenia je aj sociálna inklúzia vylúčených Rómov. Tento nástroj sa predbežne javí nielen ako mimoriadne účinný v odstraňovaní rôznych tzv.  „sociálne patologických javov“[3] medzi Rómami, ale aj ako nástroj pôsobiaci už v krátkodobej perspektíve. Prakticky ihneď po náboženskej konverzii totiž dochádza k sociálnej zmene a následnej sociálnej inklúzii vylúčených Rómov do väčšinovej spoločnosti. Spolu s konverziou tiež u Rómov často dochádza k posilneniu javov, ktoré v dlhodobejšej perspektíve môžu napomôcť v ich uplatnení sa na trhu práce.

Kolektív riešiteľov projektu SIRONA sa domnieva, že skúmať sociálnu inklúziu Rómov prostredníctvom štatistického nástroja počtu Rómov integrovaných na trh práce je v  socio-ekonomickej situácii na Slovensku (a najmä v daných lokalitách) pomerne neefektívne, resp. málo výpovedné.[4] Projekt SIRONA preto pracuje so štruktúrovanejšou škálou „merania“ sociálnej inklúzie, ktorá zahŕňa nielen doteraz používané  „tvrdé“ indikátory merania, ako „odstránenie sociálne patologických javov a návykov“ a „uplatnenie sa na trhu práce“. Nakoľko sa pokúšame zmapovať zmenu v sociálnom správaní konvertitov čo najkomplexnejšie, zavádzame aj „mäkšie“ indikátory, ktoré postihnú sociálnu zmenu v prostredí, kde je takmer nemožné reálne sa uplatniť na trhu práce. Na základe otvorenej otázky v dotazníku pre mapovací predvýskum (aktivita A1) boli stanovené indikátory sociálnej zmeny v rámci následného  kvalitatívneho výskumu (aktivita A2), ktoré mapovali faktory ako napr. „aktivizácia v otázke miery sociálnej odkázanosti“, „identifikácia s majoritnými vzormi sociálneho správania“, „zmena hodnotového postoja v otázke práce“, „aktívna snaha uplatniť sa na trhu práce“, „aktivizácia v oblasti vzdelávania“, „zmena socio-ekonomického správania“, „zmena v životných stratégiách“ a pod.  

 Hlavné ciele projektu

A) Uskutočnenie výskumu sociálnej inklúzie vylúčených Rómov na Slovensku:

1. Uskutočnenie mapovacieho súhrnného predvýskumu aktuálne prebiehajúcich misií medzi sociálne vylúčenými Rómami na Slovensku (vychádzajúc z interných správ jednotlivých cirkví a denominácií, doplnených o interview so zástupcami jednotlivých cirkví a denominácií). Naplnením cieľa bude sumarizácia pastoračnej činnosti medzi Rómami na Slovensku, ktorá bude tvoriť prvú časť záverečnej publikácie.

2. Uskutočnenie kvalitatívneho výskumu vo vybraných lokalitách mapujúcich efektivitu sociálnej inklúzie Rómov náboženskou cestou.

B) Sprístupnenie výskumov na internete a vydanie záverečnej publikácie obsahujúcej výsledky mapovacieho i kvalitatívneho výskumu.

C) Medializácia a diseminácia výsledkov výskumu:

1. Distribúcia publikácie.

2. Verejná prezentácia výsledkov výskumu v podobe workshopu.

D) Implementácia výsledkov výskumu do curricula VŠ:

Záverečná publikácia bude využívaná ako učebnica na kurzoch o rómskej religiozite na Katedre porovnávacej religionistiky FiFUK v Bratislave a v rámci kurzov CERES na Inštitúte religionistiky a Fakulte sociálních studií na Masarykovej univerzite v Brne.

Doterajší stav problematiky

V súčasnosti pôsobia na Slovensku v marginalizovaných rómskych komunitách niektoré tradičné i netradičné (nové) náboženské hnutia, ktoré majú rôzny vplyv na sociálnu inklúziu Rómov. Podľa cenzu z roku 2001 sa k rímskokatolíckej cirkvi hlási 76% Rómov, ku gréckokatolíckej cirkvi sa hlási 6,3%, k pravoslávnej cirkvi 1,83%, k náboženskej spoločnosti Svedkov Jehovových 1,63% a žiadne náboženské vyznanie uviedlo 7,69% Rómov (http://www.culture.gov.sk/pk/CIKE_22_04_04/material.htm). Tieto štatistické dáta sa však vzťahujú len na tých Rómov, ktorí sa pri sčítaní obyvateľstva prihlásili k rómskej národnosti, čo reálne skresľuje toto percentuálne vyjadrenie.

 Pri popise východiskovej situácie tak môžeme vychádzať iba z niekoľkých predchádzajúcich výskumov, ktoré však tento fenomén nemapujú komplexne a celistvo, avšak aj napriek tomu slúžia ako dostatočný základ pre východiskovú pozíciu projektu SIRONA. Ide najmä o výskumný projekt  a záverečnú publikáciu editovanú Milanom Kováčom a Arne B. Mannom: Boh všetko vidí. (O Del sa dikhel). Duchovný svet Rómov na Slovensku z roku 2003 a zborník vydaný v roku 2009 Ústavom pre vzťahy štátu a cirkví: Pastorácia Rómov na Slovensku. Na základe oboch výskumov môžeme vidieť, že vo vybraných lokalitách, v ktorých cirkvi a náboženské hnutia realizujú misiu cielene zameranú na marginalizované rómske komunity dochádza k niektorým zásadným zmenám. Na základe doterajších zistení, je zjavné, že katolícka cirkev vyvíja misiu v rómskych komunitách v Bardejove (Poštárka) a Luníku IX. Evanjelická cirkev augsburského vyznania sa sústreďuje na prácu s rómskou komunitou v Rankovciach a v Slavošovciach, gréckokatolícka cirkev cielene pracuje v rómskych komunitách v okolí Vranova nad Topľou (Hlinné, Čičava) a v okolí Sobraniec (Blatné Remety). Reformovaná kresťanská cirkev pôsobí v niektorých lokalitách Žitného ostrova a južného Slovenska, pravoslávna cirkev vyvíja misijné aktivity v Medzilaborciach; Bratská jednota baptistov vykonáva misijnú prácu v Banskej Bystrici a v Lučenci. Náboženská spoločnosť Svedkovia Jehovovi má mnoho rómskych prívržencov vo viacerých lokalitách na Slovensku, z ktorých možno spomenúť Liptovský Mikuláš, Revúcu, Tornaľu, Vranov nad Topľou, Ulič. V súčasnosti je aktuálna aj misia letničných a charizmatických hnutí, ktoré operujú v rómskych komunitách v okolí Spišskej Novej Vsi, Popradu, Sabinova a Košíc.

Okrem predbežného interného vyhlásenia jednotlivých cirkví a denominácii o ich aktívnej misijnej práci s Rómami, celkový aktuálny rozsah pastoračnej činnosti medzi Rómami na Slovensku nebol doteraz známy. Na to, aby sa mohla začať koncepčná a systematická pastoračná a misijná práca v rómskych komunitách, však musíme najskôr poznať reálny stav tejto práce a jej potenciál pre sociálnu inklúziu vylúčených Rómov.

 Doterajšia realizácia jednotlivých fáz projektu SIRONA

V rámci projektu bol doposiaľ úspešne ukončený súhrnný mapovací predvýskum (aktivita A1), ktorý  zhromaždil kvantitatívne dáta týkajúce sa aktuálneho stavu misijných aktivít medzi Rómami na Slovensku.

V prvej fáze projektu (marec-máj 2010) sa realizoval súhrnný mapovací výskum aktuálne prebiehajúcich misií medzi sociálne vylúčenými Rómami na Slovensku, vychádzajúci z interných správ jednotlivých cirkví a denominácií, doplnených o interview so zástupcami jednotlivých cirkví a denominácií. Výskumný tím oslovil plošne všetky registrované, ale aj neregistrované cirkvi, denominácie a náboženské hnutia, ktoré pôsobia v rómskych komunitách na Slovensku s cieľom sumarizovať pastoračnú činnosť medzi Rómami na Slovensku. Z výskumu vyplynulo, že z registrovaných cirkví v SR vyvíja (alebo v minulosti vyvíjalo) špeciálne snahy o pastoráciu Rómov 15 cirkví, menovite: Reformovaná cirkev, Metodistická cirkev, Bratská jednota baptistov, Starokatolícka cirkev, Evanjelická cirkev a.v., Kresťanské zbory, Novoapoštolská cirkev, Cirkev bratská, Pravoslávna cirkev, Cirkev adventistov siedmeho dňa, Gréckokatolícka cirkev, Apoštolská cirkev, Náboženská spoločnosť svedkov Jehovových, Rímskokatolícka cirkev a Bahai. Z neregistrovaných náboženských hnutí v SR sú významné najmä aktivity viacerých letničných a charizmatických hnutí. Výskumný tím sústredil svoju pozornosť na 5 týchto hnutí, menovite: Devleskero kher, Maranata, Kresťanské spoločenstvá - Dom viery, Spoločenstvo kresťanov Radostné srdce a Slovo života.

Na základe prvej etapy výskumu bolo vytipovaných 15 lokalít na následný kvalitatívny výskum a 7 lokalít pre doplnkový výskum, tak, aby reprezentovali prierezovo čo najviac cirkví a náboženských hnutí. Kvalitatívny výskum (máj-júl 2010) bol zameraný na testovanie efektivity nástroja sociálnej inklúzie náboženskou cestou medzi Rómami na Slovensku (pološtruktúrované interview s kňazmi a pastormi jednotlivých denominácií, predstaviteľmi jednotlivých samospráv, lokálnymi sociálnymi terénnymi pracovníkmi, rómskymi konvertitmi, rómskymi nekonvertitmi a majoritným obyvateľstvom). Výskumný tím zrealizoval kvalitatívne výskumy v nasledujúcich obciach: Plavecký Štvrtok, Ulič, Kecerovce, Čičava, Hlinné, Sabinov, Slavkovce, Hanušovce n. Topľou, Slovinky, Rudňany, Kežmarok, Krížová Ves, Cinobaňa, Rankovce, Bardejov, Blatné Remety, Galanta, Hranovnica nad Topľou, Medzilaborce, Slavošovce, Štvrtok na Ostrove a Žiar nad Hronom. V každej lokalite sa uskutočnilo minimálne 15 pološtruktúrovaných rozhovorov podľa troch typov dotazníka (dotazník B1-3) a výskumníci sa zúčastnili minimálne jedného náboženského obradu skúmanej denominácie, z ktorej vyhotovili zápis zúčastneného pozorovania. Úhrnom tak v rámci kvalitatívneho výskumu v druhej fáze výskumu vznikla databáza pozostávajúca z  približne 330 prepisov pološtruktúrovaných interview a 22 záverečných správ zahŕňajúcich aj prepisy zúčastnených pozorovaní z náboženských obradov.  Z týchto čiastkových kvalitatívnych prípadových štúdií v októbri 2010 vznikne záverečná výskumná správa, ktorá sa bude verejne prezentovať výsledkov na worskhope s prizvaním predstaviteľov a pastorov cirkví a denominácií pôsobiacich medzi Rómami na Slovensku, orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, terénnych sociálnych pracovníkov, konvertovaných Rómov, predstaviteľov mimovládnych organizácií, akademických a VŠ pracovníkov, zástupcov printových a audio-vizuálnych médií.

Predbežné závery

Ako zatiaľ vyplynulo z mapovacieho predvýskumu i kvalitatívneho výskumu, súčasťou konverzie mnohých sociálne vylúčených Rómov je i sociálna zmena vedúca k sociálnej inklúzii, resp. zmena, ktorá ju následne umožňuje. Okrem iných prejavov tejto zmeny z projektu vyplynulo, že súčasťou procesu konverzie je napríklad aj k odstránenie negramotnosti (resp. nárast gramotnosti). Dochádza tiež k výraznému nárastu komunikačných a sociálnych zručností. Nemenej významným faktorom je tiež zvýšenie frekvencie (obojstranne) pozitívnych kontaktov medzi Rómami a majoritou, ktoré vedie k prekonávaniu vžitých stereotypov a obojstranných bariér. Konvertovaní Rómovia sa snažia aktívne znížiť mieru externej sociálnej odkázanosti (či už od štátu alebo interných rómskych skupín). Nástroj sociálnej inklúzie Rómov náboženskou cestou sa preto v súčasnej ekonomickej situácii na Slovensku javí nielen ako multispektrálny, ale aj mimoriadne efektívny.

 Vízie a ambície

V slovenskej verejnosti pretrváva vo vzťahu k Rómom viacero stereotypov. Sú vnímaní nielen ako skupina bez kultúry a tradície („kultúra chudoby“), ale aj ako etnická skupina s veľmi vlažným vzťahom k náboženstvu („ľudia bez náboženstva). Jedným z cieľom projektu bude cestou cielenej osvety nabúrať stereotyp o „bezbožnosti Rómov“ aj o ich domnelej neschopnosti „zotrvať vo viere“. Na základe výskumov projektu SIRONA sa však náboženská konverzia Rómov javí ako jeden z najefektívnejších a najstabilnejších faktorov sociálnej inklúzie Rómov. Keďže táto problematika je na Slovensku zatiaľ málo preskúmaná a nedostatočne verejne pertraktovaná, domnievame sa, že takýto výskum ako i jeho následná publicita, by mohli reálne napomôcť v boji so stigmatizujúcimi stereotypmi voči Rómom v slovenskej verejnosti.

Projekt SIRONA má aplikačné ambície, keďže výskumný tím predpokladá, že závery a výsledky výskumu pastoračnej činnosti s ohľadom na efektivitu sociálnej inklúzie Rómov môžu zefektívniť nielen stratégiu sociálnej politiky na úrovni miestnych samospráv a pastoračných aktivít konkrétnych cirkví, ale môžu tiež prispieť k cielenejšej stratégii plánovania sociálnej inklúzie Rómov na národnej úrovni, čo je nepochybne úroveň, ktorá by sa mohla odraziť na celkovo efektívnejšej inklúzii Rómov na Slovensku v krátkodobej či strednodobej perspektíve a to aj v lokalitách, ktoré trpia momentálne slabo rozvinutým alebo celkom nefungujúcim trhom práce.

LITERATÚRA:

GREŠKOVÁ, Lucia (ed.) (2009): Pastorácia Rómov. Ústav pre vzťahy štátu a cirkví : Bratislava.

HRUSTIČ, Tomáš a kol. (2009): Výkon terénnej sociálnej práce v marginalizovaných rómskych komunitách. /www.fsr.gov.sk/sk/fond-socialneho-rozvoja/analyzy-a-studie-/vykon-terennej-socialnej-prace-v-marginalizovanych-romskych-komunitach.ews/

KOVÁČ, Milan – MANN, Arne (eds.) (2003): Boh všetko vidí. O Del sa dikhel. Chronos : Bratislava.

Národná správa o stratégiách sociálnej ochrany a sociálnej inklúzie na roky 2008-2010. Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny, Odbor sociálnej inklúzie a pomoci v hmotnej núdzi. SR 2008.