Na článok Petra Weisenbachera musím reagovať

Prvé klamstvo je hneď v perexe. Naše prvé verejné vystúpenie po nešťastí v roku 2009 sa uskutočnilo na letisku. Prvé slová, ktoré som vyslovil sa dajú nájsť napríklad na http://tv.sme.sk/v/10677/tlacova-konferencia-na-pohode-po-nestasti.html. Prvá veta znela „V prvom rade vyjadrujeme úprimnú sústrasť pozostalým návštevníka, ktorý sa nedostane domov...“. O tom, kto za nešťastie môže, nepadlo z mojich úst ani slovo. Po vyslovení sústrasti som informoval o opatreniach slúžiacich pre tých, ktorí na letisku boli. Celú úvodnú časť článku teda nemôžem považovať za nič iné, ako za zámerné klamstvo. Naše ďalšie výstupy sa dajú nájsť na rôznych stránkach, vrátane našej (www.pohodafestival.sk ). Autor popisuje našu komunikáciu v úplnom rozpore s ľahko overiteľnou realitou. Zároveň upozorňujem, že vzťah medzi našim festivalom a ľuďmi zasiahnutými nešťastím určite nemienim riešiť v prítomnosti médií vrátane Petra Weisenbachera. Nemal by sa vyjadrovať o niečom, o čom nemôže vedieť.

 Klamstvá pokračujú aj ďalej. Ak Peter Weisenbacher vie o mojom „bohorovnom tvrdení“, že Pohoda je pravicový festival, nech mi ho ukáže. Nikdy som nič také nepovedal. Pohoda nie je pravicový festival rovnako, ako nie je ľavicový. Toto delenie som nikdy neprijal. Moje vyjadrenie, že náš festival nedáva priestor len jednému pohľadu na svet a nezaraďuje sa tým k čisto ľavicovým európskym festivalom, je s obľubou dezinterpretované. Myslím, že často úmyselne, keďže som to už viackrát v médiách vysvetlil. Vysvetľujem to opäť – nie sme pravicový festival rovnako ako nie sme ľavicový festival. 

 Rozmernosť môjho videnia sveta sa dá vidieť v skladbe nášho programu, či v zastúpení neziskoviek celého spektra. Stretávajú sa u nás liberáli s konzervatívcami, ľavičiari s pravičiarmi. Festival má byť o slobodnom stretnutí, práve diskusia a konfrontácia rôznych pohľadov na svet je jednou z hodnôt, na ktorých festival stojí. Čo sa týka mojich názorov, tie nemám prečo skrývať, aj keď to niekoho popudzuje. Mňa napríklad ľavicová orientácia Michaela Eavisa z Glastonbury nepoburuje, beriem ju ako jeho právo – a už vôbec mi to nebráni obdivovať jeho prácu a považovať ho za svoj festivalový vzor.

 Riešenie situácie po nešťastí vidia mnohí odborníci inak ako Peter Weisenbacher. Odpovedať na otázku, či bude festival pokračovať sme vedeli až neskôr. Podpora od ľudí prišla spontánne a sme za ňu vďační.

 Autor klame aj v tom, že som údajne vyhlásil, že na Pohode nedovolím vystupovať ľavicovým skupinám. Žiadam ho, aby mi toto vyhlásenie ukázal. Úplným vyvrátením tohto klamstva je každoročná dramaturgia festivalu, hrdo sa hlásim k účasti Joan Baez či Patti Smith, k ľavici sa hlási prevažná väčšina svetových muzikantov. Ľavicovosť či pravicovosť skupín nie je v žiadnom prípade dôvodom ich vystupovania, či nevystupovania. Nechceme na festivale napríklad extrémistov z radov nacistických skinheadov, ľudí ospevujúcich diktatúry, alebo podporujúcich terorizmus.

 Na záver musím konštatovať, že Peter Weisenbacher svojim článkom ukázal, že sa neštíti klamať či úplne skresľovať realitu a na svoj pre mňa nepochopiteľný útok na náš festival neváhal použiť ani tragédiu ľudí zasiahnutých nešťastím v roku 2009. Článok tak nevraví vlastne nič o Pohode – považujem ho len za výstižný autoportrét Petra Weisenbachera.

www.jetotak.sk/editorial/na-pohode-v-nepohode