Názov v poradí štrnástej publikácie z radu Aspekty Rodová perspektíva v ekonómii. Aspekty mocenských vzťahov sa vzťahuje na prvý seminár na Slovensku venovaný rodovej perspektíve v ekonómii, ktorý spoločne usporiadali zastúpenie Friedrich Ebert Stiftung v Bratislave a ASPEKT v spolupráci so zastúpením nadácie Heinrich Böll Stiftung vo Varšave.

Tento celodenný odborný seminár so zahraničnou účasťou sa konal 22. apríla 2010 v Bratislave a zúčastnila sa ho takmer stovka záujemkýň a záujemcov. V rade Aspekty prinášame súbor analýz, ktoré vychádzajú z príspevkov prednesených na seminári. Na podujatie sme pripravili aj výber literatúry súvisiacej s jeho témou, ktorý je dostupný na www.aspekt.sk.

 Zborníku Rodová perspektíva v ekonómii. Aspekty mocenských vzťahov predchádzali viaceré publikácie, ktoré sa rôznym spôsobom venovali (aj) ekonomickým aspektom rodových rozdielov v spoločnosti – napríklad Ona a on na Slovensku. Zaostrené na rod a vek (Inštitút pre verejné otázky, 2008) alebo Aká práca, taká pláca? Aspekty rodovej nerovnosti v odmeňovaní (ASPEKT, 2007). Publikácia o rodovom rozpočtovaní a jeho rodovopolitických kontextoch pod názvom Spravodlivosť v rodových vzťahoch. Aspekty rozdeľovania (nielen) zdrojov (ASPEKT, 2009) vyšla v spolupráci ASPEKTU so zastúpením nadácie Friedrich Ebert Stiftung a s expertkou nadácie na rodovú problematiku Barbarou Stiegler. Tvoria ju štyri štúdie tejto autorky k rôznym aspektom rodovej politiky, doplnené o feministicko-ekonomickú analýzu finančnej a hospodárskej krízy z pera rakúskej ekonómky Gabriele Michalitsch.

 Na túto spoluprácu sme nadviazali pozvaním Gabriele Michalitsch do Bratislavy, kde predniesla úvodný príspevok k semináru. Jej štúdia Trh a moc. Ekonomické (re)produkovanie rodovej nerovnosti prináša dôležité vymedzenie chápania rodu a rodových vzťahov. V súlade s feministicko-kritickou koncepciou seminára a publikácie Michalitsch rod chápe „ako sociálnu konštrukciu ukotvenú v politicko-ekonomickom štruktúrnom kontexte. V tomto zmysle používam pojmy ženy a muži vždy vo význame prisudzovania úloh (a to tak sebe samým, ako aj zo strany iných), ktoré zodpovedá ich aktuálne dominantnej forme konštrukcie.“ (S. 13) Ako vyplýva aj z tejto úvodnej definície, ani seminár, ani publikácia v žiadnom prípade nemali v úmysle pracovať s takým pojmom rod, ktorý by bol redukovaný na synonymum označenia „ženy“, resp. „ženy a muži“, ale považovali za dôležité zdôrazniť jeho subverzívny feministický potenciál. Ten spočíva v tomto prí­pade predovšetkým v rozkrývaní skutočnosti, že „(r)odové vzťa­hy sú mocenskými vzťahmi. Prelínajú sa celou spoločnosťou, sú zasadené do ekonómie a ekonómia ich reprodukuje.“ (Tamže) Michalitsch upozorňuje, že napriek skutočnosti, že „históriu ekono­mického myslenia charakterizuje ‚strategické mlčanie‘ (Bakker, 1994) na tému rodových vzťahov a feministická ekonómia sa ako oso­bitná oblasť výskumu etablovala až v deväťdesiatych rokoch 20. storočia, siaha diskusia o ekonomických rodových nerovnos­tiach hlboko do 19. storočia“. (Tamže) Zameriava sa na skutočnosť, že žiadna z oblastí ekonomického života a myslenia nie je rodovo neutrálna, a preto je nevyhnutné zohľadňovať rod ako jednu z cen­trálnych kategórií usporiadania sociálnych vzťahov. Jej „(z)ákladná téza znie, že trh nie je neutrálny mechanizmus, ale spoločenská in­štitúcia, v ktorej sa artikuluje a vykonáva moc“. (Tamže) Napokon príspevok načrtáva možné cesty k rodovej rovnosti, ktoré ponúka feministická ekonomická politika v rámci existujúceho systému, a na záver sumarizuje niektoré momenty kritiky tvorby ekonomic­kého poznania.

 Poľská ekonómka Anna Zachorowska-Mazurkiewicz sa zame­riava na miesto starostlivosti v ekonomickom myslení. V príspev­ku Starostlivosť a ekonomika upriamuje pozornosť na zanedbávanie starostlivosti a práce s ňou spojenej v oblasti spoločenských vied a politického rozhodovania v 20. storočí, no aj na posun, ku kto­rému došlo „vďaka feministicky orientovaným ekonómkam, ktoré starostlivosť považujú za zásadnú tému“. (S. 33)

 Sociológ Daniel Gerbery sa v štúdii Starostlivosť o deti a trh práce venuje „hľadaniu súvislostí medzi existujúcimi formami starostli­vosti o deti a alokáciou mužov a žien v rôznych oblastiach produk­tívnych činností s dôrazom na trh práce“. (S. 49) Dospieva k záveru, že „(v)äčšina existujúcich politických opatrení v oblasti zosúlaďo­vania práce a rodinného života sa snaží o maskulinizáciu životných cyklov žien. Málo skúšaná možnosť, ktorá však v sebe skrýva veľký inovačný potenciál, spočíva v obrátení pozornosti na feminizáciu životných cyklov mužov.“ Takáto feminizácia by podľa jeho názo­ru znamenala „explicitný posun od užšieho k širšiemu, pluralitnej­šiemu a spravodlivejšiemu konceptu starostlivosti“. (S. 72)

 Jarmila Filadelfiová si z pozície sociologičky kladie otázku: Pre­čo je užitočná rodová perspektíva v ekonómii? Vo svojej štúdii Ženy a muži v práci a v rodine prináša podrobný prehľad prenikania ka­tegórie rodu do ekonómie, zdôrazňuje, že „(f)eministické teoretič­ky nielenže otvárali nové témy, ale zároveň spochybňovali pôvodné definície a rozširovali hranice poznania konfrontáciou s predchá­dzajúcim vylúčením rodových otázok z akceptovaného poznania“ (s. 79). V posledných dvadsiatich rokoch nastala zmena: „(P)ráca žien sa stáva čoraz viditeľnejšou, a to tak v teoretickej rovine, ako aj v rovine empirickej“ (s. 82 – 83), zlepšili sa štatistiky, dáta prispie­vajú k hlbšej analýze aj k rodovo kompetentnejším sociálnym po­litikám. Na základe konkrétnych údajov Filadelfiová opisuje situ­áciu v oblasti reproduktívnej a produktívnej práce na Slovensku z rodového hľadiska.

 Rodová expertka Oľga Pietruchová prezentuje v príspevku Rodo­vá skúsenosť s krízou okrem iného aj výsledky analýzy, na ktorej vy­pracovaní sa podieľala (túto analýzu pripravila medzinárodná or­ganizácia Oxfam pre Európsku ženskú loby). Konkrétne príklady z krajín strednej Európy dokladajú existujúce špecifiká aj rodový rozmer krízy. V závere Pietruchová konštatuje, že „(n)árast deficitu verejných financií vytvorí tlak na šetrenie, ktorý (...) zasiahne naj­mä ženy, a tie, preťažené dvojitou záťažou v práci a domácnosti, budú mať sotva kapacitu a energiu na kariéru a angažovanie sa vo veciach verejných. Tak ako sa ženy nestali víťazkami postsocialis­tickej ekonomickej transformácie v strednej Európe, nehrozí u nás ani na Západe toľko oslavované víťazstvo žien v kríze.“ (S. 139 – 140)

 Najmä príspevkami Oľgy Pietruchovej a Gabriele Michalitsch, ktoré venujú osobitnú pozornosť aktuálnej problematike krízy, nadväzuje táto publikácia na predchádzajúci zborník radu Aspek­ty, ktorý vyšiel pod názvom Rodové dôsledky krízy. Aspekty vybraných prípadov (ASPEKT, 2010) a prináša analýzy Jarmily Filadelfiovej (Rodové dimenzie krízy. Situácia na trhu práce a vládne protikrízové opatrenia), Janky Debrecéniovej (Štátne sociálne dávky „na podporu rodiny“. Ana­lýza vybraných zákonov prijatých v čase krízy) a Zuzany Maďarovej (Kríza v politike a v médiách. Analýza vládnych a opozičných diskurzov o kríze a obsahová analýza médií v čase krízy), ako aj ukážky z rozho­vorov v materských centrách.

 Namiesto záveru sa v publikácii Rodová perspektíva v ekonómii oci­tol rozhovor s filozofkou Ľubicou Kobovou a politológom a eko­nómom Ivanom Lesayom, ktorý zdôrazňuje náš zámer koncipo­vať tento zborník ako otvorený a otvárajúci príspevok do diskusie o rodovej perspektíve (správnejšie: perspektívach) v ekonómii.

Nemecká sociologička Christa Wichterich, autorka známej publikácie Globalizovaná žena (vyšla v českom preklade, 2000), vyjadruje (citujúc Hannah Arendt) vo svojej štúdii o transnárodných sieťach zasadzujúcich sa za rodovú rovnosť a zároveň za globálnu sociálnu spravodlivosť optimistickú radosť zo slobody, ktorá človeku dovoľuje prerušiť bežiace, resp. zabehané procesy a začať odznova. Wichterich konštatuje, že „kritické konfrontácie žien s neoliberálnou ekonómiou v predchádzajúcom desaťročí zlomili dvojaký mýtus: jednak mýtus rodovej neutrality makroekonómie, jednak ten, že makroekonómia je výlučne expertným terénom“. (2007, s. 233) A keďže alternatíva musí byť možná, hnutia za rodovú rovnosť a globálnu sociálnu spravodlivosť hľadajú rozmanité stratégie: radikálna kampaňová konfrontácia pred rokovacou sálou sa spája s kompetentným transformačne orientovaným vyjednávaním vo vnútri. (Tamže, s. 242) A zdá sa, že takáto dvojaká stratégia je účinnejšia než zjednodušené buď – alebo.

 Editoriál publikácie Rodová perspektívy v ekonómii. Aspekty mocenských vzťahov, ktorú si môžete prečítať celú na www.aspekt.sk.

Text vychádza pri príležitosti Sociálneho diskusného fóra, ktoré sa uskutoční 11. apríla 2011 o 16,30 v knižnici SFPA, na Hviezdoslavovom nám. 14 v Bratislave. 

Na tému  RODOVÁ PERSPEKTÍVA  V EKONÓMII budú diskutovať: sociológ Daniel Gerbery, filozofka Ľubica Kobová , Ivan Lesay politológ a ekonóm a   Oľga Pietruchová  rodová expertka. Moderuje sociológ Daniel Škobla 

blog.jetotak.sk/kriticka-ekonomia/2011/03/16/rodova-perspektiva-v-ekonomii/