JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

Kam miznú regionálne rozdiely

Priepastné regionálne rozdiely Slovenska sa často spomínajú medzi najzávažnejšími problémami nášho štátu. V tejto veci sa zhoduje ...

[Štefan Domonkos]

Turecko na križovatke

Na prvý pohľad sa zdá, že život v Istanbule sa nezmenil. Na cestách sú zápchy, ľudia sa ponáhľajú na trajekt alebo na autobus. Už ...

[Joachim Becker]

Ľudské práva neonacistov aj utečencov sú rovnaké

Predvčerom bolo 10. decembra, Medzinárodný deň ľudských práv. No oslavovať toto výročie vo chvíli keď na Maďarskej hranici, v Tompe, ...

[Peter Weisenbacher]

Rómovia potrebujú rovný prístup a rovné príležitosti

Kríza žánru | Slovensko | Ondrej Lunter | 18.02.2011

_ma_small

Potrebujeme špecifické údaje o Rómoch? Ondrej Lunter analyzuje návrhy Antona Marcinčina z KDH.

Anton Marcinčin, poslanec a podpredseda KDH  v Hospodárskych novinách kritizuje štatistiky za to, že nezbierajú údaje o nezamestnanosti, alebo vzdelávaní špeciálne aj o Rómoch. Dôvod prečo tak majú robiť je adresnosť verejných politík, ktoré na základe štatistík budeme môcť vyhodnocovať, čo je „základný princíp v demokratickej spoločnosti, kde vláda skladá účty voličom.“ Poslanec uvádza, že verejné politiky „uznávajú existenciu len 90 000 Rómov“ uvádzaných sčítaním ľudu zatiaľ čo podstatné je, že verejnosť „vníma 430 000 Rómov a chce, aby sa veci nazývali pravými menami, pretože to má vplyv aj na riešenia.“ Následne si kladie otázku „ako chceme pripraviť dobré programy, ktoré by priviedli rómskych rodičov do práce a rómske deti do škôl, keď nemáme politickú odvahu povedať, že sú určené pre Rómov?“

 Mimo to, že podpredseda KDH neuvádza zdroj odhadu 430 000 Rómov nie je úplne zrejmé aký je problém podľa Marcinčina v tom, že sčítanie ľudu uvádza 90 000 Rómov. Pri sčítaní mám ako občan možnosť si vybrať národnosť. Ak sa niekto cíti v provom rade Slovák, prípadne Maďar a nie Róm je to úplne legitímne a nemalo by to nikomu vadiť.

Nie je tiež zrejmé, ako chce Marcinčin pri zisťovaní štatistík nezamestnanosti identifikovať Rómov. Pretože ak sa pri sčítaní občan identifikuje ako Slovák je možné očakávať, že sa rovnako so slovenskou národnosťou identifikuje aj na Úrade práce prípadne pri akomkoľvek inom dotazovaní.

 Preč od technických detailov. Predpokladajme, že Marcinčin má tento problém vyriešený.

Racio Marcinčinho komentáru je, že politika môže byť efektívna len vtedy, keď vieme merať jej účinok. Ak teda máme politiky určené pre Rómov musíme ich dopady na Rómov aj merať a preto musia štatistiky reflektovať socioekonomické indikátory aj na Rómov. Jednoduchá, chytľavá a povedzme, že aj rozumná logika.

 Selektívne politiky áno, ale správne zamierené

 Aké programy to ale sú, ktorých dopady chceme sledovať? Marcinčin uvádza, že sú to „programy, ktoré by priviedli rómskych rodičov do práce a rómske deti do škôl.“ Naozaj sú to tieto programy? Až doteraz som si myslel, že sú to programy, ktoré majú zabezpečiť aby priviedli nezamestnaných do práce a záškolácke deti do škôl. Nejde o triviálny problém. Podpredseda KDH vytvára programy pre Rómov, akoby ich etnická príslušnosť bola príčinou sociálnej deviácie. Verejné politiky majú priviesť všetkých nezamestnaných do práce ako aj všetky deti do škôl. Problémom rómskej nezamestnanosti nie je to, že by rómsky nezamestnaný nechceli chodiť do práce a ich záškolácke deti do škôl iným spôsobom, ako nechcú chodiť biely nezamestnaný a ich záškolácke deti. A teda problém vysokej nezamestnanosti Rómov nie je spôsobený ich etnickou, resp genetickou odlišnosťou od väčšinového obyvateľstva a teda nepotrebujeme programy ktoré chcú priviesť do práce špeciálne Rómov. Ak to ale niekto chce tvrdiť, mal by sa najskôr vysporiadať s mainstreamovou svetovou genetikou, ktorá odmieta akékoľvek rozdieľnosti medzi rasami. Naposledy sa o to pokúšali v Nemecku v 30.rokoch minulého storočia.

 Ak Marcinčin a ostatní politici umožnia to, aby sa selektívne sledovali socioekonomické štatistiky pre jednotlivé etniká, umožní zároveň to, aby tieto etniká boli skratkovito majoritným obyvateľstvom spájané s týmito negatívnymi javmi a považované za ich príčinu. Nie je ťažké si predstaviť a nájsť európske príklady rétoriky rôznych viac či menej extrémistických politikov, ktorí poukazujú na Rómov, Maďarov, Rusíncov, alebo akýchkoľvek pristahovaľcov (môžete si dosadiť akúkoľvek krajinu a akúkoľvek menšinu)  ako na škodcov spoločnosti, priživujúcich sa na nás poctivo pracujúcich a snaživých občanoch.

Hovoriť o tom, že chceme priviesť do práce Rómov a nie nezamestnaných prispieva ku skratkovitému vnímaniu problematiky obyvateľstvom, ktoré identifikuje Rómov ako neprispôsobivých a lenivých a znemožnuje mu tak nájsť si zamestnanie. Zamestnali by ste človeka, ktorý je podľa farby pleti spájaný s lenivosťou, nevzdelanosťou, neprispôsobivosťou, alebo nečistotnosťou?

 Verím, že Marcinčinovi ide o opak toho, čo opisujem ako negatívne javy, avšak jeho formulácie politík a návrhy k tomu navádzajú.

 Problém rómskej nezamestnanosti nie je spôsobený ich etnickou príslušnosťou a nemáme a ani nepotrebujeme preto programy, ktoré by priviedli do práce špeciálne Rómov. Problém rómskej nezamestnanosti, ktorá je nepomerná voči nezamestnanosti väčšinovej spoločnosti je spôsobený odlišnými, nerovnými, horšími príležitosťami, ktoré Rómovia oproti majoritnému obyvateľstvu majú a teda jeho príčiny sú štrukturálne.

 Na riešenie týchto problémov potrebujeme programy, ktoré nebudú „privádzať“ rómov do práce a ich deti do škôl, ale ktoré budú umožňovať rómom zamestnať sa a ich deťom chodiť do normálnych škôl s ostatnými deťmi. Potrebujeme programy, ktoré zabezpečia aby každé dieťa mohlo vyrastať v prostredí v ktorom môže plnohodnotne rozvíjať svoje schopnosti a vedomosti, ktoré zabezpečia, že dostane vzdelanie rovnako plnohodnotné ako jeho rovesník z majoritného obyvateľstva a jeho rodičom umožnia získať rovnaké zamestnanie ako nerómom. Programy, ktoré odstránia stereotypné vnímanie Rómov ako neprispôsobivých a lenivých občanov čo vytvára bariéry v ich snahe zamestnať sa, ktoré odstránia posudzovanie rómskych detí ako neinteligentných, odsúvajúcich ich do osobitných škôl, čo z nich vychováva nevzdelaných občanov bez prístupu ku kvalifikovanej práci. Programy, ktoré odstránia štrukturálne príčiny strádania Rómov, príčiny cyklyckej chudoby.

 Predmetom kritiky tohoto článku nie sú verejné politiky orientované selektívne na pomoc jednej skupine obyvateľov ako také, ale sú ním politiky, ktoré sa zameriavajú na správanie tejto skupiny obyvateľov, namiesto toho, aby sa zameriavali na správanie majoritného obyvateľstva a príležitosti, ktoré vytvára systém kreovaný majoritnou skupinou obyvateľov.

Na sledovanie dopadov a efektivity takýchto programov nepotrebujeme socioekonomické štatistiky Rómov. Na sledovanie ich dopadov nám stačí sledovať či do osobitných škôl chodí rovnaký pomer rómov a nerómov ako je zastúpený v celkovom obyvateľstve, alebo či je tento pomer rovnaký na pracoviskách, alebo v parlamente. Ak nie je, mal by byť vymožiteľný zákonom.

 

Autor študuje na Masarykovej univerzite v Brne a pracuje na projekte Demagog.sk

Text vychádza v rámci spoločného projektu JtT a stáleho zastúpenia Friedrich Ebert Stiftung na Slovensku. Jeho obsah sa nemusí zhodovať s názorom FES-u 

Bookmark and Share

Hodnotenie

5

Tento článok zatiaľ hodnotilo 150 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Diskusia

Naposledy pridaný: 14.02.2013 (perun)

Diskusia k článku obsahuje 56 príspevkov


Odporúčame

Video

Čo s utečencami? vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2018 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist