Ach, tí naši pravičiari. V rokoch 1994-1998 sľubovali dvojnásobné platy. Namiesto toho počas ich vlády dvojnásobne vzrástli ceny za energie. V rokoch 2006-2010 sľubovali zníženie daní a odvodov. Namiesto toho hneď po voľbách daň z pridanej hodnoty zvýšili. Klamali predtým, klamú aj teraz. Na tom nie je nič prekvapivé. Skôr sa čudujem tým, ktorí im opätovne naleteli. Voliči slovenskej pravice sú, skrátka, nepoučiteľní.

Možno sa spamätajú, keď teraz kvôli zvýšenej DPH porastú ceny v obchodoch, keď si nebudú môcť odpísať životné poistenie z daní, keď im ako živnostníkom znížia paušálne náhrady, keď si riadne priplatia za diaľničnú známku, keď budú piť drahšie pivo a fajčiť drahšie cigarety. A hoci nápad nazvať toto nemilé pravicové opatrenie „Ficovou daňou“ je relatívne vtipný, každý,  dokonca aj tí najmilitantnejší pravičiari si vedia zrátať, že Fico dane znižoval, kým Radičová ich zvyšuje. A to len preto, že máme deficit na priemerných hodnotách EÚ. To sa naozaj vysvetľuje ťažko.

Tí z nás, ktorí už dávno pochopili, že pravica na Slovensku pravidelne klame, nie sme prekvapení. Horšie poznanie je to pre tých, ktorí jej pred voľbami uverili. Mňa osobne však prekvapuje niečo iné. Pravica sa na Slovensku dlhodobo pýši nálepkou „proeurópskej“ a „demokratickej“ politickej sily. Lenže to už viac neplatí. A to je pre mňa prekvapenie. Pravica sa totiž týchto nálepiek zbavuje až príliš ľahko.

Čo sa týka jej vzťahu k Európskej únii, už v rokoch 2006-2010 viackrát ukázala, že nie je taká proeurópska, ako sa zdá. Nepodporila Lisabonskú zmluvu, sabotovala prijímanie eura. A po voľbách naplno ukázala, čo je zač, keď nepodporila európsku solidaritu v kauze pôžičky Grécka. Navyše si pohnevala európskych lídrov bezočivými poznámkami na ich adresu (Sulík: sú to nezodpovední zradcovia!) či materinským mentorovaním zo strany premiérky (Radičová: ospravedlňte sa, pán Rehn!). Skrátka, jasne sa ukazuje, že pravica na Slovensku už proeurópska dávno nie je. A žiť z toho, že nás po Mečiarovej ére (aj s podporou ľavice) pretiahla do EÚ, nedá sa naveky.

Lepšie to nie je ani z hľadiska demokratickosti pravice, čo bola (aj vďaka výdatnej pomoci médií) ďalšia z jej tradičných nálepiek na Slovensku. Problém je, že Radičovej éra čoraz viac pripomína éru Mečiara. Sulíkov prístup k referendu náramne pripomína kauzu zmareného referenda z roku 1997. Valec väčšiny v parlamente takisto nemá ďaleko od Mečiarovej noci dlhých nožov. Sulíkovo politizovanie SIS poľahky vyprodukuje nového Ivana Lexu. A snaha mentorovať Európu v duchu primitívneho hej-slováctva tu už takisto bola. Už len čakám, kedy dôjde k prvým sporom s prezidentom. Pozor na to, aj Gašparovič má syna. Skrátka, pravica sa na Slovensku po voľbách definitívne zbavila nálepky pýchy demokracie. Netrvalo ani sto dní a svojou vládou sa vyzliekla celkom donaha.

Pravica klame. Pravica zvyšuje dane. Pravica je proti Európe. Pravica ohrozuje demokraciu na Slovensku. Pani Radičová, gratulujem, takto rýchlo zdiskreditovať pravicu na Slovensku sa nepodarilo ani Mikulášovi Dzurindovi. Ide to s vami dolu vodou.

 Autor je politológ