Premiér Robert Fico sa vracia z Izraela. Predtým rokoval v Líbyi a predtým v Číne. Nová slovenská garnitúra sa slovami šéfa slovenskej diplomacie Jána Kubiša snaží o proeurópsky orientovanú diplomaciu.

Podľa našich zdrojov existuje na ministerstve zahraničných vecí schizofrenická situácia, ktorá nemá ďaleko od vzniku dvoch paralelných politík. Jednej, pragmatickej, postavenej na skúsených diplomatoch a šéfovi rezortu Kubišovi, ktorý dennodenne vysvetľuje Ficove geopolitické roztopašnosti, a druhej, ktorú výrazne ovplyvňuje energetická a zbrojárska loby. 

V tom prípade by ale premiér Fico mal vedieť, že zahraničná orientácia nemôže byť pokusom o revanš za politiku bývalého československého prezidenta Václava Havla, ktorému kritici vyčítali umŕtvenie slovenského zbrojného priemyslu. Premiér Fico by mal vedieť aj to, že obchodovať so zbraňami s Izraelom a podieľať sa na vojenských kontraktoch s Líbyou vnáša pochybnosti o úmysloch a cieľoch slovenskej diplomacie. Vysvetľovať dookola tieto cesty vetami o „otváraní politických dverí podnikateľom“ je cynizmom, ktorý európska sociálna demokracia vždy odmietala.

Fico si neuvedomuje, že to, čo on nazýva vo vzťahu k Izraelu alebo Líbyi pragmatizmom, považujú európski socialisti za nebezpečnú hru. Len ťažko sa potom môže premiér odvolávať na hodnotovú politiku Európskej únie, keď vie, že práve únia má ešte stále v platnosti embargo na zbrojný obchod s Čínou a že viaceré členské štáty EÚ - Francúzsko, Španielsko - zakázali počas minuloročnej izraelskej agresie voči Libanonu medzipristátia americkým strojom vezúcim zbrane do Tel Avivu. Pragmatické postoje nám totiž umožňujú obchodovať aj s kolumbijským kokaínom či afganským ópiom.

Neprijateľný je aj starý Ficov argument o tom, že takéto obchody robia všetci a nie je dôvod, aby sme si neposlúžili aj my. S Izraelom môžeme spolupracovať vo farmakológii, v bielych technológiách, no nemusíme tam podpisovať vojenské kontrakty v čase, keď izraelská pravica stavia segregačný múr na hraniciach s palestínskymi územiami. Francúzsky výrobca vlakov a električiek Alstom mal problémy len preto, že do rozdeleného Jeruzalema dodal električkové súpravy, ktoré mali premávať aj po štvrtiach skonfiškovaných Palestínčanom.

Hodnotová politika Európskej únie znamená predovšetkým snahu o mier na rozdiel od americkej snahy o víťazstvo. Slovensko sa vždy pýšilo nejakými prioritami na Balkáne a vo východnej Európe. Na Cypre zohrali slovenskí diplomati kľúčovú úlohu v čase rokovaní o znovuzjednotení ostrova. Ak chce premiér robiť skutočne hodnotovú diplomaciu, tak nech prestane ľudí považovať za idiotov a hovoriť im technokratickým slovníkom stavieb mládeže zo sedemdesiatych rokov o tom, že aj zbrane vytvárajú pracovné miesta. Tie totiž vytvárajú aj prostitúcia a dealovanie narkotík. A predávať zbrane v regiónoch, ktoré dali svetu matku vojen- od Termopýl po druhú intifádu - je najlepšou cestou ako Slovensko definitívne pripraviť o štatút diskrétneho sprostredkovateľa mieru na spôsob Nórska.