JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

Propaganda sú tí druhí

V roku 1953 vypukli v bývalom východnom Nemecku nepokoje. Bertolt Brecht ako reakciu napísal báseň Riešenie. Vedenie krajiny lamentovalo, ...

[Richard Filčák]

Fraškovitý pokus o puč, dobre zorganizovaná represia

Neskoro večer 15. júla sa počas niekoľkých hodín udial zinscenovaný pokus o prevrat. Prevrat jednomyseľne odsúdili parlamentné strany, ...

[Joachim Becker]

Podat ruku nebo strhnout do propasti?

Před pár dny média přinesla zprávu o muži muslimského vyznání, který ve Švédsku odmítal potřást kolegyním v zaměstnání rukou, ...

[Vendula Filipova]

Šesť pohľadov na ťažbu zlata na Slovensku

Kríza žánru | Slovensko | Zuzana Balážová | 23.11.2012

_ma_small

Primátorka mesta Kremnica o ťažbe zlata na Slovensku zo šiestych rôznych pohľadov.

Pohľad prvý: environmentálny

V Karpatskom oblúku sa nachádzajú staré náleziská zlata, ktoré boli ťažené našimi predkami, a dnes sa v nich nachádzajú zvyškové zásoby s obsahom 0,5 – 2 g na tonu rudy. Aj tieto zvyškové zásoby sú rentabilne ťažiteľné, pokiaľ sa ťažia povrchovo. Čo to znamená? Pokiaľ v minulosti baníci ťažili hlbinne a nasledovali žily, objem vyťaženej rudy bol malý, rovnako množstvo hlušiny a kalu, ktorý vznikol po úprave a spracovaní zlata. Pri povrchovej ťažbe sa ložisko otvorí a ťaží sa bez ohľadu na žily. Znamená to niekoľkonásobné množstvá vyťaženej horniny (rozumej 20- až 30-násobné), niekoľkonásobné množstvá vyťaženej hlušiny, ktorá sa musí uložiť na skládku a niekoľkonásobné množstvá kalu, ktorý sa ukladá na odkalisko. Okrem gigantických ťažobných jám vznikajú tiež obrovské environmentálne záťaže (skládky banského odpadu), ktorých budúcnosť zostane na pleciach obcí alebo štátu.

Pri možnostiach súčasnej techniky je povrchová ťažba omnoho lacnejšia, čo láka zahraničné ťažobné spoločnosti. Tieto majú k 1. júlu 2012 registrované povolenia na prieskum zásob zlata v 27 oblastiach Slovenskej republiky. Celková rozloha týchto území, ktoré sa nachádzajú najmä na strednom a východnom Slovensku, predstavuje viac ako 890 kilometrov štvorcových. Väčšinu licencií na prieskum slovenských zásob zlata dlhodobo vlastnia cez svoje dcérske spoločnosti firmy z Austrálie, Cypru, Kanady, Ruska a Veľkej Británie, mnohé z nich sú registrované v daňových rajoch. Neexistuje možnosť prinútiť tieto spoločnosti, aby po ukončení ťažby rekultivovali územie (čo v prípade odkalísk ani nie je realizovateľné), samozrejme mohutné ťažobné jamy poškodia vzhľad krajiny, nehovoriac o vplyve takýchto zásahov na vodný režim, mikroklímu, rastlinstvo a živočíchy.

Pohľad druhý: občiansky

V poslednej dobe sa v médiách objavujú dve kauzy. Ťažba zlata v Kremnici a v Detve. Obidva projekty sú založené na povrchovom dobývaní. V prípade Kremnice by bola ťažobná jama kilometer od hlavného námestia, v prípade Detvy by bola neďaleko od areálu PPS. V prípade Kremnice nechce ťažobná spoločnosť zverejniť spôsob úpravy a zušľachťovania (prečo asi?), v prípade Detvy by sa malo použiť kyanidové lúhovanie na otvorených lúhovacích plošinách o rozlohe cca 50 hektárov vo voľnom priestore, v tesnej blízkosti areálu PPS. (Táto technológia sa používa napríklad v austrálskych púšťach.) V prvom i v druhom prípade sa proti takémuto projektu postavili obyvatelia dotknutých území. Mestské zastupiteľstvá obidvoch miest prijali uznesenia, ktorými tieto projekty odmietajú, v obidvoch komunitách vznikli občianske združenia, ktorých cieľom je boj proti takýmto šialeným nápadom.

Pohľad tretí: legislatívny

Slovenská republika podpísala Aarhuský dohovor, ktorý zabezpečuje účasť verejnosti na procesoch týkajúcich sa životného prostredia. Podpísala tiež Dohovor o krajine, ktorého cieľom je ochrana krajiny ako výnimočnej hodnoty kultúrneho dedičstva a životného prostredia. Napokon podpísala Rámcový dohovor o ochrane Karpát, pretože Karpaty sú pľúcami Európy, prameniskami európskych riek, a sú nadmieru znečistené (aj v súvislosti s nepremyslenou banskou činnosťou v minulosti).

Potiaľto by bolo všetko v poriadku. Aká je však prax? Občianske združenie Podpoľanie nad zlato sa súdi s Obvodným banským úradom v Banskej Bystrici, pretože mu nepriznal pozíciu účastníka konania, hoci mu táto prislúcha podľa Aarhuského dohovoru. Občianske združenie Kremnica nad zlato sa súdi s Obvodným úradom životného prostredia v Banskej Štiavnici kvôli dvom rôznym rozhodnutiam k tomu istému zámeru. Zjednodušene povedané, štátni úradníci si prispôsobujú zákony tak, aby vyhoveli ťažobným spoločnostiam a umožnili im dostať sa k povoleniu na ťažbu nerastu.

Mám osobnú skúsenosť, keď na pripomienkovom konaní k zákonu o odpadoch z banskej činnosti argumentovala šéfka sekcie ministerstva životného prostredia, že musíme myslieť na konkurencieschopnosť ťažobných spoločností, a preto im nemôžeme zákonom uložiť podmienku, aby vopred zložili finančné prostriedky na budúcu rekultiváciu zničeného prostredia(!). Bude zaujímavé sledovať, ako sa postaví Obvodný banský úrad v Banskej Bystrici k otázke, či je ešte možné pokračovať v povoľovacom procese pre spoločnosť Kremnica Gold Mining, hoci právo na povrchové dobývanie stratila 30. 6. 2012. Je nepochopiteľné, že napriek uzneseniam samospráv, napriek stanovisku občanov a miestnych občianskych združení, úradníci v štátnej správe tieto fakty prehliadajú a neberú ich do úvahy pri svojom rozhodovaní.

Pohľad štvrtý: ekonomický

Ťažobné spoločnosti ako hlavný argument pre ťažbu uvádzajú vznik nových pracovných miest. V Detve však hrozí, že po vybudovaní lúhovacích plošín a otvorení povrchovej ťažby budú musieť výrobné podniky z areálu PPS odísť. V prípade Kremnice zasa zaniknú pracovné miesta v turizme.

Ďalším chválenkárskym argumentom je objem preinvestovaných financií. Keď si ich však rozdelíme na drobné, na čo sa použijú? Na vybudovanie ťažobných jám, na vybudovanie skládok a transportu odpadu na tieto skládky, na vybudovanie odkalísk, ktoré zostanú ako trvalé environmentálne záťaže a na vybudovanie úpravne, ktorá bude slúžiť približne 10 rokov. Áno, vždy sa jedná o krátkodobé projekty. A čo potom? Keďže naša legislatíva nezabezpečuje dostatočne situáciu, keď sa ťažobná spoločnosť jednoducho „vyparí“ , hrozí riziko, že pozostatky z ťažobnej činnosti nám zostanú v rukách ako čierny Peter.

Pohľad piaty: sociálny

Je pozoruhodné, že otázky životného prostredia dokázali obyvateľov dotknutých území vyburcovať k aktivite, vnímajú ich ako ohrozenie. Na druhej strane je neuveriteľné, aké metódy nátlaku používajú ťažobné spoločnosti na miestnu komunitu. Tiež si je vhodné všimnúť dopady povrchovej ťažby (železnej rudy) v mestečku Eisenerz v Rakúsku, kde poklesol počet obyvateľov za posledných 5 rokov zo 6000 na 3500. V Rosia Montana v Rumunsku sa ťažba (zlata) ešte nezačala, ale za posledných 5 rokov sa z mesta vysťahovalo 620 rodín.

Pohľad šiesty: trvalo udržateľný rozvoj

Článok 44, odst. 4 Ústavy SR ustanovuje: „Štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ekologickú rovnováhu a účinnú starostlivosť o životné prostredie“. Pritom šetrným využívaním nerastných prírodných zdrojov sa rozumie povinnosť chrániť a racionálne využívať nerastné zdroje s ohľadom na budúce generácie. Znamená to, že nesmieme dnes vyťažiť posledné zásoby zlata, ale sme povinní zanechať ich svojim potomkom, na dobu, kedy budú tieto zdroje na Zemi nedostatkové. Občania tejto krajiny (a vláda, parlament) by sa mali rozhodnúť, ktoré ložiská nerastov ponechajú ako rezervu pre budúce generácií a uzamknú ich pred ťažobnými spoločnosťami - najmä s ohľadom na negatívne dopady ťažobných projektov na krajinu, životné prostredie a život dotknutých obyvateľov.

Autorka je primátorkou mesta Kremnica

Bookmark and Share

Súvisiace články:

Hodnotenie

8

Tento článok zatiaľ hodnotilo 108 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Diskusia

Naposledy pridaný: 28.11.2012 (jul0)

Diskusia k článku obsahuje 13 príspevkov


Video

Varoufakis: Capitalism will eat democracy unless we speak up vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2016 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist