Slovensko je dnes vďaka rastúcemu automobilovému priemyslu niekedy označované ako „európsky Detroit“. Toto prirovnanie sa na Slovensku vníma s pocitom pýchy. Kto mal možnosť vidieť úpadok Detroitu alebo prejsť sa po kedysi automobilovom raji a dnešnom meste duchov Flint pri Detroite (či aspoň vidieť prvý slávny film Michaela Moorea „Roger a ja“), nemôže sa ubrániť spomienke na to, že pýcha často predchádza pád.

Slovenský Detroit sa dnes leskne, ale je ľahko zraniteľný. Pokiaľ bude spočívať iba na výrobe bez vlastnej strategickej inovácie, bude záležať len na faktoroch mimo našej kontroly, kedy a kam zahraniční výrobcovia odídu. Detroit a Flint porazil moderný a efektívny automobilový priemysel Japonska - autá importované, ako s trpkou iróniou hovoria nálepky na michiganských ešpézetkách - „from those nice people, who brought you Pearl Harbour“. Našu ilúziu Detroitu môžu ľahko a rýchlo pochovať autá vyrábané ešte lacnejšie v Číne, v Rusku, či na susednej Ukrajine.

Automobilový priemysel nikdy nebol zraniteľnejší ako dnes, keď stojí pred veľkým technologickým skokom. Čas sa chýli k zmene paradigmy, k momentu, keď na rope závislý benzínový motor nahradí nová koncepcia pohonu. „Peak oil“ – moment, keď bude vyťažená viac ako polovica ľahko dostupných svetových zásob ropy, je na programe dňa, niektorí geológovia dokonca tvrdia, že tento historický moment má už ľudstvo pár mesiacov za sebou. Ekonómovia sa zhodujú, že po Peak oil bude pre svetové ceny ropy už len jedna cesta – strmá cesta hore. S jasnými dôsledkami pre globálnu energetiku a dopravu. Za vysoko najpravdepodobnejší pritom považujú prechod na automobily s elektromotormi poháňanými buď batériami alebo vodíkom.

Elektrifikácia automobilov je už v plnom prúde, na jej vrchole sú dnes komerčne dostupné typy hybridných áut, vrátane takzvaných „plug in“ hybridov, ktorých batérie sa dobíjajú z bežnej domovej zástrčky, spravidla na lacný nočný prúd. Kapacita dnešných batérií plug in áut umožňuje prejsť na jedno dobitie niekoľko desiatok kilometrov, čo je dostatočné na väčšinu jázd bežného vodiča. Pri dlhších trasách nastupuje motor na benzín, ale keďže veľkú väčšinu jázd áut predstavujú krátke mestské a prímestské cesty, potreba benzínu je u plug in hybridov zredukovaná na zlomok dnešnej.

Masívny prechod dopravy na elektrický pohon vyvolá otázku, odkiaľ zohnať dodatočnú elektrinu. Jedna cesta k nej môže byť zvyšovanie kapacity veľkých elektrární, individuálny charakter automobilovej dopravy je ale príležitosťou pre prudký rast malovýroby elektriny. Kým dnes masovému uplatneniu malých veterných elektrární alebo solárnych článkov bez silnej politickej podpory bránia veľkodistribútori elektriny, ich využívaniu na dobíjanie batérií pre osobné autá nebude brániť nič, okrem vhodného technického riešenia a vstupného kapitálu. Závislosť sveta na importovanej rope, rafinériách a benzínových pumpách môže vo veľkom rozsahu nahradiť samozásobovanie elektrinou z obnoviteľných zdrojov energie. 

Táto oblasť predstavuje pre Slovensko veľkú príležitosť – takú, ako bola tá, ktorú využilo Dánsko, keď sa malá, päťmiliónová krajina stala najväčším svetovým výrobcom veterných elektrární. Slovenskí špecialisti tvrdia, že veterné elektrárne by mohli v krátkom horizonte šiestich rokov produkovať elektrickú energiu až pre 600 tisíc domácností pri inštalovanom výkone 620 megawattov, a to pri dodržaní prísnych opatrení na ochranu životného prostredia a pri dnešných technológiách. Medzi technológiou veterných turbín a automobilov pritom existuje pozoruhodná podobnosť v tom, že obe stoja na elektrickom generátore, prevodovke, elektronickom kontrolnom systéme, brzdách a dajú sa masovo vyrábať na montážnych linkách. Takáto masová výroba by viedla aj k ďalšiemu zníženiu ceny veternej energie. Slovenský trh je pritom len omrvinkou oproti trhu európskemu a svetovému.

Slovensko sa môže stať Detroitom alebo prosperujúcim Dánskom. Príležitosť je tu. A realita? V Rakúsku dnes vyrába elektrinu 800 veterných elektrární, v Nemecku 20 000... a na Slovensku sa točí deväť vrtúľ s inštalovaným výkonom 5 megawattov. Slovenská vláda dáva najmenej peňazí na výskum, vývoj a vzdelanosť v celej Európskej únii, peniaze, ktoré by mali ísť na vedu a vzdelanie tu končia v tuneloch. Inovačný potenciál na Slovensku však stále nie je úplne mŕtvy - dokazujú to úspešní výrobcovia ultraľahkých lietadiel v Prievidzi či veterných mikroelektrární pri Brezne.