JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

Propaganda sú tí druhí

V roku 1953 vypukli v bývalom východnom Nemecku nepokoje. Bertolt Brecht ako reakciu napísal báseň Riešenie. Vedenie krajiny lamentovalo, ...

[Richard Filčák]

Fraškovitý pokus o puč, dobre zorganizovaná represia

Neskoro večer 15. júla sa počas niekoľkých hodín udial zinscenovaný pokus o prevrat. Prevrat jednomyseľne odsúdili parlamentné strany, ...

[Joachim Becker]

Podat ruku nebo strhnout do propasti?

Před pár dny média přinesla zprávu o muži muslimského vyznání, který ve Švédsku odmítal potřást kolegyním v zaměstnání rukou, ...

[Vendula Filipova]

Slovensky náhodné povstanie

Kríza žánru | Slovensko | Martin Kasarda | 07.07.2008

_ma_small

Uhryznúť si z národného mýtu chce nielen kus fundovanej práce, ale aj trocha odvahy a schopnosti pozrieť sa na veci inak. Kniha Martina Lacka Slovenské národné povstanie 1994 (Slovart, 2008) je pokusom o mýtobúračstvo jedného z najbizarnejších príbehov našej modernej, ešte živej histórie. Tak, ako SNP bolo typicky slovenským dejinným predelom-nepredelom, je aj Lackova kniha provokáciou - neprovokáciou. Aj v prípade udalosti, aj v prípade knihy sa môžeme tešiť, že sa aspoň niečo udialo. Ale v obidvoch prípadoch môžeme aj smútiť, že sme akosi ostali na polceste – demýtizácie a deheroizácie rovnako ako dobovej deštrukcie Tisovho režimu.

Lacko sa pustil do esejistického pomenúvania súvislostí a poukazovania na absurdity – viac alebo menej smutno-smiešne, ktoré charakterizovali prípravy, vznik a priebeh celého nášho podivného povstania. Nie je prvý, kto sa rozhodol pre demýtizáciu povstania, ale práce iných historikov smerovali skôr k upresňovaniu faktov a zdôrazňovaniu komunistami potlačovaných či vygumovaných stránok povstania, hľadaniu hrdinov s občasným taktným zahmlievaním ich nehrdinských činov, než k dekonštrukcii celého povstaleckého mýtu. V tomto smere je Lackova práca relatívne priekopníckym činom, ktorý odmieta pokračovať v rozprávaní príbehu s účasťou nedotknuteľných postáv odboja a zachovaním mýtotvorných prvkov. Keďže jeho história je malgámom faktov a úvah, snaží sa aj o vytvorenie morálneho postoja k tomu, čo sa vlastne na Slovensku dialo v rámci prvej Slovenskej republiky. Lacko rozhodne nie je hysterickým „historikom“ glorifikujúcim Tisa, opakovane upozorňuje na celú bizarnosť po Mníchove okliešteného zvyšku krajiny. Vojnové Slovensko si žilo niekoľko rokov svoj sen o samostatnej krajine, ktorej sa vojna akosi nedotkne. Blahobyt, tá slizká hydra škrtiaca odboj, bol v porovnaní s inými krajinami (a dokonca aj s Nemeckom), relatívne vysoký, takže statočný sedliak či úslužný malomešťan si radšej hľadeli svojej roboty, ako by mali štuchať tigra paličkou. Status ľudí počas prvých rokov slovenského štátu netlačil na vytváranie odboja, nespokojnosť bola minimálna, šťastná slovenskosť sa adaptovala. Deheroizácia nejestvujúceho odboja a vytvorenie akejsi „mapy myslenia“ či sociológie prvej Slovenskej republiky nás ešte len čakajú. A nebude to radostné zistenie, tak, ako vyrovnávanie sa Nemcov so svojou nacistickou minulosťou bolo tancom na rozpálených uhlíkoch.

Lacko upozorňuje na fakty, podľa ktorých vlastne plány na povstanie boli hrou vysoko postavených osobností politického, hospodárskeho a vojenského života, ktoré nemali oporu v nejakom ľudovom hnutí odporu. Keby Lacko doťahoval do dôsledkou svoju terminológiu, skôr by sa o prípravách na povstanie dalo hovoriť ako o akomsi pokuse o puč či štátny prevrat. Keby sa bol udial podľa tých predstáv, ktoré by mohli byť pre Slovensko ideálne... ale v histórii žiadne keby nejestvuje.

A na Slovensku nič nie je ideálne.

Namiesto kooradinácie s cieľom uskutočniť vysoko organizovaný prevrat sa začali spoločenské hry o to, kto s kým môže vládnuť, kto má čo robiť, kto sa urazil a kto čakal, že bude vodcom či aspoň bude môcť o niečom rozhodovať. Žiadne slovenské hnutie odporu voči štátu nebolo tak silné, ako túžba po uchopení moci inou skupinou ľudí (dokonca len čiastočne inou), než aká vládla. Lackov pohľad na „ľud“ je skeptický, občania nejak zvlášť netúžili po zmene fungujúceho systému, ktorý zabezpečoval relatívny blahobyt. Nezvládnuté vojenské velenie, priam ukážkovo slovenské vzťahy animozity jednotlivých častí armády a neochota prostých vojakov pustiť sa do skutočného boja (veď je žatva, kam chcete ísť bojovať?), sú len smutným kocúrkovským zistením, že malichernosť je našou národnou črtou a nadelili nám ju rovnakou mierou s ťapákovskou apatiou a figliarstvom krátklozrakých beťárov, ktorí vidia tak po horizont najbližšej hole.

Vojenský prevrat, teda to, čo dnes vydávame za povstanie, sa vlastne dokonale nevydaril. Bol to vojenský prevrat, kde bolo na smetisku viac kohútov a viac svetových strán, na ktoré sa kikiríkalo. Ak k tomu prirátame podivuhodné postavy vysokých politikov a úradníkov Tisovej vlády, ktorí sa k povstalcom pridali, gerilové bandy terorizujúce občanov známe ako partizáni, neuveriteľne hlúpe dezercie vojakov, neschopnosť čo i len trochu deštruovať infraštruktúru s cieľom oslabiť nepriateľ, mýtus o ľudovom hnutí za denacifikáciu bledne. Povstanie sa mení v tejto knihe na našu slovenskú, náhodnú frašku. Vzniklo akosi nekoordinovane, bez záujmu mocností, bez záujmu ľudu, ako náhodná akcia, ktorá nemala byť taká, aká bola. Slovensky náhodné povstanie s obrovskými chybami, slovenskými necnosťami a nedôslednosťami. Slovensky nekoncepčné povstanie bolo vlastne

01.                 bez idey (áno, nechceme Hitlera a Tisa, negatívne vyčlenenie ako tak fungovalo, ale čo vlastne chceme? Vlastnú slobodu? Česko-slovenský zlepenec? Sovietsku nadvládu?)

02.                 bez reálnej vojenskej sily (česť padlým hrdinom, ale mohlo ich byť v niektorých bojoch podstatne menej), pretože slovenská armáda buď stihla byť odzbrojená, alebo pozostávala z chlapov, ktorým boli prednejšie vlastné zadky než spása

03.                 bez koncepčnej práce (prečo povstalci nechali Nemcom muničné sklady? Lietadlá? Fabriky? Prístupové cesty?)

04.                 bez koordinácie nielen so svetom (ktorý na povstanie asi kašlal),a le aj medzi domácimi skupinkami dobrých a ešte lepších vojakov, partizánskych vandalov a polície

05.                 s bezmocným gestom vzdoru, ktoré sa podarilo premeniť na mýtus morálneho víťazstva nejestvujúcich hrdinov, ktorých po roku 1948 vyrástlo viac než hríbov po daždi.

 

Lacko sa však nevie sám celkom rozhodnúť, či bude faktografickým historikom, alebo popustí medze svojich interpretácií slobodne ďalej. Niektoré otázky si kladie, iné vyvstanú prirodzene pred čitateľom, ktorému nezostáva, len pýtať sa a... nedostať odpoveď. Lacko je na polceste, jeho dúchanie do povstaleckých pahrieb zaváňa budúcim ohňom, ale ešte stále víri aj popol, ktorý môže všetko udusiť. Kniha priam volá po tom, aby sa celá tá neslávne slávna kapitola slovenských dejín riadne rozprášila a ako mozaika plná morálnych chýb, osobných previnení, kolaborácie, ktorá sa medzi rokmi 1939 až 1945 udioala, začala nanovo interpretovať. Bez hysterických Vnukov a zapálených Bobov, bez pátosu a s vedomím, že dejiny nezmeníme, ale musíme sa naučiť s nimi žiť. A hlavne si o nich neklamať.

Martin Lacko, Slovenské národné povstanie 1944, Slovart, 2008



Bookmark and Share

Hodnotenie

6

Tento článok zatiaľ hodnotilo 28 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Diskusia

Naposledy pridaný: 28.07.2008 (Povstanie ci inu vojensku akciu)

Diskusia k článku obsahuje 4 príspevkov


Video

Varoufakis: Capitalism will eat democracy unless we speak up vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2016 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist