Možno na popud ďalších komplikácií [http://www.sme.sk/c/5162736/tlacovy-zakon-ma-prve-rozsudky.html] redakcie spojených s dodržiavaním tlačového zákona sa denník SME rozhodol (na oplátku?) spraviť z „hovorcu“ strany SMER, Braňa Ondruša, šovinistu a homofóba. Z jeho príspevku na konferencie o ľavici totiž vystrihol niekoľko slov z kontextu, čím im dodal neželanú pridanú hodnotu. Použil tam totiž slová „cigáni a buzeranti“ [http://www.sme.sk/c/5163372/mensiny-podla-ondrusa-cigani-a-buzeranti.html].

Kto číta, alebo aspoň trochu pozná, jeho názory z týždenníka Slovo alebo Britských listov, vie, že je to v prvom rade človek, ktorý je ľavičiarom z presvedčenia už dlhé roky. Práve z tohto dôvodu je nepredstaviteľné (a nezlúčiteľné), aby vážne dehonestoval akékoľvek menšiny.

 Spor

Konkrétne medzi publicistami denníka SME a premiérom Ficom totiž už dlhšie badať hašterenie a vzájomnú animozitu. Zatiaľ, čo premiér novinárov neprestajne odsudzuje, tí mu to okrem dennodenných kydajúcich článkov, na ktorých si zvyšujú čítanosť a znižujú žlč, vracajú aj karikatúrami, či videami. Radosť, s akou sa dokážu pomstiť a nájsť v premiérovom kabinete prešľapy či chyby sa podobá radosti decka, ktorému sa podarilo spraviť z mydla bublinu (príkladom je video zástupcu šéfredaktora SME, Lukáša Filu: http://komentare.sme.sk/c/4943715/videokomentar-smiesny-brano-ondrus.html)

 Menšiny

Ako je to ale dnes s tými menšinami? Napríklad Slavoj Žižek, populárny filozof dneška, (ktorého texty sa objavili už aj v prílohe Fórum spomínaného denníka SME) sa vyjadril podobne nadľahčene ako aj Ondruš, že jediný spôsob, ako dnes v prostredí záplavy viktimizácie nebyť považovaný za rasistu, je „urážať“ všetkých [http://www.youtube.com/watch?v=aZwesgneidE&feature=channel]. Zdá sa to byť len vtip? Žiaľ, jeho poznámka vyjadruje podstatu terajšej doby. Urážaním mal však Žižek s trochou nadsádzky na mysli kritizovanie. Ak napríklad kritizujete Izrael za izoláciu Palestíny môže sa celkom ľahko stať, že budete považovaný za antisemitu, a naopak, ak ste na strane Izraela, môže sa stať, že budete považovaný za islamofóba. Alebo, ak ste prípadne za vstup Turecka do Európskej únie, môže vám nato komunita Arménov povedať, že ste voči nim bezohľadný, no ak zase uznávate Arménsku genocídu, môže to byť negatívny signál pre Turkov zaradiť vás medzi svojich nepriateľov.

 Každopádne, aby sme sa vrátili späť k našej veci a vymotali sa z toho: pán Ondruš použil slová, ktoré použil, pretože bol medzi ľuďmi, ktorí sú mu myslením blízki (nie na tlačovej konferencii) a tak možno dosť dobre predpokladať, že budú rozumieť jemným narážkam jeho slov, a že nikomu medzi ľavičiarmi ani nenapadne degradovať niekoho na základe rasy či národa, pohlavia, náboženstva, kultúry. Niečo také si dovolí povedať iba v tom prípade, ak paroduje zástupcov protikladného ideovo-politického spektra. Práve tí totiž robia z menšín   parazita inak „zdravej“ spoločnosti, v ktorej sme všetci rovnakého vierovyznania, pohlavia, národnosti, ba i krvnej a vodičskej skupiny. Tí sa snažia predstaviť rozmanité (nám všetkým vskutku blízke) podoby žitia  pod zväčšovacím sklom ako obludy a desy schopné zožrať koňa. Tým ale tomuto koňovi sami nasadzujú klapky na oči a ženú ho do nikým neželanej skazy.

 Aby som to uzavrel, dovolím si tvrdiť, že túto elementárnu toleranciu má však v sebe každý ľavicovo zmýšľajúci človek, pretože dokáže lepšie pochopiť podmienky, v ktorých sa ocitajú ľudia ak sú vylúčení zo spoločnosti. Opaku môže uveriť iba ten, v kom ľavica evokuje fantasmagorické predstavy o kadečom čudnom, neznámom a všeobecne nepreferovanom. Bodka.

Autor je básnik a filozof