Po krátkej odmlke sme do redakcie dostali nový text skupiny Púnici zo sv. Justa k výročiu Pražskej jari. Zároveň využívame príležitosť, aby sme oznámili našim verným aj neverným čitateľom, že na september pripravujeme stránky jetotak v novej podobe.

Nádej zomiera posledná

 
SMER-SD vládne, ale socializmus, ako hybná myšlienková a politická sila európskej civilizácie, je aj na Slovensku v stave klinickej smrti. Čo pri tohtoročných spomienkových podujatiach potlačenia Pražskej jari celkom určite nezaznie? Svedectvá generácie, ktorú 20 rokov obetovávajú politici na oltároch ekonomických reforiem a sociálneho pokroku.

 
"Napriek tvrdej a poctivej práci žijem od výplaty do výplaty. Čo horko ťažko ušetrím, veľmi rýchlo utratím, lebo ceny rastú, a platiť nielen môžem, ale aj musím za stále širší okruh tovarov a služieb. Kto má deti, neušetrí takmer nič. A časy sú zlé, život sa s nikým nemazná. Každý je odkázaný len sám na seba, na svoju šikovnosť a na svoju šťastnú hviezdu.

 Povedali mi: áno, je to presne tak, ako to cítiš, a tak to aj má byť. Každý je predsa zodpovedný za svoj život. Sme slobodní a hrdí ľudia, každý s vlastným osudom. Taká je realita. Čas snov a utópií skončil. Našťastie. Všetci vieme, ako dopadla tá komunistická.

 Jasné, na ruku dostávaš málo, ale pochop, že sme všetci na jednej lodi, a už len to, že máš pracovnú zmluvu a nie si platený na čierno je veľká vec. Konkurencia je neúprosná, a my Ti nemôžeme zaplatiť viac, lebo celý podnik by išiel do kolien. Treba vyčkať, zatnúť zuby, a raz bude lepšie. Možno nie pre Teba, ale možno pre Tvoje deti. Ty hlavne dri, a Tvoje deti nech sa učia to, po čom raz bude na trhu práce najväčší dopyt. Vieš, to je taký zákon trhu: ak bude vysoký dopyt, budú lepšie platení. Ozaj, načo chcú byť všetci doktormi a právnikmi? Veď teraz najviac treba murárov a montérov, alebo elektrotechnikov!

 A potom pokračovali: ale jedno pre Teba predsa len môžeme urobiť. To, čo dostávaš na ruku je len časť celkovej ceny Tvojej práce. Časť z celkovej ceny Tvojej práce si privlastňujeme my, ale však to je v poriadku, lebo my Ti tu prácu dávame, máme kapitál, vlastníme výrobné prostriedky, všetko to tu držíme pod kontrolou, riskujeme. Takže je to fér. Ale časť si privlastňuje štát! Áno, tí darebáci úradnícki, čo Ťa stále len okrádajú, buzerujú a ponižujú, a ktorí Ti nikdy v ničom naozaj nepomôžu. Teda aspoň pokiaľ Ti nie sú rodina, alebo ich nepodplatíš. Tieto peniaze nielenže títo nenažraní paraziti sami prežierajú, ale veľkú časť rozdávajú rôznym sockám a ešte väčším darmožráčom! Toto nie je fér!

 Tak vieš čo? My pre Teba spravíme toto: časť z ceny Tvojej práce, ktorú si privlastňujú tí úradnícki darmožráči a do červena prehnití politici Ti vrátime. Sú to Tvoje peniaze. Štátu nič nedlhuješ, naopak. Ale nedostaneš ich na ruku. Budeš si ich musieť odkladať, šetriť si ich, na starobu. Táto časť celkovej ceny Tvojej práce Ti prináleží, a ak by si sa nebodaj staroby nedožil, odkážeš ju svojim najbližším. Vieme, že si šľachetný človek. My rešpektujeme Tvoju dôstojnosť.

 Veru tak, chytilo ma to za srdce. Pristal som, to dá rozum. Potom prišli ďalší, a bili na poplach, že vraj som sa nechal napáliť, že sa moje úspory roztápa. Bankári vravia, že sa nemám báť, že nejako len hádam bude, a všetko nakoniec dobre dopadne. No vyber si medzi politickým lumpom a bankárom! Obaja podnikajú s ľudskou dôverou. No  politik ju podrýva dennodenne. Nech sa na mňa teda nik nehnevá. V najhoršom prípade v podstate nemám čo stratiť. Predtým som nemal nič, a teraz mám aspoň nádej. Dali mi nádej, že aspoň niečo bude raz fér. A nádej zomiera posledná."

 Stranícke špičky SMERu-SD sú za radikálnych socialistov označované neprávom. Ich politika je politikou spoločenskej stability, nie spoločenského pokroku, o trochu širšieho prerozdeľovania nárastu bohatstva, nie sociálnej spravodlivosti. Ľavicoví aktivisti, ktorí sa voči tejto strane ostro vymedzujú s tým, že kvalitou nekorešponduje jej západným partnerom, sa hlboko mýlia. Je im rovnocenná. Nedáva ľuďom nádej, nehľadá pokrok, iba v slovenských špecifických podmienkach spravuje.

 
Pri príležitosti spomienky na násilné potlačenie Pražskej jari, pri príležitosti spomienky na ľudské potupenie brata Alexandra Dubčeka a všetkých tých, ktorí spolu s ním verili v lepší a spravodlivejší svet, všetkým ľuďom dobrej vôle pripomíname, že nádej neumrela. Je čas začať dúchať do pahrieb.

Pútnici vrelo nabádajú k šíreniu tohto textu tak ako aj predchádzajúceho manifestu, ktorého ukážkovú časť nájdete nižšie.

Súvisiace články:

• PÚTNICI: Politický manifest IV. časť