Politickú scénu ovláda kauza Gorila, preto je prirodzené, že téma dominovala aj nedeľným diskusným reláciám.

Všetky tri relácie obsadili politici SaS a KDH, SDKÚ pozvanie odmietlo. Názory Smeru, Most-Híd ako ani SDKÚ tak diváci nemali možnosť poznať. Juraj Miškov a Daniel Lipšic priznali kauze všetku vážnosť a pomerne otvorene sa k nej vyjadrovali. Z pozície Miškova je to nízkoriziková taktika s pomerne vysokým ziskovým potenciálom (vzhľadom na krátke pôsobenie v politike strany SaS). Jedinou prekážkou, ktorú musel prekonať, bolo vysvetlenie, prečo na základe tej istej sumy informácii nevyužila strana SaS veto pri nominácii Bubeníkovej do pozície šéfky FNM a o rok a pol roka neskôr ju odvolali. Dôvodom mala byť politická zodpovednosť, ktorú prevzalo na seba SDKÚ. Ivan Mikloš na svojom blogu síce potvrdzuje, že pri nominácii Bubeníkovej prebehol rozhovor na tému Gorila, ale o politickej zodpovednosti sa nezmienil. Isté je, že SaS nevyužilo svoje právo veta, a Bubeníkova bola zvolená.

Z dnešnej perspektívy to vyznieva ako strach liberálov otvoriť tému, ktorá mala a má potenciál zmeniť mocenské rozpoloženie v politike. SaS k tomu potrebovala médiá, stratu koaličného potenciálu a predvolebnú atmosféru. Nespravila tak však žiadna iná politická strana. Pozícia SaS sa tak voči ostatným nezhoršuje. Rovnako tak by nemala byť spochybňovaná dôležitosť témy, ktorú SaS Gorile v dnešných dňoch dôsledne pripisuje.

Pozícia Daniela Lipšica je vzhľadom na prítomnosť predstaviteľov KDH v Gorila spise o poznanie komplikovanejšia. Rovnako ako SaS vedel o kauze minimálne od roku 2010. Spis nezverejnil, inicioval ale nové šetrenie, ktoré na svojom blogu pozitívne hodnotí aj Lipšicov kritik Jozef Šátek. Lipšic v relácii zamlčal kontext ,v ktorom v spise figuruje jeho teraz už bývalý poradca Ivan Krajniak. Kým Lipšic pravdivo uvádza, že Krajniak nie je spomínaný „pri nejakých províziách, alebo že chodil do nejakého bytu, alebo že dostával nejaké úplatky“, zamlčiava, že je spomínaný ako súčasť skupiny, ktorá mohla byť ovplyvňovaná, resp. ktorá mala hlasovať v súlade so záujmami Penty. V kontexte odvahy vystupovať proti svojím straníckym kolegom (Pavol Hrušovský) a snahe o dôkladné vyšetrenie kauzy Gorila sa však jedná o drobný prešľap. Daniel Lipšic ako jeden z mála politikov rysuje novú deliacu líniu v slovenskej politike na kauze Gorila. Zatiaľ čo politici strany Smer relevantnosť kauzy spochybňujú a zbavujú sa zodpovednosti s odkazom na zdanlivú nezainteresovanosť, politici SDKÚ sú neschopní postaviť nových nezdiskreditovaných lídrov. Obidva tábory rozptyľujú pozornosť z kauzy predvolebnou rétorikou. Jeden buduje sociálny štát, druhý konkurenčné Slovensko. Z pohľadu občana, ktorého záujmom je transparentný, dobre spravovaný a neskorumpovaný štát, sa javí konanie Daniela Lipšica ako žiadúci a ojedinelý výkon.

Vznikla situácia, v ktorej máme na kauze Gorila vytvorené tri typy strán. V prvom je SaS, ktorá zo svojej pozície nováčika len málo dotkntého korupčnými podozreniami ako celok zastáva nekompromisný postoj; v druhej sa nachádza KDH, ktoré je v kauze namočené, no zároveň časť strany je ochotná prijať personálne zmeny (Lipšic). Po hlasovaní o odvolaní Bubeníkovej je v tejto skupine aj Most, ktorému však chýba reflexia do vlastných rad. V tretej sú spolu SDKÚ so SMER-om odmietajúce zaoberať sa kauzou. Robert Fico nám odkázal, že si nemyslí, že „je to nejaká veľká téma pre verejnosť“ a podľa Dzurindu ide o súčasť predvolebného boja, takže sa témou nebude zaoberať a záležitosť necháva v rukách vyšetrovateľa. Ivan Mikloš si spis dokonca prečítaľ až 12 januára, niekoľko týždňov po vypuknutí kauzy.

Súčasť predvolebného boja to rozhodne je a buďme za to radi. Nie je lepšia príležitosť pre občanov ukázať, že to pre nich „veľká téma je“. Problém takýchto občanov je, že ak zrovna v ekonomike neholdujú Hayekovi a v európskych otázkach Václavovi Klausovi (SaS), zároveň nemajú chuť dávať šancu neznámym a programovo nesúrodym politickým formáciám (OĽ a 99%), tak v týchto voľbách nemajú koho voliť.

Možnosť odpáľkovať závažnosť problému odkazom na anonymitu a podvrh spisu a odkazovať sa na vyšetrovacie orgány, ktoré majú potvrdiť autenticitu materiálu, má v sebe niekoľko zásadných problémov. Zhodiť dokument s odkazom na jeho nedôveryhodnosť by bolo možné, ak by sa jednalo o čerstvý spis prichádzajúci od neznáma. Minimálne dva roky života spisu je už príliš dlho na to, aby bol dôveryhodne spochybnený. Doterajšie vyšetrovania boli buď z nezávislých zdrojov spochybnené (Šátek, Nicholson), alebo za neznámych okolností odobraté a pozastavené. Zároveň okolnosti voľby generálneho prokurátora a stav súdnictva na Slovensku nedávajú veľkú nádej na to, že by táto kauza mohla byť vyšetrená a „chcela“ byť vyšetrená.

Platia slová premiérky Radičovej: „V politike platí, že rozhodnutie nemá nahradiť vyšetrovanie orgánov, ale má nastoliť isté spoločenské štandardy a politickú kultúru. Platí teda, že pochybnosť o vykonávaní štátnej funkcie, je dôvodom na odvolanie“. To je zároveň odkaz do vnútra všetkých politických strán, pre všetkých politikov, ktorí o sebe uvažujú ako o slušných ľuďoch a svoje mlčanie a podporu straníckeho statu quo si ospravedlňujú politickým pragmatizmom a uspokojujú sa vlastnou čistotou. Vy ste mlčiaca väčšina, ktorá svojím mlčaním udržuje pri moci oligarchov. Tým sa stávate spoluvinníkmi.

My občania sme nútení zasa raz voliť menšie zlo. Nie je však dôvod rezignovať. Volebný systém nám dáva možnosť vykrúžkovať tých, ktorí sú zodpovedný za súčasný stav, a pomôcť tak v stranách tým, ktorí ho môžu zmeniť. Zároveň stále môžeme písať, kričať a protestovať, keď si myslíme, že niečo je potrebné zmeniť. Je to príliš veľa na to, aby sme rezignovali.

V stávke je veľa. Hrá sa o dôveryhodnosť politických strán a politického systému ako takého.  

Autor pracuje na projekte demagog.sk

Súvisiace články:

• Sociálne predávkovanie
• Keby tak niekto ozvučil Gorilu
• Nejasná správa z Planéty opíc
• Strata času