Prednášky Genovévy Grácovej a Petra Maruniaka konaných v Stredisku zahraničných Slovákov Domu Matice slovenskej v Žiline z roku 2006 spolu s ďalšími, bonuso¬vými príspevkami tvoria publikáciu Vydavateľstva Matice slovenskej Bližšie k poznaniu pravdy.

Keďže sa už v jej samotnom názve pojednáva o pravde, iste je situácia vážna, ktosi alebo dokonca čosi nám ju zatajuje, žijeme azda v klame, nejasnostiach a vyššie uve­dení au­tori sa nám rozhodli poukázať práve na tie miesta, ktoré nám súčasný spoločenský dis­kurz – rozumej ľavicovoliberálny – diktuje, vedome či nevedome zahmlieva vlastnou verziou histórie – samozrejme –, vskutku nepravdivou a politicky tendenčnou. Našťastie je táto publikácia špecifikovaná pod­titulom – Exil slovenskej štátnej orientácie po r. 1945. Bravúrny eufemizmus pre ľudácky anachro­nizmus prežívajúci aj vďaka Františkovi Vnukovi, ktorého historickým analýzam je venovaná vyše polovica príspevkov.

Za všetky asi najviac do oči bijúci referát o Vnukovom diele Mať svoj štát zna­mená život. Politická biografia Alexandra Macha. Minister vnútra slovenského štátu sa v nej stáva héroom a martýrom, jedným z „najodvážnejších a najudatnejších bojovníkov (...) ľu­dáckeho hnutia“. Určite by teraz popíjal z čaše v slávnej starogermánskej Valhalle, ale – ako Maruniak do­kladá príklad jeho morálnych kvalít, dokonca v bolde – on „zdôrazňoval potrebu vlastnej ide­ologickej orientácie, ktorá má svoje korene v kresťanstve a v slovenskom národovectve“.

Aj k ďalším reprezentantom vojnového Slovenska – Ferdinandovi Ďurčanskému a Jozefovi Tisovi sa prejavuje istá zmierlivosť, veď sám prezident „odmieta a argumentmi vyvracia bod obžaloby“, že tu bol „zavedený autoritatívny režim a fašizmus“, hoci tiež tvrdí o inšpiráciách v národnom socializme – teda nacizme, aj keď ich zjemňuje iba na ekonomické aspekty. Čo je vlastne aj trefné, ak máme na mysli fiškálnu likvidáciu židovských spoluob­čanov, pred tou fyzickou.

Nechcem zjednodušovať a uvedomujem si komplexnosť problematiky slovenskej politickej situácie počas druhej svetovej vojny, no v tomto prípade sú Grácovej a Maruniakove príspevky ako evanjeliá; v detailoch sa nezhodujú a dokonca si odporujú.

Uvediem príklad: Ak Tiso reprezentoval ultranacionalistické krídlo Hlinkovej slovenskej ľudovej strany a Vojtech Tuka ašpiroval prijať nemeckú podobu nacizmu, Ďurčanský sa potom blížil viac k tukovcom. Ako potom môže byť v Maruniakovom referáte periodikum Nástup – do ktorého Ďurčanský prispieval – očistené slovami oficiálneho ideológa slovenského štátu Štefana Pola­koviča ako „možnosť vyššieho vzdelania, ktoré sa dostalo väčšine tej mládeže“, ktorej  „styk s cudzinou prostredníctvom štipendijných miest a medzinárodných kongresov uspôsobil ju k tomu, aby začala formulovať svoje vlastné postoje v rámci strany“? Absolútne sa tým za­hmlieva fakt, že vskutku sa okolo neho koncentrovala „otvorene fašistická skupina ľudáckej inteligencie“, ktorému sa – mimochodom – nechcene a asi aj nevedome pod vplyvom Tisovej výpovede prikláňa i Grácová, kritizujúc jeho „prí­lišný radikalizmus“. Obhajovacej reči prezidenta slovenského štátu sa taktiež ve­nuje príspevok Analýza knihy: Dr. Jozef Tiso o sebe.

Vidíme teda ako sa celý tento národne uvedomelý kult rozpadá v základoch pri stredo­vekých postupoch legendistov vtestnať dobre živené ľudácke telá do podoby vycivených a vyziabnutých askétov.

Ďalšie príležitostné príspevky Grácová a Maruniak venovali Antonovi Hlinkovi, Do­minikovi Hrušovskému, Šebastiánovi Labovi, Augustínovi Záňovi či dokonca Katedre slo­venských dejín a kultúry na Ottawskej univerzite.

Matičná publikácia Bližšie k  poznaniu pravdy je natoľko poznačená hrdzou klerika­lizmu, nacionalizmu a nacizmu v podobe stálej potreby ideologicky revidovať slovenskú históriu, pou­kazovať, ba až konšpiračne upozorňovať na...

Na čo vlastne???

Hádam je potom aj korektnou otázkou, či má publikácie takéhoto charakteru vydávať štátom podporovaná inštitúcia?!

(GRÁCOVÁ, Genovéva – MARUNIAK, Peter: Bližšie k poznaniu pravdy : Exil slovenskej štátnej orientácie po r. 1945. 1. vyd. Martin : Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2007. 288 s. Mušľa. ISBN 978-80-7090-850-1.)

Viac informácií o autorovi na webovej stránke peterfriusjilek.eu