Rómska menšina je na Slovensku väčšinovou spoločnosťou vnímaná ako veľmi problematická a je často ostrakizovaná.

Čo je nutné zmeniť, aby tomu tak nebolo? Rómov alebo celú spoločnosť?

 V Košiciach, odkiaľ pochádzam, je Luník IX veľmi častou témou diskusií. Som nesmierne rád, že sa nám podarilo zbaviť sa skupín na Facebook-u, ktorých členovia chceli namiesto tohto sídliska tobogán, vypáliť ho alebo cítili krivdu, že peniaze Európskej únie určené na asimiláciu Rómov, by mali byť investované do niečoho užitočnejšieho, resp. do rozvoja „normálnych a bielych“. S odstránením skupín samozrejme neprišla zmena v myslení ľudí. Reflektujú ale smutnú realitu vnímania Rómou optikou väčšiny spoločnosti.

 Príčiny tkvejúce v ich životnom štýle je zbytočné opisovať. Omnoho podstatnejšie je pozrieť sa do vnútra tohto problému. V prvom rade s Rómami pracujeme v minimálnej miere. Nesnažíme sa ich vzdelávať, pomáhať im so zmenou životných návykov a dokonca ich ani tolerovať. Celá aktivita spočíva v ostrakizácii a diskriminácii. A to nie iba medzi ľuďmi, ktorí vnímajú Rómov na vlastnej koži, ale celým spoločenským spektrom. Väčšina ľudí sa domnieva, že sami majú chcieť a zmeniť svoj život. Nikto si už ale neuvedomuje nakoľko determinujúce je pre človeka sociálne pozadie. Keď raz niekto vyrastá medzi siedmimi súrodencami a celá rodina nedodržiava základné hygienické návyky, môžeme ho učiť koľko chceme o dôležitosti umývania zubov dvakrát denne, keď sa raz vráti domov a nemá nielenže vzory a motiváciu, ale ani zubnú kefku a pastu.

 Moje slová potvrdzuje snaha Antona Marcinčina z KDH vytvárať špeciálne „rómske“ štatistiky kriminality, vzdelania a iných ukazateľov, znenia programov kandidátov na primátora v Košiciach, podpora Mariána Kotlebu, či už na čele Slovenskej pospolitosti, Ľudovej strany – Naše Slovensko alebo v komunálnych voľbách a ovácie pri protirómskych demonštráciách v Krompachoch a Šarišských Michaľanoch pred necelými dvomi rokmi. Žiadna z týchto situácií neviedla, a ani nikdy nebude viesť, ku zlepšeniu situácie Rómov a ani ostatných ľudí na Slovensku.

 Teraz sa naskytá otázka: Je problém skutočne iba v Rómoch?

 Pre zodpovednú odpoveď je dôležité zamyslieť sa a hľadieť na svet optikou odsudzovaného človeka. Rómov môžeme vzdelávať, poskytnúť im akékoľvek vysoké sociálne dávky, pracovať s nimi, ale v momente, keď sa osamostatnia, stále vstúpia do sveta, v ktorom sú diskriminovaní. Vo verejnej doprave si k nim ľudia neprisadnú a v obchode od nich predavačka vezme peniaze iba dvomi prstami a grimasou na tvári, lebo keby ich zobrala celou dlaňou, tak stopercentne dostane blchy. Jednoducho bez zmeny myslenia celej spoločnosti nedokážeme vyriešiť „rómsky problém“ bez ohľadu na to, ako veľmi sa budeme snažiť pracovať iba s Rómami.

 Po týchto slovách bude veľa ľudí namietať, ako často počúvam, že oni nemajú nič proti tým, ktorí sa snažia a pracujú. V skutočnosti ale keď stretnú v mestskej hromadnej doprave verejnoprospešného pracovníka Róma, tak idú na opačnú stranu vozidla, pretože ich bude chcieť určite okradnúť. Pri bielom človeku, ktorý je evidentne z nižších sociálnych pomerov už tento problém nehrozí, pretože je biely. Neuvedomujú si hneď dve veci. Prvou je, že z Rómov sa nestanú hneď vyvoňaní manažéri v oblekoch, ale sociálny presun, aj pri najlepšom splnení všetkých predpokladov, bude trvať niekoľko generácií. Druhou je demotivácia, ktorá takýmto správaním vzniká, pretože každý jeden človek vníma svoje okolie, a ak sa cíti byť vyčlenený aj napriek vlastnej snahe, ale nevidí zmenu k lepšiemu, tak rezignuje. Každý z nás potrebuje dobrý pocit z vykonanej práce. My tejto menšine nedávame ani v najmenšom pocítiť uznanie, preto sami nemajú dôvod snažiť sa a problémy v celej spoločnosti pretrvajú.

 Rómsky problém sa týka všetkých, jeho vyriešenie ale tiež.