JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

Simon Theur: TTIP, jeho víťazi a porazení

Únik dôverných dokumentov z rokovaní o Dohode o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP) v pondelok 25. apríla potvrdil ...

[Kriteko]

Milý Martin

Keď som si po Veľkej noci pozrel internet a zdrvený pochopil, že na dohodnuté stretko sa nebudeš môcť dostaviť, spomenul som si, ako som ...

[Tiburon]

Boj proti sexuálnemu vykorisťovaniu

Pred pár dňami som sa zobudil do ďalšieho dňa poznačeného novým hrozným obvinením príslušníkov mierových síl slúžiacich v ...

[Parfait Onanga-Anyanga]

Za komunistov bolo lepšie

Kríza žánru | Slovensko | Ján Košč | 16.11.2015

_ma_small

Všetci mali prácu, všetci mali kde bývať, mlieko stálo 2 koruny, bol tu pokoj, kriminalita malá, neboli tu boháči, ani bieda, ľudia mali k sebe bližšie - držali spolu.

Určite ste sa s takýmito, alebo podobnými vetami stretli už mnohokrát. Neviem ako vy, ale ja mám s takýmto postojom problém, nie preto, že by som ľuďom, ktorí sa takto vyjadrujú aspoň sčasti nerozumel, ale preto, že takýmto porovnávaním si tú našu realitu prispôsobujú a zároveň devalvujú našu minulosť i prítomnosť.

Nepamätám si presne, kde som bol 17. novembra 1989 večer, ďalšie dni som už ale trávil na námestiach a som na to dodnes hrdý. Vážim si, čo sme si vtedy vybojovali a vážim si, že aj napriek mnohým zrejmým nedostatkom dnes žijeme neporovnateľne slobodnejšie ako pred rokom 1989.

Nebudem sa tváriť, že ako stredoškolák som rozumel všetkému, čo sa v tých dňoch dialo a nebudem si ani klamať, že mnohé očakávania, ktoré som vtedy mal do budúcnosti neboli len nereálnymi vzdušnými zámkami. Rovnako si nemyslím, že po roku 1989 sa všetko už len zlepšovalo. Mnohé veci sa nepodarili, mnohé pokazili a mnohé sme dodnes nedotiahli do detailov. V našej spoločnosti je možné nájsť mnoho nedostatkov, ale aj napriek tomuto všetkému som presvedčený, že drvivá väčšina našej spoločnosti žije neporovnateľne lepšie, ako kedysi, aj keď samozrejme rovnako musím povedať, že stále existuje dosť veľký počet občanov tohto štátu, ktorí sa majú horšie a nie vždy možno povedať, že si za to môžu sami.

Najväčším nedostatkom vývoja slovenskej spoločnosti bolo akési všeobecné presvedčenie, že "teraz už bude len lepšie" a naše spoľahnutie sa na autority, že sa o to postarajú. Nepostarali...

Mnohí z radov týchto spomínaných "autorít" sa postarali radšej o seba a svojich blízkych. Mnohí tak činia dodnes. Divoká privatizácia, schválne skrachované podniky, korupcia, tunelovanie, verejne obstarávania, prihrávanie zákaziek, atď.

Myslím, že opakovať to čo sa tu dialo a ešte stále deje nemá nejaký hlbší zmysel, viac-menej o tom vieme všetci dosť. Čo sa ale za tie roky stalo so spoločnosťou? Tu vidím niekoľko problémov, ktoré život na Slovensku v žiadnom prípade nezlepšujú.

Atomizácia spoločnosti

Ľudia si akosi zvykli zaradiť sa do rôznych skupín, pričom tú svoju spoločenskú skupinu považujú za dobrú a ľudí združených v iných zoskupeniach automatický považujú za zlých. Veď to všetci poznáme, či už z veľkej politiky, podobné nálepkovanie a stigmatizovanie sa používa aj medzi profesnými a občianskymi združeniami, prípadne aj medzi ich sympatizantmi, ako i medzi jednotlivými sociálnymi skupinami. V slovenskej spoločnosti trestuhodne chýba spoločenská diskusia, namiesto toho majiteľov opačných názorov radi diskreditujeme, onálepkujeme, obiľagujeme - veď načo nám sú argumenty, keď máme mocnejšie zbrane, že? Akosi zabúdame, že žiadna naša spoločenská skupina nežije vo vzduchoprázdne a sme vzájomne závislí. Presadzovaním len našich záujmov nepoškodzujeme len tých druhých, ale z dlhodobého hľadiska škodíme aj sami sebe.

Tu by mnohí určite argumentovali, že atomizácia spoločnosti je normálny jav. S tým môžem súhlasiť,  veď určitá forma stratifikácie spoločnosti bola a vždy aj bude logická  a vlastne aj nutná. Lenže táto naša aktuálna je priveľká a mnohými politikmi ešte umelo priživovaná a zväčšovaná - v rámci hesla „rozdeľuj a panuj!“ je priam žiadúca, že? Problémom taktiež je, že aj donedávna súdržne skupiny vo vnútri spoločnosti sa ďalej atomizujú a uzatvárajú pred svetom a medzi sebou.

Atomizácia a uzatváranie prešlo už skoro až na úroveň komunít a rodín, ktoré mnohokrát už neudržiavajú ani žiadne sociálne kontakty mimo svoj svet. Problémom je, že strácame súdržnosť a spoločného ducha, že strácame cit a pochopenie pre problémy druhých, že pojmy ako empatia a solidarita boli nahradené ziskami a rastom. Spoločnosť sa nám pomaly rozpadá pod rukami a ak tento rozvrat nezastavíme, tak sa nám nakoniec zosype ako domček z karát aj napriek tomu, že veľmi často rozprávame o národe a občanoch, hoci v realite sú to už dnes len prázdne pojmy.

Individulizmus vs. solidarita

Samozrejme, povedať, že atomizácia spoločnosti a individualizmus sú výlučne produktom zmien naštartovaných  v novembri 1989 by bolo tak trochu nepresné, nakoľko už normalizácia za bývalého režimu naštartovala uzatváranie sa občanov do vlastných (nielen) názorových bublín, ktoré sme si držali za múrmi bytov, domov, záhradiek a chát. Po roku 1989 zaplavila spoločnosť atmosféra, ktorá presadzovala individualizmus, nakoľko v predchádzajúcej forme spoločnosti bol tento potláčaný.

Osobná zodpovednosť za svoj život, šťastie, zdravie, atď, je samozrejme dôležitá, pretože každý z nás je v prvom rade sám pred sebou zodpovedný za to, ako sa stavia k svojmu vzdelaniu, zdraviu, práci a okoliu. Lenže aj tento zdravý individualizmus sa na Slovensku nakoniec zvrhol na bezbrehú formu individualizmu. Zo slova solidarita sa v našej spoločnosti stalo synonymum niečoho zlého, neúspešného a zničeniahodného a za úspešných považujeme tých, čo myslia len a len sami na seba, ktorí svoje ciele napĺňajú bez ohľadu a mnohokrát na úkor ostatných – zväčša slabších.

Vybrali sme sa dobrým smerom? Podľa mňa nie, len sme prešli z jedného extrému do druhého. Mali by sme sa vrátiť kamsi na polcestu a hľadať zlatú strednú cestu, pretože cesta ktorou momentálne kráča naša spoločnosť nás nemôže priviesť k ničomu dobrému.

Ako z toho von?

Problémy stavu našej spoločnosti sú samozrejme komplikovanejšie a hlbšie ako by sa mohlo zdať, takže žiadne jednoduché a rýchle riešenie na ne neexistuje. PV každom prípade, podľa môjho názoru je jednou z viacerých, ale najdôležitejších ciest, cesta občianskej angažovanosti a aktivity. Nemôžeme si myslieť, že sa pred problémami „sveta“ ukryjeme v nejakej osobnej ulite, pretože takéto ukrývanie je ako detské zakrývanie si očí.

Mali by sme sa konečne prestať obzerať do minulosti a vzájomne sa obviňovať kto za čo môže, namiesto toho sa pozrime dopredu, pozrime sa ako funguje spoločnosť vo vyspelých krajinách s vysokou životnou úrovňou a odtiaľ si berme príklad na našej ďalšej ceste. Pozrime si rebríčky krajín s najvyššou životnou úrovňou, pozrime si rebríčky krajín podľa kvality života/šťastia obyvateľov. Pozrime sa rebríčky krajín s dobre fungujúcim hospodárstvom a s najnižšou korupciou.  Pozrime sa na rebríčky krajín s najlepšími dôchodkovými systémami.

Keď si tieto rebríčky podrobne preštudujeme, tak zistíme, že sa tam opakujú stále tie isté štáty. Krajiny Škandinávie, Austrália, Švajčiarsko, Kanada, Holandsko, Rakúsko. Čo majú tieto krajiny spoločné? Silný sociálny systém a hustú sociálnu sieť, vysokú úroveň spoločenskej solidarity a občianskej angažovanosti. V týchto krajinách neexistuje možnosť, že politik povie: „neporušil som zákon“ a naďalej sa pretŕča v politike, jednoducho musí odísť. V týchto krajinách neexistuje možnosť, že by sa politici 25 rokov hádali ako má fungovať zdravotníctvo a dôchodkový systém a pritom by každých pár rokov menili príslušné zákony, pričom by ale v realite oba tieto systémy systematicky ruinovali.

Konsenzus a nie etiketizácia

Na zásadných veciach vo fungovaní krajiny musí byť celospoločenský konsenzus. Dnes sa na Slovensku vzájomne obviňujeme, namiesto toho, aby sme hľadali spoločnú cestu. Podobne ako v sedemdesiatych rokoch min. storočia v Dánsku, keď sa politici spolu so zamestnávateľmi a odbormi dohodli na koncepte "Flexikurity", kedy došlo v prospech podnikateľského prostredia k podstatnému osekaniu štátneho pracovného práva, ale výmenou za naozaj silné postavenie odborov, kolektívneho vyjednávania a tripartity. U nás je snaha osekať nielen pracovné kódexy, ale aj doslova zlikvidovať odbory a kolektívne práva zamestnancov. Spomínaná dánska dohoda nie je dodnes spochybňovaná a bez väčších problémov a zmien funguje dodnes.

Podobne funguje napr. aj britská celospoločenská dohoda ohľadom fungovania zdravotníctva a podobných príkladov by sa dalo vymenovať aj viac. Nemyslím si, že ide o náhodu, v týchto krajinách už dávno pochopili, že vôbec nie je až tak dôležité, či je v krajine pri moci pravica, alebo ľavica - dôležitá je občianska participácia a verejná kontrola. V týchto krajinách nepovažujú politikov za polobohov, ktorí všetko vyriešia, ale za ľudí, ktorí majú slúžiť, podotýkam, naozaj aktívnym občanom.

Tesne po revolúcii v roku 1989 sa jeden z jej protagonistov, Karel Kryl, vyjadril jasne, politici tu nie sú preto, aby sme im verili, ale aby sme ich kontrolovali. November 1989 nám do rúk dal nástroje, ako slová o slobode, bratstve a láske naplniť, len či budeme mať odvahu ich vziať do vlastných rúk a nie ani tak kvôli sebe, ale hlavne kvôli druhým a našim potomkom ich aj reálne použiť.

Jedno je isté, spoločenské zmeny, ktoré sa začali  17. novembra 1989 sa minimálne na Slovensku ešte stále nedotiahli do úspešného konca a mne neostáva nič iné ako veriť, že moje deti budú raz žiť v lepšej a prajnejšej spoločnosti, než v akej žijeme my dnes. Samozrejme, neostávam a neostanem len pri tomto konštatovaní. Vždy sa budem snažiť, hoci v malom, zmeniť túto spoločnosť k lepšiemu. A čo vy?

 

Bookmark and Share

Hodnotenie

5

Tento článok zatiaľ hodnotilo 301 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Video



Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2016 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist