JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

Kam miznú regionálne rozdiely

Priepastné regionálne rozdiely Slovenska sa často spomínajú medzi najzávažnejšími problémami nášho štátu. V tejto veci sa zhoduje ...

[Štefan Domonkos]

Turecko na križovatke

Na prvý pohľad sa zdá, že život v Istanbule sa nezmenil. Na cestách sú zápchy, ľudia sa ponáhľajú na trajekt alebo na autobus. Už ...

[Joachim Becker]

Ľudské práva neonacistov aj utečencov sú rovnaké

Predvčerom bolo 10. decembra, Medzinárodný deň ľudských práv. No oslavovať toto výročie vo chvíli keď na Maďarskej hranici, v Tompe, ...

[Peter Weisenbacher]

Západná orientácia 1. ČSR a historické poznámky Jána Čarnogurského

Kríza žánru | Slovensko | Roman Jančiga | 13.07.2015

_ma_small

Zvykne sa zdôrazňovať, že štúdiom histórie sa človek dokáže poučiť z minulých chýb a že sa vďaka tomu môže často lepšie orientovať v aktuálnych dilemách a problémoch. S týmto názorom sa možno stretnúť najmä pri analýzach politiky a medzinárodných vzťahov. Znalci histórie sú vďaka tomu občas (nesprávne) považovaní za prorokov. V konzervatívnej časti spoločnosti je toto prorocké privilégium reprezentované úvahami Jána Čarnogurského.

Ako príklad môžeme použiť jeho nedávne internetové vyjadrenia, ktorých obsahom je kritika dnešnej prozápadnej orientácie Slovenska a to na pozadí udalostí z Mnichova 1938. Čarnogurský uvádza, že poučením zo zrady našich niekdajších spojencov a ich dohody s Hitlerom o odstúpení Sudet je, aby sme sa viac nespoliehali výhradne na vlády západných štátov. Indirektne tým obhajuje vlastnú názorovú pozíciu, v rámci ktorej sa zdôrazňuje potreba vyváženej zahranično-politickej orientácie Slovenska, čo de-facto znamená budovanie silnejších vzťahov s Ruskom.  V podobnom duchu sa Čarnogurský vyjadril aj v rozhovore pre český spravodajský server E15: “po zkušenostech z Mnichova a konec konců i z vaší čerstvé zkušenosti s radarem a Američany bych bezpečnost Slovenska nikdy nenavázal jen na západní mocnosti. Tečka.” Nechajme teraz bokom Čarnogurským  zamlčaný fakt, že od tragického osudu nezachránilo Československo ani jeho zmluva so ZSSR z polovice 30. rokov. Ignorujme i to, že zrada západu a jeho paktovanie s Hitlerom boli z hľadiska morálneho zlyhania prinajmenšom vykompenzované zradným útočným paktom  Ribbentrop-Molotov. Oboje totiž ukazuje, že obetovať tretie štáty v prospech militaristického imperializmu dokázali všetky vtedajšie veľmoci.

Historicky zaujímavejšou je podľa mienky autora tohto textu iná otázka - prečo sa Masaryk a Beneš rozhodli stáť pevne na pozíciách prozápande orientovanej diplomacie? Prečo naviazali Československo viac na Francúzsku ako na ZSSR? A bola vôbec možná iná alternatíva?

Vznik ČSR

Keď sa po dlhom období relatívneho mieru postavili v roku 1914 proti sebe najväčšie európske mocnosti a keď sa ukázalo, že tento osudový konflikt nebude možné ukončiť inak, ako naprostou porážkou jednej zo zainteresovaných strán, vycítili predstavitelia malých stredoeurópskych národov svoju príležitosť. Dohodové mocnosti (Anglicko, Francúzsko, Taliansko, Rusko a neskôr USA) po  dlhom váhaní súhlasili, že jedným z ich vojnových cieľov bude priznanie práva na sebaurčenie národom, ktoré do tej doby tvorili súčasť Rakúsko-Uhorska. Predstavitelia nášho zarhaničného odboja na čele s T.G. Masarykom, M.R. Štefánikom a E. Benešom získali dostatočný kredit, aby boli uznaní ako vodcovia emancipačného hnutia Čechov a Slovákov. Ich váha bola znásobená tým, že sa vďaka pôsobeniu generála Štefánika značne rozrástli rady československých legionárov. Vo vojne vždy zaváži, koľkými puškami dokáže každá strana konfliktu podoprieť svoje ciele. Československé légie tak významným spôsobom prispeli k realizácií programu čs.odboja a to najmä po ich úspešnom vojenskom vystúpení na východnom fronte (bitka u Zborova)

Získanie našej politickej a národnej slobody však bolo značne skomplikované, keď Rusko po úspešnej boľševickej revolúcii vystúpilo z vojny a uzatvorilo s Nemeckom a Rakúsko-Uhorskom kapitulantský Brest-litovský mier. Boľševici považovali vojnu za čisto imperialistický konflikt a i keď v deklaratívnej rovine propagovali právo národov na sebaurčenie, predsa bolo vypovedanie ruských vojnových záväzkov voči svojim spojencom vítanou pomocou Nemecku a Rakúsko-Uhorsku. Vďaka tejto pomoci mohli Nemci a Rakúšania vrhnúť svoje východné armády na západný front, čím dokázali získať (na čas) významnú vojenskú prevahu - ich spojené sily prenikli hlboko na územie Francúzska a po drvivej prehre Talianska v bitke u Caporetta obsadili jeho severovýchodné provincie.

Rusko tak opustením vojny významne pomohlo vojenskému úsiliu režimov, ktoré nikdy právo na sebaurčenie malých národov neuznávali. Táto boľsevická zrada uvrhla do neistoty Srbov, Čechov, Slovákov a ďalšíe národy, ktorých oslobodenie bolo nerozlučne spojené s porážkou Nemecka a Rakúsko-Uhorska. Kapitulantský Brest-litovský mier umožnil boľševikom koncentrovať svoje sily na vnútorný zápas s nepriateľmi revolúcie, no zároveň poskytol strategickú výhodu štátom, ktorých politické ciele boli nezlučiteľné s emancipačným snažením národov strednej Európy.

Nemožno sa preto čudovať, že predstavitelia československého odboja stáli pevne na strane západných spojencov. Mohli azda Masaryk, Štefánik a Beneš dosiahnuť svoje ciele, ak by sa Francúzsko alebo Anglicko zachovalo tak, ako boľševické Rusko? Mohli oni pomýšľať na utvorenie samostatného Československa pomocou orientácie na východ, ktorý bol zmietaný v občianskej vojne, ak jeho vládca Lenin celkom jasne vyhlásil, že Rusko sa vojny za žiadnych okolností viac nezúčastní? Správnosť prozápadnej orientácie nášho zahraničného odboja sa jasne ukázala po vstupe USA do vojny. Boli to totiž Spojené štáty americké, ktoré ústami prezidenta Wilsona najsilnejšie reklamovali právo národov na samorčenie. Keď sa 30. októbra 1918  slovenské politické elity v Martine jasne vyjadrili za vznik demokratického Československa, cítili potrebu spomenúť v slávnostnej deklarácii Wilsonovo meno ako výraz vďaky za tento jeho významný príspevok k nášmu oslobodeniu.

Ako vidno Čarnogurský pri svojich historických exkurzoch, ktoré majú argumentačne podporiť budovanie silnejších vzťahov na východ, nebral niektoré významné okolnosti do úvahy. A nebral do nej ani to, čo jeho presvedčenie podkopáva. Dôkazom je pokyn boľševického vodcu Trockého, ktorý po Brest-litovskom miery nariadil komandám červenej armády, aby odzbrojili čs. légie, ktoré chceli čim skôr opustiť  Rusko a zapojiť sa do bojov proti Nemecku a Rakúsko-Uhorsku. Čarnogurský odignoroval aj ďalší Trockého príkaz - legionári, ktorí sa nátlaku boľševikov nepodvolia, mali byť odvlečení proti svojej vôli do pracovných lágrov. Slovenskí a českí legionári však vo svojej naprostej väčšine odmietli pokyny ruských boľševikov, vyzbrojili sa a vyhlásili, že ako ozbrojená zložka československého odboja nepríjimajú od boľševikov žiadne rozkazy. Autorita Masaryka a Štefánika a vidina samostnaného a slobodné štátu boli natoľko silné, že pevne zomknuli legionárov a tí nepodľahli vábeniam ani vyhrážkam červených komisárov.  

Tento priamo nepriateľský čin celkom prirodzene zapôsobil na predstaviteľov nášho zahraničného odboja. Sklamanie a nedôvera boli po ukončení vojny a vzniku ČSR ešte znásobené, keď ruskí boľševici vyjadrili podporu invázií Bélu Kúna na Slovensko s cieľom ho pripojiť k Maďarskej republike rád. Pomoc proti tejto invázií podporovanej Ruskom prišla opäť zo západu. Ako sa vôbec mohli za týchto okolností budovať pevné a dôverou naplnené vzťahy smerom na východ? Vedel by Ján Čarnogurský ako predstaviteľ štátu vytvárať spojenectvo s tým, kto celkom otvorene podporuje voči nemu nepriateľskú politiku?

Rozhodnutie Beneša naviazať Československo pevne na západ však nebolo podmienené výhradne našimi skúsenosťami s politikou boľševizmu. Rusko, dlhú dobu zmietané občianskou vojnou, nebolo pre svoju vyčerpanosť schopné byť garantom akéhokoľvek medzinárodného poriadku. Krátko po vzniku ČSR prehralo vojnu s Poľskom a následne mu muselo odstúpiť rozsiahle územia. O sile Ruska vypovedá i to, že Rumusku odstúpilo Besarábiu bez vojny, cítiac, že jeho sily nestačia ani na tohto podstatne menšieho protivníka.

Vyčíta Čarnogurský Benešovi, že bezpečnosť Československa orientoval na západ a nie na takto vnútorne slabé Rusko? Bolo chybou, ak záruku našej bezpečnosti videl Beneš vo vtedajšej vojensky najmocnejšej krajine – Francúzsku? Dobrým vzťahom medzi ČSR a ZSSR neprispievalo ani to, že  komunistická internacionála označovala Československo za kolonialistický štát, ktorý ujarmil Slovákov, Nemcov, Maďarov a Ukrajincov. Pre všetky tieto skupiny požadovali komunisti právo na odtrhnutie sa od republiky. Čarnogurský, ktorý býva svojimi priaznivcami často označovaný za výtečného znalca slovenských dejín, by na túto skutočnosť nemal zabúdať.

Na obhajobu Beneša a Masaryka treba uviesť i to, že sa vo svojej zahraničnej politike slepo  nespoliehali iba na bilaterálne vojenské zmluvy a budovanie vlastných vojenských kapacít. Uvedomovali si, že geografická poloha a tvar Československa ho osudovo predznamenávajú na strategicky významné premostenie medzi západnou a východnou Európou. Preto bolo vždy súčasťou vojenských plánov dvoch “obrov” - Nemecka a ZSSR. Z tohto dôvodu československá diplomacia vždy horlive podporovala budovanie medzinárodnej autority, ktorá jedine mohla prinútiť veľké štáty, aby pri svojom raste brali ohľad na svojich podstatne menších susedov. Vyjadrením tejto snahy boli Benešove aktivity v Spoločnosti národov, rovnako ako známy Masarykov výrok zo začiatku tridsiatych rokov “čeho potřebujeme je federální systém Evropy”.

Ak vôbec existuje nejaké “poučenie” z vývoja, ktorý vyústil do tragického mnichovského diktátu, potom ním nie je zdôrazňovanie dôležitosti našej východnej zahranično-politickej orientácie. Je ním skôr poznanie, že okamih smrti 1. ČSR nastal vtedy, keď kritické množstvo štátov opustilo zásady Spoločnosti národov a keď jednota Európy viac nebola videná v jej demokratickej federalizácií, ale v násilnom ovládnutí.

Bookmark and Share

Hodnotenie

7

Tento článok zatiaľ hodnotilo 219 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Odporúčame

Video

Čo s utečencami? vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2018 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist