V poslednej vete môjho fejtónu som s kvapkou irónie vyslovil nádej, že postavenie pomníka Salvadorovi Allendemu v Santiagu a kritiku Miltona Friedmana nebudú sekuritizátori považovať za ohrozenie svetovej bezpečnosti. Zatiaľ nepovažujú... Svetozár Gavora však fejtón celkom vážne považuje za atak proti základom neoliberálnej ideológie. Uff...!

Nuž: Friedmanov recept ekonomickej reformy a jeho doktrínu samoregulujúcej ruky trhu súčasná kríza naprosto spochybnila. Podaktorí ju označujú sa utópiu, iní za mýtus, ďalší za účelovú ideológiu. Soros, Stiglitz, Krugman, Shiller, Chang, významní politici, ale aj podkutí komentátori najvýznamnejších médií, (Financial Times, New York Times, Spiegel,)  nie sú nijakí socialisti. Všetci však hovoria, že turbokapitalizmus vytvoril v relatívne krátkom čase podmienky pre reparát socializmu. Aj komentátori najkonzervatívnejších médií (Wall Street Journal) sú zmierení s tým, že svet hľadá taký model kapitalizmu, ktorý by efektívnejšie a spravodlivejšie prerozdeľoval svetové bohatstvo.

To sú fakty. Nie moje zbožné želania. Je komické, že udalosť, ktorú podaktorí označujú za koniec jednej epochy, iní vôbec nereflektujú a tvária sa, že k ničomu nedošlo. Ani politici a propagandisti, ktorí ju celé roky s boľševickou úpornosťou presadzovali.

Tvrdenie Svetozára Gavoru, že postavenie pomníka Salvadora Allendeho v Santiagu „je to isté, akoby bol pomník Jozefa Tisa pred Grassalkovičovým palácom“ v Bratislave, sa bez pochyby zaradí medzi výroky roka. Nebudem ho podrobne komentovať. (Z vôle koho pomník postavili, z akých peňazí, kto k pomníku nosí kvety, prečo k pomníku chodieva aj prezidentka Bacheletová? Stavbu pomníka odobrilo 80% Čílanov!) Iba kvôli pravde, o ktorú Svetozárovi ide, pripomínam: Allende sa stal prezidentom Chile po slobodných voľbách. Svojich oponentov nelikvidoval, nemučil, nezatváral do koncentračných táborov... Nezasiahol proti sprisahancom ani keď mal v rukách dôkazy, že pripravujú prevrat. Nuž a o tom, kto zavinili úpadok čílskeho hospodárstva počas Allendeho vlády sa možno dočítať v desiatkach kníh i vo zverejnených archívoch CIA. (Okrem iných subverzií to bolo umelé zníženie svetových cien medi, hlavného vývozného artiklu Chile. Nepodkupná ruka trhu bola na kohosi špagátiku.)

Aká je skutočná bilancia Pinocheta? Podľa Michelle Bacheletovej, súčasnej hlavy štátu, (aj ona bola generálovým väzňom) zlikvidovali pučisti podľa vopred vypracovaných zoznamov najmenej 20 000 ľudí, prevažne študentov, robotníkov, intelektuálov i politikov, medzi inými aj jej otca, generála letectva, Alberta Bacheleta či speváka Victora Jarru. (O niečo neskôr, už v emigrácii zavraždila Pinochetova tajná služba DINA aj Allendeho veliteľa pozemných vojsk Carlosa Pratsa (v Buenos Aires) a ministra obrany Leteliera (v New Yorku).    Nezávislé čílske organizácie skúmajú, kde sa podelo ďalších 40 000 nezvestných. Jeden z tajných masových hrobov objavili v roku 2006, krátko pred smrťou Pinocheta v jednom z cintorínov Santiaga. Nedávno sa prevalilo, že desiatky oponentov režimu vyhodili pučisti z lietadiel do Tichého oceánu. Desaťtisíce ľudí na celé roky skončili vo väzniciach a v internačných táboroch. Bezmála milión ľudí odišlo do emigrácie. O tom všetkom sa možno dočítať nielen niekoľkých tuctov prác nezávislých historikov Latinskej Ameriky a USA, ale aj vo zverejnených archívoch CIA.

Preto som presvedčený, že okiadzanie úspechu  Friedmanovej ekonomickej reformy vo svetle takýchto faktov, je prinajmenšom povážlivé. Asi tak: krvavá diktatúra plus recepty chicago boys (maximálna privatizácia, deregulácia a oklieštenie sociálnych vymožeností) rovná sa úspešná reforma. Pripomína mi to argumenty ruských obhajcov Stalina, ktorí vyzdvihujú, že diktátor zaostalé Rusko premenil na svetovú veľmoc. Boľševický teror obdivovatelia Stalina celkom bagatelizujú. Rovnako ako prívrženci Pinocheta. 

Aj porovnanie s Argentínou kríva na obe nohy. V rokoch 1976 až 1983 ovládla prosperujúcu Argentínu Videllova junta. Tridsaťtisíc oponentov režimu vyhodili, (podľa Pinochetovho receptu) z lietadiel do Atlantického oceánu!!! Až v posledných rokoch sa niektorí vinníci dostali pred súd. V 90. rokoch doplatila zas Argentína na ekonomickú reformu podľa neoliberálnych scenárov Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky.  Z prepadu ekonomiky, na rozdiel od rovnako postihnutých ázijských tigrov, sa spamätáva dodnes.

Suma sumárum: Pripisovať súčasnú prosperitu Chile najmä neoliberálnej reforme, ktorú uskutočnili v diktatúrou ochromenej krajine, nie je korektné. Po puči bola okamžite zrušená hospodárska blokáda, ceny medi sa vrátili na pôvodnú úroveň, do krajiny prúdili stovky miliónov amerických dolárov. Reforma hospodárstva pod záštitou diktatúry sa prejavila najmä v makroekonomických ukazovateľoch. Kvalita života väčšiny Čílanov sa znížila. (Napokon: v Chile, napriek korektúram Friedmanovej reformy, je rozdiel medzi najbohatšími a najchudobnejšími najväčší na celom kontinente.) A hospodársky rast Chile v posledných dvoch desaťročiach je v ďaleko väčšej miere zásluhou politikov strán ľavého stredu, ktorí vládnu v krajine po Pinochetovi. (Stačí si pozrieť štatistiku.) Pinochet stratil moc už v roku 1990. Mimochodom: iba nedávno sme sa dozvedeli, že jeho rodinný klan vyviezol z Chile počas diktatúry cez kontá americkej Riggs Bank najmenej 19 miliónov dolárov, ktoré previedol na 125 tajných kont. Aj toto sú fakty.

Napokon: Allende zahynul so zbraňou v ruke pri obrane prezidentského paláca Moneda počas útoku pučistov. Svetozár Gavora tvrdí, že ho nezabili pučisti (používam toto slovo bez úvodzoviek), že ide o samovraždu. Existujú však aj iné svedectvá o jeho smrti: 1) Allende zahynul počas prestrelky. 2) Allendeho zavraždil kapitán Robert Garrido na príkaz generála Palaciosa. Vyplýva to zo zverejnených telefonátov pučistov. Podrobnosti (aj s výpoveďami svedkov) možno nájsť v desiatkách kníh nezávislých čílskych, latinoamerických, amerických i európskych historikov. 

Som rád, že žijeme v demokracii, kde možno relatívne slobodne diskutovať. Teším sa, že Svetozár Gavora môže verejne prezentovať svoje (sveto)názory. Aspoň si čitatelia sami vytvoria predstavu o vysokej účinnosti neoliberálnej propagandy v posledných rokoch...

Doporučená literatúra:

Odtajnené správy vyšetrovacích komisií (Churchova senátna komisia 1976; Pikova komisia Snemovne reprezentantov 1976; a ďalšie komisie Kongresu a Senátu.

http://foia.state.gov/SearchColls/CIA.asp

Peter Kornbluh: The Pinochet File

Pôvodný text Eugena Gindla  

Reakcia Svetozára Gavoru

Súvisiace články:

• Pinochet na úteku