V najväčších vojenských lodeniciach vysoko na severe Ruska pláva nová ruská jadrová ponorka – Jurij Dolgorukij. „Je oveľa príjemnejšie podpisovať protokol o spustení ponorky na vodu než niektoré medzinárodné dohody,“ povedal pri aprílovej slávnosti bývalý minister obrany, od februára prvý podpredseda vlády a šéf ruského vojenského priemyslu a vedeckých inštitúcií (úradne predseda Vojensko-priemyselnej komisie), Sergej Ivanov.

Lodenice, kde pred niečo viac ako desaťročím stáli robotníci a konštruktéri v radoch na chlieb, je objednávka na ďalšie dve – a o desaťročie by tu mali postaviť sedem ponoriek. Majú tvoriť základ ruskej vojenskej sily najmenej do polovice XXI. storočia.

Podľa oficiálnych údajov stál doteraz Jurij Dolgorukij 23 miliárd rubľov (v prepočte približne tá istá suma v korunách). „Spustenie ponorky na vodu je začiatkom prvého dlhodobého programu stavby vojenských lodí od zániku Sovietskeho zväzu v roku 1991,“ skonštatoval odborník pre otázky vojenského námorníctva Michail Barabanov.

To však nie je všetko. Výzbroj ponoriek radu Borej bude tvoriť 16 rakiet Bulava, každá s desiatimi jadrovými hlavicami – slúžiť by mali najmenej do roku 2040. Len tento program doteraz stál viac ako 14 miliárd rubľov. Po piatich pokusoch, z ktorých len jeden bol úspešný, ich však zatiaľ nemožno nasadiť.

Rakety Topol-M, ktoré sú už nasadzované do výzbroje ruských strategických jadrových raketových vojsk, a ich námorná obdoba – Bulava – budú najmenej 35–40 rokov tvoriť jadro ruských jadrových síl. Do roku 2015 nahradia všetky strategické jadrové rakety zo sovietskych čias. A najmenej najbližších 15–20 rokov budú svojimi schopnosťami prevyšovať ktorúkoľvek inú raketovú výzbroj na svete, ani jeden štát nebude mať podobné. Sú schopné tak ako žiadne iné rakety vydržať raketový úder alebo pokus zničiť ich laserovým lúčom a „poľahky preniknú akýmkoľvek obranným protiraketovým štítom, vrátane amerického.“ Vyhlásil to pred rokom na mimoriadne zriedkavej tlačovej konferencii v Moskve hlavný ruský konštruktér Jurij Solomonov. Prvý tucet rakiet typu Bulava (Palcát) má byť umiestnený na Jurijovi Dolgorukom na budúci rok. Z najmenej ôsmich potrebných úspešných skúšok má však Bulava iba jednu.

Ani pozemné rakety Topol-M, ktoré sú už nasadzované, ani Bulava však nemajú potrebnú sputnikovú navigáciu, lebo nefunguje systém GLONASS. Oficiálne má byť spustený tento rok, ale podľa rokovaní vnútroparlamentnej komisie s konštruktérmi bude systém plne funkčný až v rokoch 2009-2011. Takisto raketa Bulava mala byť podľa vyjadrení hovorcu námorných síl Dygala pôvodne úspešne vyskúšaná ešte vlani a do konca roka 2006 mali dve ponorky dostať nové Bulavy. Doterajšie ruské ponorky a rakety nemajú teda pôvodne oznámenú podporu družicového systému z kozmu. Plná prevádzka ponorky Jurij Dolgorukij sa má podľa oficiálnych odhadov dosiahnuť o rok, podľa iných to bude trvať dva až tri roky. Podľa veliteľa Ruských strategických raketových vojsk Nikolaja Solovcova bojaschopných je teraz len asi 51 percent jeho vojsk.

Dôvodom nečakanej publicity je snaha vyvrátiť tvrdenia amerických odborníkov, ktorí na základe informácií o likvidácii starých a zavádzaní nových ruských rakiet usúdili, že do roku 2012 USA nadobudnú strategickú raketovú prevahu tak nad Ruskom, ako aj nad Čínou. „Ruská federácia sa rozhodla urýchliť tempo modernizácie svojich jadrových síl a nedovoliť USA, aby mali strategickú jadrovú prevahu v počte rakiet,“ skonštatoval v osobitnej prílohe pred rokom vojenský pozorovateľ denníka Izvestija Dmitrij Litovkin.

Nešlo však o žiadne nové vyhlásenie: „V najbližších rokoch budú mať naše ozbrojené sily raketovo-jadrové komplexy, aké nemajú a v najbližšej budúcnosti ani mať nebudú nijaké iné štáty okrem Ruska.“ Povedal to v decembri 2004 na stretnutí s najvyšším velením ruských ozbrojených síl ich vrchný veliteľ Vladimir Putin. To však iba obšírnejšie zopakoval to, čo povedal v máji roku 2003. Vtedy sa rozoberali možnosti asymetrickej odpovede na protiraketovú obranu USA. Išlo o mobilné suchozemské rakety Topol-M s desiatimi samostatne navádzanými hlavicami schopnými prekonávať akýkoľvek systém protiraketovej obrany na svete. V apríli roku 2004 generálplukovník Jurij Balujevskij vyhlásil: „Rusko prehodnotí zásady vojenského plánovania, vrátane strategických jadrových síl.“ Dnes stojí na čele generálneho štábu ruských ozbrojených síl

V roku 2004 sa už rozpočet na obranu zvýšil o rekordných 28 percent (na 528 miliárd rubľov, vtedajších 18 miliárd amerických dolárov). Rusko, ktoré má trvalo prebytkový štátny rozpočet, zaviedlo trojročné rozpočtovanie – na budúci rok sa zvýši rozpočet na obranu o 16 percent – z terajších 822 miliárd rubľov na 956 miliárd rubľov (36,8 mld. USD). Bude rásť každoročne do roku 2010 na v prepočte 45,5 miliardy dolárov (jeden bilión 184 miliárd rubľov). Podstatné je, že sa zmení pomer, čoraz menšia časť pôjde na udržiavanie armády a čoraz viac na výzbroj. „V ruskom vojenskom priemysle pracuje dnes polovica všetkých ruských vedcov a vytvára sa 70 percent všetkej vedeckej produkcie,“ vyhlásil Sergej Ivanov. Podľa Borisa Aljošina , šéfa Ruskej federálnej priemyselnej agentúry, od roku 2003 do roku 2006 „rozsah financovania obranného priemyslu enormne vzrástol na 30 miliárd rubľov (1,1 mld. USD)“.

V severodvinskej lodenici však nešlo len o ponorky. V lodenici SEVMAŠ sa zároveň odštartoval projekt prvej plávajúcej atómovej elektrárne za približne 200 miliónov USD. Podľa šéfa ROSATOMu Sergeja Kirijenka, keď vytiahli trosky ponorky Kursk, v ktorej v roku 2000 tragicky zahynula celá posádka, bol jadrový reaktor nedotknutý a schopný prevádzky. Prvá plávajúca jadrová elektráreň, ktorú budú ťahať na miesto určenia, dostala meno Akademik Lomonosov, podľa ruského učenca z 18. storočia. Pre ruské domáce potreby majú lodenice a SEVMAŠ postaviť sedem plávajúcich jadrových elektrární.

Rusko dosahuje nepretržitý ekonomický rast (v prvom štvrťroku 2007 rast HDP o 7,9 %). Valutové zásoby ústrednej banky sú tretie najvyššie na svete – v apríli dosiahli 356,6 mld. USD. To sa odráža aj na plánovaní vojenského priemyslu. Ako však zhodne skonštatovali v Severodvinsku – dnes nie sú problémom peniaze, ale ľudia, odborníci. Demografická kríza dosiahla v Rusku také rozmery, že ak sa v nasledujúcich desaťročiach nezastaví, územne najväčší štát na svete neudrží armádu založenú na povinnej vojenskej službe. V takejto situácii ohlásil 26. apríla prezident V. Putin (na výročnom zhromaždení oboch komôr parlamentu) moratórium na dodržiavanie dohody o obmedzení stavu vojsk a konvenčnej výzbroje. V prípade, ak na zasadaní Rady NATO-Rusko nedôjde k uspokojivej dohode, kompromisu, Rusko sa prestane cítiť viazané dohodou o obmedzení konvenčných vojsk.

Súvisiace články:

• GLONASS alebo Pozemská reč ruských družíc