Londýn hosťoval minulý týždeň medzinárodnú konferenciu o Líbyi. Konferencia sa konala pod záštitou britského ministerstva zahraničných vecí a jeho ministrom Viliamom Hagueom.

V Londýne sa zišli ministri z viac ako štyridsiatich krajín sveta v sprievode lídrov medzinárodných organizácii akými sú napríklad Liga arabských krajín pod vedením jej ambasádora Heshama Youssefa .

Toto spektakulárne stretnutie politických špičiek v Londýne  malo jednoznačný ciel. Vytvoriť silný psychologicky tlak na stále lojálnych politických a vojenských spojencov  líbyjského vodcu a presvedčiť ich aby sa vzdali ich podpory Kaddáfimu.

Bývalí Kaddáfiho “kamaráti” sa zišli aby sa spolčili proti nemu v ich snahe sa ho zbaviť na politickom a vojenskom nebi.

Slovník, ktorý použili predstavitelia londýnskej konferencie o Líbyi, bol jednoznačný a poukazoval na fakt, že západne krajiny si v žiadnom prípade nemôžu dovoliť zopakovať vojenské a politické fiasko z Iraku. V spoločnom prehlásení dali jasne najavo, že ich hlavným zámerom v Líbyi je podpora humanitárnej pomoci líbyjskému obyvateľstvu a ochrana civilistov pred vzdušnými útokmi vládnych stíhačiek. To všetko pod záštitou rezolúcie Spojených národov 1973, ktorá definuje zabezpečiť ochranu civilistov akoukoľvek formou v Líbyi vo forme bezletovej zóny. Termín “akoukoľvek formou zabezpečiť ochranu civilistov“ znamená možnosť zasiahnuť aj vojensky.

Pri sledovaní príhovorov a vyhlásení politických špičiek a ministrov za okrúhlym stolom sa ale črta dôležitá otázka. Ako sa teda Líbya a jej väčšina obyvateľstva zbaví človeka, akým je plukovník Kaddáfi? Človeka, ktorý sa už 42 rokov drží pri moci rukami-nohami? Fanatika, ktorý vychoval v Líbyi tisícky teroristov a podporoval teroristické organizácie po celom Strednom východe? Človeka, ktorý prijíma otvorenými rukami platených zabijakov aby strieľali na civilistov? Nikto z ľudí, ktorí sa zaoberajú líbyjskou a blízkovýchodnou tematikou nezaprie, že terajší líbyjský vodca je nevyspytateľný fanatik. Je faktom, že jeho krajina produkuje najväčšie množstvo ropy v Afrike a disponuje enormnými zásobami dolárov a zlata. Tento fakt takisto napomáhal Kaddáfimu nájsť si “kamarátov“ aj na Západe pri ich možnosti uzatvárať multimiliardové zákazky. Problém ale je, že po voľbách v Spojených štátoch, kde sa moci ujal umiernený Obama, geopolitický vývoj a vplyvy západných krajín na Blízkom východe sa značne zmenili. Preto sa aj z bývalých  Kadáfiho “kamarátov“ stavajú jeho úhlavní nepriatelia.

Kaddáfiho syn v rozhovore pre Britskú BBC tento týždeň  uviedol, že jeho otec musí ostať pri moci, ak Západ nechce zažiť chaos vyvolaný mocenským vákuom po odchode všemocného vodcu. Čo je samozrejme iba vyhrážka z jeho strany a zneužívanie určitých dnes už historických faktov o katastrofickom zásahu v Iraku. Veľmi dobre a výstižne sa na tuto tému vyjadril aj šéfredaktor bejrútskeho denníku Daily Star, Amir Khouri, ktorý uviedol, že čo sa v najbližšej budúcnosti udeje v Líbyi, by mali západní spojenci nechať na obyvateľoch Líbye. Nemali by sa zľaknúť akejkoľvek formy vlády, ktorá sa zrodí po tejto vzbure proti skorumpovanej rodine lídra Kaddafiho. Tato vláda ale musí samozrejme plniť jej dôležitú úlohu ochraňovať záujmy väčšiny, ktorá si ju zvolila, a takisto ochraňovať záujmy menšiny, ktorá sa postavy do opozície.  Khouri takisto verí, že táto nová demokraticky zvolená vláda by mala vzísť bez prítomnosti Kadáfiho.

Ako už bolo spomenuté v článku, Západ sa  bude akýmkoľvek spôsobom vyhýbať pozemnému vojenskému zásahu proti vládnym jednotkám. Spôsob, ako sa preto zbaviť Kadáfiho, bude totiž spočívať v podplácaní  a politickom “vyhrážaní“ sa jeho politickým spojencom. V prípade, že nebudú súhlasiť s prezlečením kabátov, bude im pohrozené medzinárodným tribunálom pre zločiny spáchanými na civilistoch. V prípade, že budú súhlasiť, nebude im prisľúbených sedemdesiat dva panien v moslimskom nebi, ale milióny utŕžené s predaja Líbyjskej ropy a podiel na moci. Samozrejme iba v prípade, že nebudú priamo zodpovední za vojenské zásahy v ich krajine.

Samozrejme, v prvom rade bude dôležite pre spojencov zabezpečiť, aby všetky zahranične kontá s peniazmi Kaddafiho boli hermeticky uzavreté a aby všetky banky disponujúce s akýmikoľvek financiami patriacimi vládnucej bašte v Líbyi boli zbavené možnosti operovať s týmito peniazmi. Takisto je treba hermeticky uzavrieť hranice aby sa do krajiny nedostal ani cent alebo gram zlata, ktorý by Kadafi použil na platby svojim ľudom.

Potom prichádza na rad Katar. Táto mala arabská krajina je sídlom arabskej televízie Al Jazeera a je takisto veľmi ochotným a lojálnym spojencom Západu. Katarský premiér Sheikh Hamad bin Jassim al-Thani sedel počas tlačovej konferencie v Londýne minulý týždeň hneď vedľa britského ministra zahraničných vecí Williama Hagua. Takisto Katarský premiér uznal Líbyjskú opozíciu za legitímneho politického partnera. Stal sa tak jediným arabským štátom tak intenzívne zapojeným v tejto kampani.

Katar sa totiž podujal k veľmi lukratívnemu kroku. Bude predávať líbyjskú ropu pod záštitou opozície. Takýto predaj ropy totiž nebude odporovať ropnému embargu, ktoré bolo uvalené na terajšiu Líbyjskú vládu. Preto je ale zapotreby pomôcť rebelom vojensky obsadiť najbohatšie ropné vrty v Afrike, ktoré sa nachádzajú v okolí miest Sirtu a Brega. Mesto Sirtu je zhodou okolností aj rodným mestom Muamara Kaddáfiho. V okolí mesta Brega sa momentálne intenzívne bojuje o jeho obsadenie.

Ak sa to povstalcom podarí, budú schopní s pomocou katarských ropných spoločností predávať líbyjskú ropu na svetových trhoch. Momentálne sa v Líbyi neťaží ani barel kvôli nepokojom. Pri dnešnej cene za barel, ktorá činí 125 amerických dolárov,  by tak povstalci mohli utŕžiť 1.5 miliardy dolárov mesačne, ak by pumpovali 400 000 barelov ropy denne. Celkom slušný kšeft, však? Podľa posledných informácii s Líbyi, 5. apríla zakotvil prvý ropný tanker na pobreží Líbye pripravený na export prvého milióna barelov ropy v hodnote 125 milióna dolárov. Tieto peniaze poslúžia rebelom na ich vyzbrojenie a ďalšie fungovanie v ich proti vládnych snahách.

Či sa to spojencom a povstalcom podarí za použitia tejto taktiky nie je isté. Faktom ale je, že hneď deň po Londýnskej konferencii, ktorá sa konala vo štvrtok 31. marca, opustil Líbyu jej terajší minister zahraničných vecí Moussa Koussa. Momentálne sa zdržiava v Londýne.

Líbya je najbohatším štátom v Afrike. Predáva najviac ropy z celej Afriky. Mnoho západných krajín a ich predstaviteľov si doteraz mlčky podávali ruky s plukovníkom Kadáfim. Potrasenie ich rúk totiž zabezpečilo ďalšiu lukratívnu ponuku s obrovskými finančnými ziskami. Preto je dnes ťažké pre západné krajiny presvedčiť verejnosť o úprimnosti ich zámerov a rozhodnutí zasiahnuť v Líbyi proti človeku, s ktorým doteraz vysedávali v jeho stane na púšti a popíjali marockú whisky.  

Isté ale je, že nastala chvíľa, kedy si ľudia v týchto regiónoch  konečne začínajú uvedomovať ich fundamentálne právo na dôstojný a bezpečný život, bez utláčania zo strany skorumpovaných politických lídrov a finančných barónov.

Súvisiace články:

• Je vojna v Líbyi iba humanitárnou akciou?
• Líbya nie je Irak
• Slovenská ľavicová džamahírija?
• Majú štáty povinnosť chrániť?
• S Kaddáfim proti kapitalizmu
• Dnes Tripolis, zajtra Rím