Konečne je to jasné: komunizmus porazil saudskoarabský princ Bandar bin Sultán, dlhoročný americký ambassador vo Washingtone...!

Diskusie okolo odstránenia červenej totality by teda mali keď už nie prestať, tak aspoň zásadne rátať s najnovším faktom, ktorý uvádza v najnovšej knižke Royalty and Diplomacy britský novinár a politický spisovateľ William Simpson.

Nejde o nijaké ťažké politologické dielo, ktoré by mohlo na podklade preštudovaných a doložených faktov potvrdiť alebo vyvrátiť dosiaľ uvádzané tézy hovoriace o tom, že o pád komunizmu sa zaslúžili najmä dvaja muži, Ronald Reagan a Michail Gorbačov. Či najmä Ronald Reagan, ktorý hneď po nástupe do najvyššieho úradu v roku 1980 označil vtedajší Sovietsky zväz za ríšu zla, ktorú sa vzápätí rozhodol zniesť zo sveta.

Ronald Reagan zohral nepochybne významnú úlohu v naštrbení historického procesu, ktorý sa pravdaže začal krátko po Stalinovej smrti nástupom Nikitu Chruščova (teda keď sa ešte kovboj Ronnie preháňal na koňoch v slabučkých hollywoodských filmoch), aj keď Chruščovovo odstránenie mocnou klikou okolo Leonida Brežneva a Michaila Suslova vrátilo vývoj na dlhý čas ku kozmeticky upravenému stalinizmu.

Americká oficiálna propaganda už dlhé roky tvrdí, že nebyť Ronalda Reagana, komunizmus by vo svojej známej podstate tak v Sovietskom zväze, ako aj v jeho satelitoch vrátane Československa fungoval dosiaľ. Ak aj túto tézu prijeme, predsa len by bolo vhodné spomenúť, že nebyť Michaila Gorbačova so všetkými jeho kladmi a zápormi, bolo by oveľa pravdepodobnejšie, že určitý typ komunizmu by doteraz prežíval tak v Sovietskom zväze, ako aj v ďalších vtedajších komunistických či socialistických krajinách.

Globálny diplomat pre svet

Ale saudskoarabský princ Bandar bin Sultán má byť tým skutočným mužom, ktorý zhodil komunizmus na kolená? Predstaviteľ jednej z najtvrdších arabských monarchií prežívajúcich dosiaľ aj vďaka pokračujúcej podpore Bushovej administratívy? Teda predstaviteľ režimu a teda dokonca muž, ktorý je síce v poradovníku na kráľovské kreslo až na samom konci spomedzi tridsaťtisíc členov vládnucej rodiny Saudov, to je predsa len prisilné tvrdenie.

No autor knihy Wiliam Simpson má tieto informácie z prvej ruky!

Je dlhoročným osobným priateľom inak charizmatického princa Bandara, ktorý vďaka svojej žoviálnosti a výrečnosti vystupuje často aj na obrazovke CNN. Princ Bandar bin Sultán a William Simpson absolvovali kedysi dávno spoločný vojenský tréning bojových pilotov na známej British Royal Air Force College v Cranwelli a aj keď sa neskôr ich cesty rozišli - jeden sa dal na diplomaciu a druhý na novinárčinu - udržovali po celý ten dlhý čas veľmi priateľské styky. A čo by jeden pre druhého teda neurobili.

Presnejšie, nedalo by sa princovi za určité služby zavďačiť aj peknou portrétovou knihou o jeho úlohe vo svetovej politike? Autor knihy o saudskom princovi tvrdí, že ide o globálneho diplomata spĺňajúceho tie najvyššie merítka, akými má byť súčasný špičkový diplomat vybavený. Autor tvrdí, že princ Bandar je preto neobyčajnou svetovou osobnosťou, lebo  v jednej osobe, teda sám v sebe, spája diplomata aj analytika. Nepotrebuje  žiadnych poradcov, nemusí za ním stáť žiaden think-tank.

Slovom, princ vie, o čo o svete išlo, ide a pôjde...

A ako to všetko dokázal?

Autor prezrádza recept, ktorým princ Bandar zložil svetový komunizmus na lopatky.

Po nástupe Ronalda Reagana k prezidentskej moci vytvoril s ním akúsi tajomnú saudsko-americkú alianciu postupne transformujúcu svet a zohrávajúcu hlavnú úlohu v odstavení medzinárodného komunizmu a pri páde Sovietskeho zväzu. Ale ako to všetko princ konkrétne dokázal?

Autor knihy doslova píše: „Princ zabezpečil spoľahlivé dodávky ropy pre obrodenú americkú ekonomiku a pre industrializovaný svet a Reaganova administratíva tak bola schopná vyhrať studenú vojnu vďaka prílevu saudskoarabských petrodolárov, ktorými sa financovali zásadné špionážne operácie a politické iniciatívy po celom svete.“

Necítiť z toho až príliš povestné konšpiračné hry hodiace sa skôr do politických thrillerov než do portrétovej knihy o jednom žoviálnom, bohatom, rozšafnom a spoločenský život zbožňujúcom diplomatovi? Alebo nejde skôr o fingovaný pokus vylepšiť imidž saudskoarabského režimu najmä v očiach bežných Američanov, keďže časť amerických médií nemôže stále zabudnúť, že väčšina z devätnástich teroristov, ktorí jedenásteho septembra 2001 zaútočili unesenými civilnými lietadlami na New York a Washington mala saudskoarabské občianstvo?

Ale pozor, princ Bandar bin Sultán je ešte stále na scéne. Diplomaticky pravdaže prežil  bývalého sovietskeho ambassadora vo Washingtone Anatolija Dobrynina, s ktorým vraj taktiež udržoval veľmi dobré styky. A fyzicky prežil bývalého izraelského veľvyslanca Jicchaka Rabina, neskoršieho premiéra, s ktorým sa vo Washingtone tiež často stýkaval.

A tak je možné, že práve tento „hlavný“ globálny hráč aj vie, čo nás čaká v blízkej budúcnosti, alebo presnejšie, už na nej pracuje. Len by bolo šokujúce, keby sme sa jedného dňa dozvedeli, že keď Bush zvažoval vojenský útok na Irak, radil mu pri tom aj tento šikovný princ, aj keď princova najvyššia autorita - saudskoarabský kráľ Abdulláh - iba pred pár dňami označil americkú vojenskú prítomnosť v Iraku za ilegálnu okupáciu...

P.S. Mimochodom, celá kniha budí dojem, že je akousi novodobou verziou známych rozprávok z Tisíc a jednej noci.