V deň, keď Iránu koncom februára vypršal dedlajn na zastavenie jadrového programu, priniesla stanica BBC správu o tom, že USA majú nachystaný podrobný harmonogram útoku na Irán. Týždeň predtým predstavitelia US Army v Bagdade obvinili Irán z toho, že šiitským povstalcom v Iraku dodáva sofistikované bomby, ktoré masakrujú koaličných vojakov. Akoby toho nebolo dosť, Irán 23. marca zadržal pätnástich príslušníkov britských námorných síl a spôsobil zatiaľ najsľubnejší konflikt, ak by sme situáciu hodnotili z hľadiska pravdepodobnosti vojenskej intervencie.

Podľa oficiálnej verzie sa dva nafukovacie člny s britskými mariňákmi i obyčajnými námorníkmi plavili vo vodách Perzského zálivu, aby vystopovali eventuálnych pašerákov v irackých vodách. Podľa Teheránu však o pol kilometra prekročili hranicu výsostných iránskych vôd, čo sa v tejto citlivej oblasti rozhodne neodporúča. Tony Blair zareagoval rázne a vyhlásil, že osud zadržiavaných je pre jeho vládu “životne dôležitou otázkou”. Spolu so šéfkou diplomacie neúnavne opakoval, že námorníci sa nespochybniteľne zdržiavali v irackých vodách, hoci dôkazy armáda predložila až o tri dni neskôr.

Konflikt o neexistujúcu hranicu

Iránsky minister zahraničia Manúčehr Mottakí promptne oznámil, že skupina je obvinená z nelegálneho vstupu do teritoriálnych vôd Iránu. Jeho námestník Mahdí Mostafáuí neskôr doplnil, že všetci námorníci budú musieť vysvetliť, či vstúpili do iránskych vôd zámerne alebo omylom. Ľudsky povedané – keďže médiám táto súvislosť akosi unikala - Irán chcel zistiť, či ich do jeho vôd zaniesol teplý morský prúd, alebo tam špicľovali.

(O tom, že zadržaní námorníci zhromažďovali spravodajské informácie, informovala spravodajská stanica Sky News až po skončení krízy.)

Samotná poloha plavidiel, o ktorých Londýn tvrdí, že mali peknú, vyše trojkilometrovú rezervu, však vôbec nie je podstatná, pretože presná hranica medzi Iránom a Irakom akosi neexistuje. Tak to aspoň tvrdí bývalý britský diplomat a špecialista na otázky námorného práva Craig Murray, podľa ktorého vody oboch krajín nie sú jednoznačne rozdelené. V rozhovore pre americký denník The New York Times označil zobrazovanie hranice za "šialenú propagandu". Britský Observer dokonca priniesol informáciu, že britské ministerstvo obrany nevylučuje možnosť chýb pri určovaní polohy britských plavidiel. Táto informácia bola ale publikovaná až 2. apríla, keď bolo každému letmému čitateľovi aktualít jasné, kde je sever a kto je v celej kauze v práve.

Liebesbrief Faye Turneyovej

Rovnako ireleventné ako lokalizácia plavidiel sú aj priznania všetkých pätnástich námorníkov k spáchaniu prečinu. Iránski predstavitelia Tonyho Blaira viackrát upokojili, že s britskými občanmi sa zaobchádza humánnym spôsobom, v rámci demonštrácie ich aj predviedli v televízii. Žiadne drsné scény so zaviazanými očami ako pri iránskej rukojemníckej kríze na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov, len fajčiaca Faye Turneyová a chlapíci pri jedle, prípadne pred mapkou. Britská vláda označila priznania za zinscenované, námorníci na prvej tlačovej konferencii po návrate hovorili o tom, že boli vystavení sústavnému a intenzívnemu psychologickému nátlaku. Bez ohľadu na pravdu asi ani najväčší optimista nepredpokladá, že s nimi väznitelia po večeroch hrávali piškvorky.

Ešte menej závažné, ale nanajvýš mätúce sú listy, ktoré písala jediná zadržaná žena Faye Turneyová svojim spoluobčanom. "Píšem vám ako vojak, ktorého poslali do Iraku a obetovali v záujme intervenčnej politiky Bushovej a Blairovej vlády. Nastal čas požiadať naše vlády, aby zmenili svoje tyranské správanie voči iným národom." Odborníci listy vzápätí označili za falzifikáty, nebolo by však márne preskúmať, či Faye Turneyová, ktorá vyjadrila názor miliónov ľudí, netrpela skôr štokholmským syndrómom.

Tony Blair 27. marca upozornil, že “vzťahy vstúpia do inej fázy”, ak zlyhajú diplomatické snahy o zabezpečenie prepustenia námorníkov. Jeho hovorca obratom zmierňoval mierne zdesenie a poprel, že by jeho predstavený hovoril o vojenskej operácii. V rovnaký deň sa pri pobreží Iránu začali veľké manévre námorných síl Spojených štátov, na ktorých sa zúčastnili obe americké lietadlové lode a vyše sto lietadiel. 

Psychopat a schizofrenik

 “Ak jednáte s ľuďmi, ako je iránsky režim, musíte im stále vysvetľovať, veľmi trpezlivo, čo je potrebné robiť, a v rovnakom čase ich plne oboznámiť s tým, že sú ďalšie opatrenia, ktoré budú prijaté, ak nebudú pripravení konať rozumne.” Blair hovorí o iránskom režime, akoby išlo o retardované dieťa. V Blairovom prípade je to, ako keby sa psychiatrický pacient s ťažkou bipolárnou poruchou vysmieval schizofrenikovi. Pretože práve Tonyho Blaira, ktorý po celých 12 dní odmietal ustúpiť zo svojej pozície a začať vyjednávať, Alí Larídžání dostal ako malého chlapca.

Alí Laridžání, šéf iránskej Najvyššej rady pre národnú bezpečnosť a hlavný jadrový vyjednávač, sa po celý čas mentorsky odvolával na “nesprávny postoj britskej vlády”. “Od začiatku bolo naším cieľom vyriešenie tejto záležitosti prostredníctvom bilaterálnych kontaktov a aby si druhá strana uznala svoju chybu, ale oni sa správali tak, akoby narušenie iránskych vôd bolo niečím normálnym."

Dar k odchodu Krista

Tretieho apríla Blair vydal poslednú výstrahu. Pri hľadaní riešenia britsko-iránskej krízy označil nasledujúce dva dni za kritické a varoval pred tvrdšími opatreniami.

Alí Laridžání si v tichosti zatelefonoval s jeho blízkym poradcom Nigelom Sheinwaldom a na druhý deň Británia oznámila, že navrhla Iránu priame bilaterálne rokovania. Šéfka britskej diplomacie Margaret Beckettová nezabudla novinárov upozorniť, aby neočakávali, že sa celý šachový zápas rýchlo skončí.

Bohvie čo skeptická Margaret Beckettová očakávala. Určite však nie "dar britskému ľudu" od prezidenta Mahmúda Ahmadínedžáda pri príležitosti “Mohamedových narodenín a odchodu Krista”. Iránsky prezident všetkých námorníkov omilostil a pri rovnakej príležitosti vtipne dekoroval členov iránskej pobrežnej stráže, ktorí Britov zadržali. S britskými námorníkmi si potriasol pravicou a všetci sa usmievali.

Stratég Blair sa nezabudol pochváliť, že dosiahol prepustenie námorníkov bez akejkoľvek dohody a bez akéhokoľvek vyjednávania. Hoci sa z návratu námorníkov “tešil”, využil príležitosť a poukázal na "odpornú realitu" terorizmu v Iraku podporovaného Iránom. Pripustil, že kríza otvorila "novú a zaujímavú" líniu komunikácie medzi Iránom a Britániou, no pripomenul, že medzinárodné spoločenstvo musí zostať "absolútne pevné" v presadzovaní svojej vôle voči Iránu, čím úplne evidentne narážal na rozrastajúce sa kaskády centrifúg na iránskom území.

Americká lietadlová loď John C. Stennis po manévroch odplávala na sever Arabského mora a zdalo by sa, že v nasledujúcich dňoch nás čakajú iba ďalšie a ďalšie výzvy medzinárodného spoločenstva, aby Irán zastavil obohacovanie uránu, a tiež obligátne reakcie o práve Teheránu na jadrový výskum podľa Zmluvy o nešírení jadrových zbraní.

Svet však čakajú výzvy oveľa väčšie, pretože Irán v pondelok spustil priemyselné obohacovanie uránu. "Dnes, keď je jadrový palivový cyklus úplný, sme pripravení začať skutočné vyjednávanie s cieľom dosiahnuť vzájomnú dohodu," tvrdí Laridžání, ktorý v hre kto z koho porazil Blaira na hlavu. USA hovoria o zmeškanej príležitosti a sú znepokojené. A vždy, keď sú Spojené štáty znepokojené, malo by znervóznieť celé medzinárodné spoločenstvo.

Súvisiace články:

• Horúca vojna s Iránom