Dnes sa v Alžírsku konajú parlamentné voľby. 11 tisíc kandidátov na listinách 24 strán a ďalších skoro tisíc nezávislých kandidátov sa uchádza o 389 miest v Národnom ľudovom zhromaždení (dolnej komore parlamentu) a o 144 miest v Národnej rade (hornej komore parlamentu). Tieto voľby len ťažko zastavia terorizmus, no je to šanca na zavŕšenie procesu zmierovania po občianskej vojne.

Ako sa pri spravodajstve z arabského sveta už pomaly stáva zvykom, na úvod treba poopraviť nepravdivé tvrdenie, ktoré o alžírskych voľbách vyslovili slovenské médiá. Trebárs podľa TASR sa na voľbách „nebudú môcť zúčastniť kandidáti žiadnej z početných islamských strán“. To nie je pravda, medzi kandidujúcimi stranami a politickými hnutiami je strán, na ktoré sa hodí označenie islamská, viac než dosť. Minimálne dve majú veľmi slušné šance vo voľbách uspieť a dostať sa do novozvoleného parlamentu.

Voľby a občianska vojna

Alžírsko v poslednej dekáde minulého storočia prešlo krutou občianskou vojnou. Po desaťročiach vlády jednej strany sa v roku 1991 konali prvé demokratické voľby, ktoré mali z Alžírska spraviť pluralistickú demokratickú krajinu. Nakoniec sa však konalo iba prvé kolo volieb. Keďže v ňom vysoko zvíťazil fundamentalistický Islamský front spásy (IFS), armáda usúdila, že prechod k pluralistickej demokracii sa nepodaril a za tichej podpory západných krajín prevzala moc. Nasledovala občianska vojna, „čierna desiatka“ (rokov), v krutých bojoch medzi armádou a Ozbrojenou islamskou skupinou zahynulo 150-200 tisíc obyvateľov.

(V slovenčine výnimočný opis občianskej vojny z pohľadu alžírskych civilistov nájdete tu.)

Dlhý proces národného zmierenia po vojne ešte stále nie je ukončený. Terajšie voľby, už tretie parlamentné voľby od prevratu, sú v tomto procese dôležitým míľnikom.

Voľby

Výsledok dnešných volieb ťažko odhadnúť. Opatrné odhady hovoria o pravdepodobnom úspechu vládnych strán, no konkrétne prieskumy absentujú. Alžírsky elektorát môžeme rozdeliť na dve skupiny- voličov sekulárne a islamsky orientovaných strán. 

V prvej skupine sú hlavnými hráčmi bývalá štátostrana Front národného oslobodenia (FNO) a Národné zhromaždenie za demokraciu (NZD), armáde blízka strana. Dá sa hovoriť o rivalite medzi nimi, aj keď veľká časť kandidátov NZD má za sebou minulosť vo FNO. Voľby v roku 1997 vyhrala NZD, v roku 2002 FNO. Prezidentské voľby v roku 2004 vyhral kandidát NZD Buteflika.

V skupine islamsky orientovaných strán majú najväčšie šance Hnutie mierovej spoločnosti (alžírsky Hamas) a Hnutie národnej reformy (al-Islah). Hamas (akronym z názvu hnutia v arabčine, s palestínskym Hamasom nemá nič spoločné) má veľmi slušný ekonomický i sociálny program, no u voličov mu mohla poškodiť účasť v koaličnej vláde s FNO a NZD. Al-Islá je hlavnou opozičnou stranou terajšieho parlamentu a má šancu osloviť islamsky orientovaných voličov požadujúcich zmenu.

Veľké šance má i Zhromaždenie za kultúru a demokraciu, politické hnutie požadujúce väčšie práva pre berberské obyvateľstvo, zvlášť pre Kabylov. Posledné voľby toto hnutie bojkotovalo a terajšia účasť ukáže reálnu podporu autonomistického hnutia medzi Kabylami.

Takmer isto sa do parlamentu dostane i trockisticko- komunistická Strana pracujúcich a bez šance pravdepodobne nie je ani „protiislamistická“ Národno-republikánska aliancia (NRA) a „islamistické“ Hnutie islamskej obrody.

Posledné voľby v roku 2002 s prevahou vyhral FNO, no volebná účasť bola iba 46 percent. V septembri 2005 sa konalo referendum o čiastočnej amnestii pre bývalých militantov, ktorá mala viesť k ukončeniu občianskej vojny a celonárodnému zmiereniu. Pri účasti skoro 80 percent voličov bola amnestia totálnou väčšinou schválená. To napovedá, že medzi voličmi môže mať „islamizmus“ stále vysokú podporu. Záleží hlavne na volebnej účasti, na tom, či potenciálni voliči islamsky orientovaných strán budú voľby bojkotovať, alebo nie.

Na bojkot volieb vyzval šejk Abási Madáni, vodca zakázaného Frontu islamskej spásy, i Abd al-Málik Drukdal a Abú Mussáb Abd al-Wadúd, pohlavári „Organizácie al-Kájdy islamského Maghrebu “, bývalej Salafistickej skupiny pre kázanie a boj. Bez ohľadu na teroristické hrozby a obavy z volebného zisku „islamistov“ by mali mať skutočne demokratické sily záujem na vysokej volebnej účasti. Neúčasť potenciálnych voličov islamsky orientovaných strán by mohla nielen vypovedať o ich nedôvere voči demokratickému procesu, ale mohli by ju zneužiť i teroristi ako dôkaz o širokej podpore ich boju.

Čo po voľbách

Hoci amnestia navrátila bývalým islamským bojovníkom, ktorí sa vzdali ozbrojeného násilia, všetky občianske práva, vládne a provládne sily neradi vidia týchto ľudí na kandidačných listinách. Dokonca existujú obavy, že v prípade úspechu islamských strán by sa mohol volebný výsledok „korigovať“, pričom ospravedlnením by boli práve títo kandidáti. No i na druhej strane kandiduje mnoho „ľudí s kravavými paprčami“. Tzv. vlastencov, osoby, ktoré v boji proti teroristom páchali zločiny  na civilnom obyvateľstve, môžeme nájsť na kandidátkach NZD a NRA.

Pre demokratickú krajinu sú najlepšie voľby tie, v ktorých o nič nejde a nič sa nestane, nech by vyhrala ktorákoľvek strana. Na dnešných voľbách v Alžírsku je najzaujímavejšie to, že nik nevie, o čo ide. Až výsledok ukáže, o čom boli tieto voľby. Nech už bude výsledok akýkoľvek, to, ako sa s nám vysporiada spoločnosť, bude dôkazom o výsledkoch procesu zmierenia.