Aj keď o vojenskom obchode Obamovej vlády s Taiwanom bude v nasledujúcich dňoch rozhodovať ešte americký Kongres, už teraz je zrejmé, že akciou, ak sa uskutoční, utrpia do určitej najmä americko-čínske vzťahy.

Taiwan ale nemožno za pripravovaný predaj amerických zbraní viniť, pretože tamojší politici napriek pokračujúcemu zlepšovaniu vzťahov s Pekingom majú zároveň z kontinentálnej Číny  prirodzený strach.
Taiwan ako „odštiepenckú provinciu“považuje kontinentálna Čína za svoju neoddeliteľnú súčasť a americký krok v tejto súvislosti vysvetľuje Peking domácemu, ale aj svetovému publiku ako ohrozenie vlastnej bezpečnosti. Podľa návrhu Obamovej vlády má Taiwan v dohľadnom čase nakúpiť od USA najmä vojenské vrtuľníky Black Hawk, rakety Patriot, odmínovacie lode, a komunikačné systémy.

Pentagon však taiwanskej vláde nepredá stíhačky F-18, o ktoré Taipei najviac usiloval.
Práve tým si americká vláda nechala otvorené dvierka na budúce rokovania s Pekingom. Minister obrany Robert Gates môže pokojne tvrdiť, že Taiwanu predávajú len obranné systémy a nie zbrane útočné, medzi ktoré známe stíhačky F-18 patria.
Čína, v odpovedi na americký krok už zablokovala vlastnú vojenskú spoluprácu so Spojenými štátmi, z čoho nemajú vo Washingtone žiadnu radosť, pretože, dosiaľ aj kontakty vo vojenskej oblasti umožňovali pestovať určitú dávku vzájomnej dôvery medzi dvoma silnými svetovými hráčmi.  Čína už zároveň pohrozila, že ak sa dodávka zbraní v celkovej hodnote viac než šesť miliárd dolárov uskutoční, uvalí sankcie na americké firmy, ktoré majú zbrane Taiwanu predať.

Ide teda o dosť chúlostivú záležitosť, čo potvrdila v týchto dňoch aj americká senátorka Diane Feinstein, ktorá navštívila Peking. Po návrate vyhlásila, že Čína môže urobiť ešte ďalší a tentoraz krok oveľa nebezpečnejší pre Taiwan než je uvalenie sankcií na americké firmy. Môže „preskupiť“ svoje vojenské sily, čo v bežnom žargóne neznamená nič iné, že ešte viac ohrozí bezpečnosť Taiwanu. Ako dôsledok amerického kroku.
Keď Spojené štáty ešte počas vlády republikánskeho prezidenta Richarda Nixona začali pred takmer štyridsiatimi rokmi zlepšovať vzťahy s Pekingom a odstúpili do stratégie dvoch čínskych štátov a prijali politiku  jednej Číny, dostali Taiwan do nevýhodnej pozície. Čínska republika na Taiwane stratila okamžite členstvo v OSN a odvtedy má problém dostať sa aj do ďalších medzinárodných organizácií, napr. do Svetovej zdravotníckej organizácie.

Taiwansko-americké vzťahy sa v tých časoch dostali do slepej uličky a preto Washington neskôr podpísal s Taiwanom Zákon o vzťahoch. Na jeho základe sa USA zaviazali, že sa postarajú o bezpečnosť ostrova. Medzitým sa však zásadne zmenila medzinárodná situácia a nastalo viac či menej zlepšovanie vzťahov tak medzi USA a Pekingom, ako aj medzi Pekingom a Taipeiom.
Americká politika v tamojšom regióne vyzerá teraz teda nasledovne: imperatívom je čoraz kvalitnejšia spolupráca s Pekingom a zároveň obrana bezpečnosti Taiwanu!
Ako sa vzťahy medzi tromi účastníkmi budú vyvíjať po ohlásenom americkom zbrojnom obchode nemožno teraz presne predvídať. Odpoveď sa bude dať aspoň z časti hľadať v diskusii v americkom Kongrese, ktorá určite nebude jednoduchá.