Nemeckej kancelárke Angele Merkelovej sa nepáči plán amerického prezidentského kandidáta za Demokratickú stranu Baracka Obamu predniesť uprostred leta pred historickou Brandenburskou bránou v Berlíne prejav. Teda na mieste kde rečnili prezidenti John Kennedy či Ronald Reagan. Kennedy sa prezentoval známou vetou Ich bin ein Berliner a Reagan vyzval Gorbačova aby zrútil povestný berlínsky múr, ktorý rozdeľoval mesto na dve ideologicky odlišné časti. Kancelárke Merkelovej sa však nepáči, že by s prejavom mal vystúpiť Barack Obama. Oficiálny dôvod: nie je ešte prezidentom, ale iba kandidátom.

Merkelová na vysvetlenie dodáva, že si nevie predstaviť ak by nejaký nemecký politik robil  volebnú kampaň kdesi v Amerike...
Pani kancelárka má pravdu, ale iba do určitej miery.
Nie je totiž vôbec jasné či jestvuje nejaký zákaz aby americký prezidentský kandidát nemohol vystúpiť v Berlíne s prejavom. Berlín nie je predsa striktne určeným miestom iba na prejavy už zvolených amerických prezidentov. Symbol ideologicky rozdeleného mesta ostáva  symbolom dejín  aj po skončení studenej vojny a  zjednotení Nemecka.
A Barack Obama si to uvedomuje podobne, aj keď už v iných pomeroch než si to uvedomoval tak demokrat John Kennedy či republikán Ronald Reagan. Navyše o tom, či v Berlíne napokon Obama aj prejav prednesie nezáleží od Merkelovej, ale od starostu Berlína. A ten je v  sociálnym demokratom a nie kresťanským demokratom ako  Angela Merkelová a  Obamu uždo Berlína pozval.
V súvislostiach sa hovorí všeličo. Vraj Bush počas nedávneho summitu G8 v japonskom Hokkaide  oddanej priateľke Merkelovej nenápadne  do ucha pošepkal, že Obamu by bolo treba od prejavu v Berlíne nejako „odhovoriť...“ Ale, to sú určite iba neoverené rečičky...a najmä  toho druhu, o ktorých a neskôr preukáže, že mali v sebe štipku pravdy.
Vynára sa však viacero dôležitejších otázok.
Napríklad: ak by bol o prejav v Berlíne prejavil záujem republikán John McCain, ktovie ako by sa pani kancelárka bola k jeho záujmu postavila...?
Problém pre súčasnú nemeckú kancelárku leží však niekde inde.
Stala sa príliš oduševnenou priateľkou  Georga Busha.
Zo súčasných  západoeurópskych politikov má určite najväčší podiel na predostieraní tzv. ľudskej tváre Busha . Je to ona  a nie  francúzsky prezident Nicolas Sarkozy a  až v treťom poradí taliansky mediálny premiér Berlusconi... Predovšetkým Merkelová podnikala od nástupu k moci  všetko možné  na očistenie Bushovho agresívneho imidžu ako hlavného strojcu  vojny v Iraku či plánovania útokov proti ďalším krajinám Blízkeho a Stredného východu
V porovnaní s bývalým kancelárom Gerhardom Schroederom otočila Merkelová po nástupe do úradu nemeckú politiku voči bushovcom   o tristošesťdesiat stupňov.
Pani kancelárka sa správa podobne ako   český premiér Mirek Topolánek a iní politici  z bývalých socialistických štátov, ktorí vycítili v spojení s Bushom vlastnú politicko-mocenskú šancu.
Netreba zabúdať, že Angela je produktom bývalej Nemeckej demokratickej republiky/NDR/. Aj keď sa narodila v Hamburgu, žila a vyrastala v NDR ako dcéra protestantského kazateľa  a vypestovala si celkom logicky pozitívny vzťah k Amerike. Ale ku krajine, ktorá v tých časoch bola váženou oporou slobody a demokracie. Kancelárka Angela však zrejme nepostrehla rozdiel medzi Amerikou  tamtej historickej konštelácie a dneškom. Akoby nechcela vziať na vedomie, že Bushova Amerika je diametrálne iná, než bola Amerika Johna Kennedyho či Ronalda Reagana.
Prečo jej nevyhovuje Barack Obama s prejavom pred berlínskou Barndeburskou bránou je preto dosť priehľadné.
Tento muž predstavuje novú šancu nielen pre novú Ameriku , ale aj pre novú Európu. Obama zamýšľa predniesť závažný prejav o svojej  budúcej zahraničnej politike, ktorá sa má do určitej miery odlišovať od zahraničnej vojenskej politiky Georga Busha.
Namiesto nových vojen a nových agresií proti krajinám, ktoré sa opovažujú žiť podľa vlastných modelov, navrhuje Obama diplomatické rokovania a stretnutia s protivníkmi, ktorých vyrobil Bush a jeho partia neocons.
Pani Merkelová svojim postojom proti novému mužovi na americkej politickej scéne preukázala mimoriadnu nevôľu pochopiť meniacu sa dobu. Zastala kdesi na polceste s americkými pravičiarmi, ktorí si vývoj vo svete predstavujú podľa tragických šablón, ktoré mieni vehementne  prebrať aj ich kandidát, John MCain...
Jeho víťazstvo by bolo sklamaním aj v Nemecku, , pretože vyše sedemedsiat percent Nemcov si želá aby v novembri zasadol do Bieleho domu práve umiernený Barack Obama.
A podobné výsledky prieskumov prichádzajú aj z ostatných štátov Európy.