Bushova sedemdňová návšteva piatich štátov Latinskej Ameriky, takých, čo sú ešte ako-tak naklonené nie síce Bushovi, ale Severnej Amerike, má splatiť sedemročný rest Bieleho domu, keď jeho súčasný obyvateľ s výnimkou cezhraničného skoku do ešte vtedy Foxovho Mexika, štáty na juh od Rio Grande „trestuhodne“ zanedbával.

Lebo America Latina sa za sedem rokov od Bushovho nástupu k moci poriadne naklonila doľava a stala sa už skôr Chávezovým „zadným dvorkom“ než washingtonským, akým od čias Monroeovej doktríny (a to je teda už poriadne dávno) mala bývať.

„Chceme ukázať tamojším obyvateľom, že ‚we care‘ (staráme sa),“ vyhlásil americký prezident pred odletom na turné, no už iba málokto uverí, že tým George Bush myslí okrem biznisu aj niečo iné. Jeho ideológia útočného neokonzervativizmu, ktorá sa naplno prejavila najmä v Iraku a v celej oblasti Blízkeho východu, našla negatívnu odozvu aj v Latinskej Amerike. Bushovým slovám o demokracii a o tom, že iba demokracia zaručuje prosperitu, hádam najmenej veria práve v Latinskej Amerike. A to nielen pre zničujúce a skoro päťdesiat rokov trvajúce embargo voči Kube, či „vďaka“ akcii CIA a bývalému silnému mužovi zahraničnej politiky Spojených štátov Henrymu Kissingerovi, z pozadia riadiacim pravicový vojenský prevrat generála Augusta Pinocheta proti ľavicovému a zákonne zvolenému prezidentovi Salvadorovi Allendemu... či pre celkovú politiku voči španielskemu Juhu. Ale teraz predovšetkým pre Bushove pokračujúce útoky proti venezuelskému - a opäť zákonne zvolenému - vraj „kontroverznému“ venezuelskému prezidentovi Hugovi Chávezovi. (Stojí za povšimnutie, že vždy, keď kdesi vo svete vyhrá voľby ktosi, kto nie je po chuti bushovcom, označia ho za kontroverzného politika.)

Lebo hlavný cieľ Bushovej návštevy piatich štátov je iba jeden: eliminovať narastajúci Chávezov vplyv v celej Latinskej Amerike. A Bush ho môže dosiahnuť už len jedinou metódou, keďže jeho násilné zvrhnutie sa pred piatimi rokmi nevydarilo, lebo obranný „únos“na vojenskú základňu na predmestí Caracasu zorganizovali Chávezovi oddaní výsadkárski druhovia, čo  Condoleezzu Riceovú nesmierne sklamalo, lebo si myslela, že Venezuela je už vybavená.

Bush môže teda udrieť - iba obchodne. Ako? To predviedol hneď v prvý deň v Brazílii bičom tzv. slobodného trhu. Keďže táto najväčšia krajina latinskoamerickej pologule je najväčším producentom etanolu, alternatívneho paliva pre automobily, Bush môže krajine zaručiť masívny odbyt tohto paliva, čím by sa nielen samotná Brazília, ale aj USA stali menej závislé od dovozu aj venezuelskej ropy. Lebo Chávezov „nákazlivý socializmus“ má podľa bossa Bieleho domu základ práve v enormných zásobách ropy... a nie vo fakte, že milióny Venezuelčanov nemali až do príchodu Cháveza prístup ani k minimu podielu na tomto bohatstve.

Bush, ako bývalý texaský guvernér, bude mať však vhodnú šancu na zlepšenie vlastných vzťahov s Latinoameričanmi najmä vtedy, ak už nebude v Bielom dome, nebude zasahovať do politiky, ale sa vráti na texaský ranč v Crawforde a poriadne sa doučí španielčinu...