Amerického filmového režiséra Michaela Moora sa zrejme Bushovi ľudia za mreže poslať neodvážia. Pyšná demokracia, spevňovaná v súčasnosti veľmi vplyvnou military lobby, by tento útok na samotné základy idey „otcov zakladateľov“ nemusela vydržať - a prinajmenšom by si pred celý svetom uštedrila ďalšiu smrtiacu ranu.

A to by sa predsa len nemalo prihodiť, veď až donedávna tak všetko pekne do seba zapadalo... Nebyť pravda takých ľudí, akými sú napríklad Michael Moore či režisér Oliver Stone, alebo nebodaj sám guru chudobného intelektuálneho sveta Ameriky, Noam Chomsky. Ale ten je predsa v prvom rade váženým profesorom Massachusetts Institute of Technology, krytý teda akademickou slobodou a navyše jeho pôvodným zámerom bolo venovať sa najmä lingvistike a semiotike, a nie odhaľovať pravú tvár a pravé zámery amerického mocenského súkolia.  

Čo takého tentoraz Michael Moore vyviedol, že nad ním visí hrozba až desiatich rokov väzenia či poriadne mastná finančná pokuta?

Dopustil sa predsa nevšedného hriechu: ešte v marci odcestoval na Kubu bez príslušného povolenia amerických úradov! Nedostal takpovediac povestnú „výjazdnú doložku“, ktorú sme tak dobre poznali v sovietskych satelitných štátoch v časoch socializmu. Proti Kube je v platnosti naďalej všestranné embargo od čias, čo el comandante Fidel s hŕstkou revolucionárov a s podporu miliónov zbedačených Kubáncov zvrhol Američanmi podporovaného pravicového diktátora Fulgencia Batistu. Ten Kubu premenil na raj gamblingu, pašeráctva s alkoholom a drogami a s bielym mäsom, no treba uznať, že na každom rohu Havany bolo dostať pre bežných domorodcov aj „horúceho psa“, aby sa aj vlk nažral, aj ovca zostala celá.

Pred cestou na Cuba Libre mal teda režisér najskôr prísť za bohorovnými americkými úradníkmi s prosíkom a zdôvodniť či presne vymedziť činnosť, akú na Bushom nenávidenom ostrove zamýšľa vykonávať. Lebo pozor: na Michaela Moora sa bushovci nepozerajú ako na možného posla prelomenia vzájomných americko-kubánskych bariér, ktorý by mohol sprostredkovať vzájomné spoznávanie sa Američanov a Kubáncov.

Nie, Michael Moore je takmer zradcom bushovskej demokracie.

Dokument o Bushovom charaktere

Akoby mu nestačilo, že pred prezidentskými voľbami v roku 2002 v povestnom protibushovskom filme Fahrenheit 9/11  dôkladne dokumentárne preklepal a odhalil Bushov charakter do tej miery, že sa Bushov „tajný stratég“ Karl Rove právom obával, aby film nezastavil druhý Bushov pochod na Washington. Preto proti filmu, ktorý mal spočiatku ťažkosti s americkou distribúciou, no na filmovom festivale v Cannes získal po zásluhe Zlatú palmu, vytiahol Rove jedinú možnú stratégiu.

George Bush bude musieť v predvolebných prejavoch ešte viac strašiť Američanov teroristami, ešte viac opisovať možné islamské hrôzy visiace nad radovými Američanmi.

Vo filme sa objavila aj už doslova „tendenčne“ známa vecička o vzájomne výhodných kontaktoch celej Bushovej rodiny (pravdaže Cheneyho nemožno vynechať, ten je všade, kde to páchne ropou) so saudskoarabskými politikmi a biznismenmi skoro len ako okrajová epizódka. No zato filmovým spravodajstvom zdokumentované Bushovo srdečné prijatie delegácie vysokopostavených predstaviteľov afganského vládneho hnutia Taliban ešte v časoch, keď bol guvernérom Texasu, a priamo v guvernérskej rezidencii v Austine, otriaslo aj dovtedy neotrasiteľnou vierou republikánov vo vodcu v Bielom dome. (Ale, preboha, veď malo ísť iba o biznis, čo to s faktom, že už vtedy práve Taliban prenajal Usámovi bin Ládinovi rozsiahle priestory v Afganistane na výcvik jemu oddaných džihádistov, malo mať spoločné...)

Ale strach  po septembri 2001 dokázali bushovci nielen pretaviť do podvodnej vojny proti Iraku, ale zasiali do americkej spoločnosti aj nevídanú dávku straty sebadôvery. V spomínamom Fahrenheit 9/11, ale aj v knižkách, ktoré Moore napísal, ide najmä o kritiku špecifickej  kasty amerických politikov - bushovcov.

Trest za cestu na Kubu?

Na Kubu odcestoval Michael Moore natočiť dokumentárny film pod názvom Sicko (premietaný v týchto dňoch takisto v Cannes), v ktorom si podal americký zdravotnícky systém a najmä povestné farmaceutické firmy, ktoré premenili zdravie na šokujúci biznis: slovom, kto si nedokáže zaplatiť riadne drahú lekársku starostlivosť, má šancu nechať sa aspoň odviezť na pohotovostnú Emergency, ako to vidno v známej televíznej nemocnici Chicago Hope, alebo ak dostane povolenie, odcestuje na Kubu, kde je zdravotnícka starostlivosť síce pod dohľadom „všemocného diktátora“, no free of charge , teda zadarmo...

A Michael Moore, nepestujúci v skutočnosti žiadnu osobnú „zášť“ voči bushovcom či celej vydarenej bushovskej rodinke, vzal so sebou do Havany aj skupinu amerických záchranárov,  trpiacich na následky odvážnej zásahovej činnosti počas tragédií strašného teroristického útoku z jedenásteho septembra 2001. Na Kube sa im dostalo lepšej starostlivosti ako doma, v New Yorku. (Moorovi zrejme tiež neušlo, že na Havanskej univerzite okrem stoviek študentov z latinskoamerických krajín študuje zadarmo medicínu aj niekoľko desiatok študentov amerických, lebo v americkej krajine neobmedzených možností na štúdium jednoducho nemali.)

Škoda, že záchranárov nemohol prijať aj samotný, ešte stále plne nevyzdravený „diktátor“ Fidel Castro, na ktorého smrť tak bezočivo čakajú nielen kontrarevoluční fanatici z Little Havana v Miami, ale aj celá zostava amerických neocons vo Washingtone.

Michael Moore sa podľa Bushových mužov odchodom na Kubu dopustil neodpustiteľného prečinu, a preto ho už Bushove úrady vyšetrujú.

A nemožno sa čudovať.

Režisér do White House...?                                       

Americká demokracia v Bushovom podaní má pokrivenú tvár. Michael Moore jej už takmer šesť rokov nastavuje pravdivé zrkadlo. Disidentov jeho typu si kedysi mocní muži tábora socializmu pestovali ako fingovanú propagáciu socialistickej demokracie, iných zároveň násilne zbavovali občianstva a posielali do zahraničia (Alexander Solženicyn), ďalší odišli po ťažkých psychických peripetiách sami...

Možno by Michael Moore so svojimi „ľavičiarskymi názormi“ najlepšie zapadol na Kube. Lebo strčiť ho do väzenia by sa mohlo poriadne vypomstiť.

Nezabúdajme, že v mnohých prípadoch sa pobyt „socialistických disidentov“ za mrežami stal takmer konečnou kvalifikáciou na vyrobenie revolučných vodcov, z ktorých to mnohí  dotiahli až na Hrad... (Za mrežami Batistovského väzenia na Isla de Pinos si svoje politické učňovské roky predsa odkrútil aj sám Fidel...)

Nuž a o rok sú v Amerike voľby prezidentské...! Nuž čo poviete? Je Amerika pripravená na prezidenta, disidenta?